Hranice toho, ako dlho môžu ľudia fungovať bez jedla, je naozaj ťažké určiť. Bez vody človek nedokáže vydržať ani týždeň, no s hladovaním je to trošku inak. Poďme sa pozrieť na to, ako dlho vlastne vydrží človek bez jedla alebo bez vody.
Vplyv Hladovania na Ľudské Telo
Ak by sme prestali jesť, nasledujúcich šesť hodín by sme mali vyrovnanú hladinu glukózy v krvi, takže by sme väčšie zmeny nepozorovali. Glukóza je totiž náš primárny zdroj energie, ktorý ak dodržujeme správny stravovací plán, nehrozí nám žiadne nebezpečenstvo. Glukóza ide do pečene a do svalov, mastné kyseliny sa ukladajú na neskoršie použitie. Ukladanie glukózy sa trvá deň až dva, no vyčerpaná je oveľa rýchlejšie.
Po dlhšom období bez jedla sa dostaneme do stavu ketózy, teda sa v našom tele zvýšia hladiny ketolátok. Energiu začíname čerpať z tukov, ktoré organizmus mení na mastné kyseliny. Náš mozog preto do posledného momentu využíva posledné zvyšky glukózy v tele. Každý deň využijeme 120 gramov glukózy, čo je významné množstvo. Ako však vieme, glukóza sa „míňa“ rýchlo. Tento proces prichádza po troch dňoch bez jedla.
Autofágia je slovo gréckeho pôvodu a znamená "jesť samého seba." Autorom tohto termínu je Chrisian De Duve. Telo začne meniť bielkoviny vo svaloch, postupne svalstvo chradne. Bez potravy vieme vydržať 3 týždne až 70 dní v závislosti od toho, ako sme hydratovaní a aké máme tukové zásoby.
Marazmus je ťažká forma podvýživy a nedostatku energie, vyznačuje sa stratou svalovej hmoty, nadúvaním. Kwashirkor je najbežnejšia forma podvýživy, spôsobená nedostatkom bielkovín, ktorú charakterizuje únava, zníženie svalovej hmoty.
Teoreticky sa doba prežitia bez jedla môže pohybovať od 30 do 40 dní, ak má človek dostatok tekutín. V momente, keď prídeme o základné živiny, telo prechádza do úsporného režimu - podobne ako telefón, keď mu dochádza batéria. Tento stav je pre orgány veľmi náročný.
Zásadne odlišná situácia nastáva, keď chýba aj jedlo, aj voda. V tomto prípade sú časové limity omnoho kratšie. Telo bez tekutín zvyčajne vydrží len 3 až 5 dní. Voda je pre ľudské telo kľúčová - tvorí viac ako 60 % hmotnosti tela a zabezpečuje väčšinu metabolických procesov. Už strata 2 % vody vedie k zníženiu výkonu, bolestiam hlavy a závratom.
Ľudské telo síce dokáže prežiť bez jedla niekoľko týždňov, bez vody však nevydrží dlhšie než pár dní. Dbaj na pravidelný príjem tekutín a ak zvažuješ dlhší pôst, rob to iba pod dohľadom odborníka.
Príjem Tekutín
Voda zohráva zásadnú úlohu pri fungovaní nášho tela a prijímame ju najmä prostredníctvom tekutín a potravín s vysokým obsahom vody. Voda tvorí 50-60 percent ľudského tela. Správna hydratácia je pre telo životne dôležitá, pretože voda zohráva dôležitú úlohu v mnohých biochemických procesoch. Príliš malá konzumácia tekutín môže mať krátkodobé aj dlhodobé zdravotné následky.
Úlohou prísunu tekutín je regulovať krvný tlak, ovplyvňovať funkciu obličiek a telesné teplo, ale podieľa sa aj na trávení, zabezpečuje správnu funkciu svalov, kĺbov, udržiava dobrú fyzickú a psychickú výkonnosť.
Denne by sme mali vypiť aspoň 8 pohárov tekutín, z ktorých prevažnú väčšinu (aspoň 5 pohárov) by mala tvoriť pitná voda. Rovnako ako potreba živín, aj potreba vody závisí od viacerých faktorov, ako je vek, telesná hmotnosť, zdravotný stav, vonkajšia teplota a fyzická aktivita.
Čím vyššia je vaša telesná hmotnosť, tým viac tekutín potrebujete. Počas cvičenia, horúčavy alebo choroby (napr. horúčka, zvracanie, hnačka) sa potreba tekutín môže zvýšiť až 2-3-krát. V takýchto prípadoch by sa mala príjmu tekutín venovať osobitná pozornosť.
Okrem tekutín prispieva k dostatočnej hydratácii aj konzumácia potravín s vysokým obsahom vody, ako je zelenina, ovocie, mlieko a mliečne výrobky, polievky a dusené jedlá.
Pitie vody je najlepší spôsob, ako uhasiť smäd. Snažte sa minimalizovať konzumáciu sladkých nápojov, ale okrem vody môžete k príjmu tekutín pridať aj jeden pohár 100 percentnej ovocnej šťavy, zeleninovej šťavy alebo čaju denne na zlepšenie hydratácie.
Dehydratácia
Ak telo nemá dostatok tekutín alebo ich stráca príliš veľa v porovnaní s množstvom, ktoré prijíma, môže dôjsť k dehydratácii. Správna úroveň príjmu tekutín sa líši od človeka k človeku, ale priemerný dospelý človek potrebuje 2 až 2,5 litra tekutín denne. 10% nedostatku vody v tele prestávajú pracovať obličky, opúcha jazyk a svaly dostávajú kŕče.
Extrémne Prípady Pôstu
Existuje niekoľko novinových príbehov, ktoré popisujú liečenie jeho utrpenia. Podľa nej prišiel vtedy 27- ročný Angus Barbieri do Univerzitnej Kliniky Medicíny v Škótsku hľadať pomoc. V tom čase bol veľmi obézny a podľa lekárov vážil až 207 kg. Doktori mu nasadili krátku diétu mysliac si, že mu pomôže, no v skutočnosti vôbec neočakávali, že ju vydrží. Jeho cieľ bol absurdný a až príliš riskantný. Túžil vážiť 49 kíl.
Najväčším prekvapením pre doktorov bol fakt, že toto nebezpečné sebazaprenie dokázal dodržiavať nie v nemocničných priestoroch za pomoci lekárov, ale v jeho domácom prostredí. Do nemocnice chodil len na prehliadky a kontroly jeho zdravotného stavu. Pravidelné testy krvného cukru ukázali, že doktorov neklamal a skutočne nejedol. Bol naozaj schopný nejakým spôsobom fungovať. V priebehu tohto pôstu bral Barbieri pri rôznych príležitostiach vitamíny, vrátane doplnkov draslíka a sodíka. Bolo mu povolené piť kávu, čaj a perlivú vodu. Priznal, že niekedy prišiel čas a dal si cukor alebo mlieko do čaju. To však bolo najmä v posledných týždňoch hladovania.
Na konci svojho utrpenia skutočne vážil 49 kíl. Keď už konečne skončila jeho diéta, ukončil ju raňajkami s jedným uvareným vajíčkom a krajcom chleba s maslom. Barbieri stratil tak veľa svojej váhy, že by mohol zmestiť ešte ďalších dvoch ľudí do jeho starého oblečenia. Počas svojej hladovky dokonca prestal pracovať pre svojho otca v obchode Fish and Chip na Nelsonovej ulici.
Príbeh tohto muža sa do sveta šíril neuveriteľnou rýchlosťou. Dokonca sa stal predmetom štúdia na University of Dundee, kde akademici horlivo skúmali dopady, ktoré má dlhodobý pôst na telo človeka. Po ukončení svojej diéty žil normálnym plnohodnotným životom vychovávajúc svojich dvoch synov. Škótove hladovanie je najextrémnejší príklad diéty, aká sa kedy zaznamenala. Existuje však ešte jeden príklad. Muž menom Dennis Galer Godwin držal hladovku až 385 dní. Tým sa zapísal aj do Guinnesovej knihy rekordov.
V roku 1964 výskumníci publikovali štúdiu, že predlžené hladovanie môže skutočne pomôcť obéznym ľuďom schudnúť, ak budú hladovať aspoň 117 dní. Tieto typy extrémnych diét môžu byť smrteľné. Nikto nedokáže prežiť bez energie, ktorá pochádza z potravín. Zatiaľ čo hladovanie bolo považované ešte v 60. a 70. rokoch za liek, lekári odišli od tejto stratégie, pretože je pravdepodobné, že zabije pacientov. Po určitej dobe telo začne spaľovať pomocou tuku a svalov, nakoniec spôsobí fyzické zmeny a tie zvyšujú šancu na infarkt. Dokonca aj nízkokalorické diéty, ktoré poskytujú dostatočnú výživu, zabíjali.
Barbieri naozaj ukázal, že otázka, ako dlho vydrží človek bez jedla, je vlastne nezodpovedaná.
Nová Štúdia o Pôste
Nová štúdia zameraná na pôst odhalila prekvapivé zistenia. Tie odhaľujú, že ľudské telo môže prechádzať významnými systematickými zmenami vo viacerých orgánoch až po troch dňoch bez jedla. Dlhodobým hladovaním ale človek riskuje jeho značné poškodenie. V skutočnosti sa však predpokladá, že ak sa pôst vykonáva správne a pod lekárskym dohľadom, ponúka ľuďom celý rad zdravotných výhod.
Nový výskum odborníkov v Európe a Spojenom kráľovstve, uverejnený v Nature Metabolism, zistil, že trvalo viac ako tri dni, kým všetky hlavné orgány zmenili produkciu bielkovín spôsobmi, ktoré by mohli predpovedať lepšie zdravie účastníkov. Tí sa podrobili sedemdňovému pôstu len s vodou.
Výskumu sa zúčastnilo celkovo 12 zdravých ľudí (päť žien a sedem mužov). „Prvýkrát sme schopní vidieť, čo sa deje na molekulárnej úrovni v celom tele, keď sa postíme,“ vysvetľuje Claudia Langenberg, epidemiologička z Queen Mary University of London.
„Naše výsledky poskytujú dôkazy o zdravotných výhodách pôstu nad rámec straty hmotnosti. Ak sa pôst vykonáva bezpečne a pod dohľadom zdravotníckeho pracovníka, môže mať zdravotné prínosy. U každého jednotlivca je ale potrebné starostlivo zvážiť aj nevýhody. Lekári vo všeobecnosti odporúčajú, aby sa deti, dospievajúci, tehotné ženy či ľudia s cukrovkou alebo poruchami príjmu potravy prerušovaného pôstu nezúčastňovali.
Pri pôste existuje riziko dehydratácie. Približne 20 percent nášho obvyklého príjmu tekutín totiž pochádza z jedla. Jednotlivci, ktorí sa rozhodnú pre prerušovaný pôst, by nemali zabudnúť na dostatočný pitný režim. Ako uvádza portál Science Alert, niekoľkodňový pôst môže byť nebezpečný a jeho potenciálne výhody stále nie sú jasne preukázané.
Najnovší výskum zistil, že zo všetkých 3 000 proteínov nameraných v krvi účastníkov asi tretina vykazovala „hlboké systémové zmeny“ po tom, čo sedem dní nekonzumovali nič iné ako vodu. Zmeny bielkovín však odborníci spozorovali až po troch po sebe nasledujúcich dňoch pôstu. Práve tie sú zdrojom najväčších zdravotných prínosov.
Väčšina bielkovín sa vráti na základnú úroveň v momente, keď človek začne znova jesť. To naznačuje, že biologické zmeny z hladovania musíme udržiavať po určitý čas, aby poskytovali dlhodobé zdravotné výhody.
Záver
Dĺžka prežitia bez jedla závisí od mnohých faktorov, vrátane hydratácie, telesnej hmotnosti a celkového zdravotného stavu. Extrémne prípady pôstu, ako aj vedecké štúdie, nám poskytujú cenné informácie o tom, ako telo reaguje na nedostatok potravy a aké riziká a potenciálne výhody s tým súvisia. Dôležité je dbať na dostatočný príjem tekutín a pri zvažovaní dlhodobého pôstu sa poradiť s odborníkom.
tags:
