Pestovanie duly a podmienky pre úspešnú úrodu

Divák Kristián Kútny z Nitrianskeho Rudna by chcel pestovať staré ovocie - dulu a zaujíma ho, ako ju môže rozmnožiť a ako sa o ňu má postarať.

Dula - príbuzná jabloní a hrušiek

Dula je príbuzná jabloní a hrušiek. Dula je menší opadavý strom a pochádza z teplých oblastí juhozápadnej Ázie. Dule sa bežne pestujú najmä v teplých oblastiach strednej a južnej Európy, kde sú letá dostatočne dlhé a horúce, aby plody mohli dozrieť.

U nás je ich pestovanie rozšírené predovšetkým v južnejších okresoch Slovenska. Môžete ich nájsť zasadené v starých záhradách alebo vinohradoch. Možno ich poznáte skôr pod ľudovými názvami ako gdula, guňa alebo bižalma.

Dule ľudia pestovali zrejme ešte pred jabloňami a u starovekých Grékov bola dula rituálnym darom na svadbách, ako symbol zdravia a plodnosti.

Jej pestovanie je pomerne nenáročné, pretože nezvykne trpieť žiadnymi chorobami ani škodcami. Dula kvitne až v druhej polovici mája, takže neskoré jarné mrazy ju zvyčajne nepoškodia. Mladé stromčeky začínajú rodiť veľmi rýchlo, prakticky už druhý rok po výsadbe.

Plody majú v závislosti od kultivaru buď hruškovitý alebo jablkovitý tvar a za surova sú prakticky nejedlé, pretože sú veľmi tvrdé a trpké.

Vhodné pestovateľské podmienky

Pre pestovanie duly sú ideálne teplé lokality, teda také, ktoré vyhovujú aj marhuliam a broskyniam. Aj keď dula znesie mrazy do -30°C, keby sme ju pestovali v chladných oblastiach mohlo by sa stať, že nám jej plody nebudú schopné dozrieť.

Vyžaduje lokality, s dostatočne dlhým vegetačným obdobím, na ktorých teploty nepoklesnú pod -15°C. Dula je plytko koreniaci strom, ktorému je vzhľadom na jeho citlivosť na chlad vhodné nastielanie pôdy aspoň v období zimy.

Aj keď nám dula zarodí aj v suchých, menej úrodných pôdach, úplne nevhodné sú pôdy studené a premokrené. Pre úspešné pestovanie zabezpečíme dule humózne, teplé pôdy bohaté na živiny.

Vyhýbame sa pestovaniu vo vápenatom prostredí, ktoré by mohlo byť príčinou listovej chlorózy. Ak však nemáme na výber, je nutné ju pravidelne v takýchto podmienkach prihnojovať železitým a dusíkatým hnojivom. Hnojivá aplikujeme priamo na listovú plochu.

Dulu sadíme najlepšie na jar, na slnečné a teplé stanovisko. Keďže je plytko koreniaca, mladé stromy sú náchylné na vyvrátenie. Aby sme sa vyhli zbytočným komplikáciám, je vhodné mladú dulu počas prvých rokov pestovania vyväzovať k oporným kolom.

Na vlahu je dula nenáročná, dobre znáša aj sucho. V mesiacoch intenzívneho sucha je však vhodné ju zavlažovať. Dbáme na to, aby rastlina v prvých rokoch od vysadenia nepreschla.

Už druhý rok po výsadbe je schopný mladý stromček zakvitnúť. Výhodou je, že kvitne pomerne neskoro, zhruba v polovici mája. Vyhneme sa tak ohrozeniu kvetov neskorými jarnými mrazmi.

Na škodcov či choroby je dula vysoko odolná, na jej pestovanie vo všeobecnosti nepotrebujeme takmer žiadnu chemickú ochranu. Pri chladných a daždivých jesenných mesiacoch hrozí napríklad monilióza, na ktorú sú však na trhu dostupné rôzne prípravky.

Plody zbierame približne v októbri, a ak by v tomto období prišli prvé mrazíky, znehodnotili by sa zhnednutím.

Rez a tvarovanie

Dula veľmi dobre znáša rez, takže je vhodná aj na pestovanie v zahustených výsadbách a intenzívnych pestovateľských tvaroch, ako napríklad štíhle vreteno. V záhradách je najbežnejšie pestovanie vo voľnom pestovateľskom tvare.

Z hľadiska rezu ide o nenáročný strom, je takmer rovnaký ako pri hruškách či jabloni. Bez rezu dula vytvorí riedku, kríkovito pôsobiacu korunu. Ak chceme podporiť rozkonárenie koruny, môžeme tak učiniť skrátením silnejších výhonov.

Keďže je však drevo mladých výhonkov citlivé na mráz, je vhodné dulu rezať až v jarných mesiacoch.

Atraktívny vzhľad duly

Dula je vhodné pestovať vo voľnom pestovateľskom tvare, kedy má možnosť vyniknúť jej harmonicky pôsobiaci habitus. Dorastá približne do výšky 6 m, pestuje sa vo forme menšieho stromu alebo väčšieho kra.

Listy sú tmavozelené, pekne tvarované, pričom kvety majú pre naše záhrady skutočný estetický prínos. Sú jemne ružovkasté a veľké až 5 cm. Plody sú sírovožlté, výrazne aromatické. Môžu byť guľatého alebo podlhovastého tvaru a dosahujú hmotnosť až 1 kg.

Plody sú vhodné na výrobu želé, džemov, vína alebo muštov. Väčšina odrôd síce nie je vhodná na priamy konzum, no napríklad odroda ´Miagkoplodnaja´ je jedlá už v surovom stave.

Rozmnožovanie

Ušľachtilé sorty sa rozmnožujú vegetatívne, najmä očkovaním.

Dula v minulosti a dnes

Kedysi bola dula súčasťou mnohých záhrad, vyrábalo sa z nej napríklad lahodné želé alebo sa jej aromatické plody umiestňovali do šatníkov, kde zároveň pôsobili ako odpudzovač molí. Aj keď je v súčasnosti dula skôr raritou, z vysadenia tohto malebne pôsobiaceho stromu sa budete určite tešiť dlhé roky.

Zdravotné benefity duly

Duly sa pýšia nielen lahodnou chuťou, ale aj množstvom zdraviu prospešných živín. Ďalej sa dozviete viac o zdravotných aspektoch dúl, ako aj o tom, prečo môžu byť vhodným doplnkom vašej stravy.

Dule sú výborným zdrojom vitamínu C a tiež ďalších nášmu zdraviu osožných látok (obsahujú sacharidy, najmä fruktózu, tiež ovocné kyseliny, pektíny, triesloviny, aromatické silice a minerálne látky ako draslík, vápnik, železo, meď, fosfor a zinok.

Významný je najmä obsah pektínu, vďaka ktorému sa dule pridávajú aj do džemov z iných druhov ovocia, ktoré obsahujú málo pektínu. Dula sa tiež odjakživa používala aj v ľudovej medicíne. Sušené plody sú výborné pri žalúdočných problémoch a tiež proti hnačke.

Tepelne spracované plody sú vhodné na zlepšenie trávenia a upokojenie žalúdka. Majú mierne laxatívne účinky a obsahujú vlákninu, ktorá je prospešná pre črevá. V Portugalsku toto ovocie nazývajú „marmelo“ a práve od neho je odvodený aj názov marmeláda.

Plody dule sa najčastejšie využívajú na výrobu kompótov, džemov, želé, muštu, ale aj vína a destilátov. Obľúbenou pochúťkou je aj tzv. dulový syr.

Pektín a jeho vplyv na trávenie

Pektín je druh vlákniny, ktorý sa v dulách vyskytuje vo vysokej koncentrácii a má pozitívny vplyv na tráviaci systém. Pektín je rozpustná vláknina, ktorá dokáže viazať vodu, v dôsledku čoho získa gélovú konzistenciu. V žalúdočno-črevnom trakte tak pektín vytvára akýsi gél, ktorý môže spomaliť trávenie a regulovať vstrebávanie živín do krvi. Zároveň môže pektín pomôcť so stimuláciou činnosti čriev a predchádzaním zápchy.

Antioxidanty v dulách

Antioxidanty sú vzácne zlúčeniny vyskytujúce sa v mnohých rastlinných potravinách. Môžu pomôcť s ochranou tela pred škodlivými voľnými radikálmi. Duly obsahujú rôzne druhy antioxidantov, medzi ktorými nechýba vitamín C, vitamín E a betakarotén. Tieto antioxidanty môžu pomôcť s neutralizáciou voľných radikálov, čím dochádza k ochrane buniek v tele pred poškodením.

Antioxidačné vlastnosti dúl tak môžu byť pre zdravie veľmi prospešné. Môžu prispievať k posilneniu imunitného systému, zlepšeniu zdravia pokožky a zníženiu rizika chronických ochorení, ako sú srdcové ochorenia a niektoré druhy rakoviny.

Duly a obsah ovocného cukru

Duly sa vyznačujú nízky obsahom ovocného cukru, najmä v porovnaní s inými druhmi ovocia, napríklad s jablkami alebo banánmi. Vďaka tomu sú duly vhodnou voľbou pre ľudí, ktorí musia obmedzovať príjem ovocného cukru, napríklad v dôsledku intolerancie fruktózy.

Napriek tomu je dôležité uvedomiť si, že nejaký ovocný cukor duly predsa len obsahujú, takže v prípade intolerancie fruktózy sa symptómy môžu prejaviť. V prípade intolerancie fruktózy sa odporúča sledovať si konzumáciu dúl aj iných potravín s obsahom ovocného cukru a prípadne sa tiež poradiť s lekárom alebo výživovým poradcom.

Starostlivosť o duly

Správne rezať duly je kľúčové pre zabezpečenie zdravého rastu stromu, dobrej úrody a prevenciu chorôb.

• Neskorá zima alebo skorá jar: Najlepší čas na rez duly je v neskorej zime alebo na začiatku jari, ešte pred tým, ako začne strom pučať. V tomto období je rastlina v kľude a menej náchylná na stres z rezu.
• Odstránenie mŕtvych, poškodených alebo chorých vetiev: Prvým krokom pri každom reze je odstránenie mŕtvych, poškodených alebo chorých častí.
• Riedenie koruny: Duly často vytvárajú hustú korunu, ktorá obmedzuje prúdenie vzduchu a prenikanie svetla. Odstránenie vetiev, ktoré sa krížia alebo rastú dovnútra koruny, pomáha zlepšiť cirkuláciu vzduchu a slnečné svetlo.
• Rez na podporu úrody: Každý rok odstráň staré a slabé výhonky, ktoré neprinášajú ovocie.
• Otvorený pohár alebo vázovitý tvar: Jedným z najlepších tvarov pre dula je otvorený pohár (vázovitý tvar). Tento tvar zabezpečuje, že do celej koruny preniká dostatočné množstvo svetla a vzduchu.
• Rez každých pár rokov: Každé 3 až 4 roky je dobré vykonať omladzovací rez. Pri tomto type rezu odstrániš staršie, drevnaté vetvy, čím podporíš nový rast.
• Ostré záhradné nožnice: Používanie ostrého náradia je kľúčové, aby sa predišlo trhaniu kôry a zbytočnému poškodeniu stromu.
• Ošetrenie rezných miest: Väčšie rezy (nad 2,5 cm) môžu byť náchylné na infekcie, preto je dobré použiť záhradný vosk alebo špeciálny prostriedok na ošetrenie rezných miest.
• Zber ovocia: Rez duly priamo ovplyvňuje jej úrodu. Správne strihanie a tvarovanie stromu zlepšuje prístup svetla k plodom, čo vedie k ich väčšiemu počtu a lepšej kvalite.

Odrody duly

Existuje niekoľko druhov a odrôd duly, ktoré sa líšia veľkosťou, tvarom plodov a odolnosťou voči klimatickým podmienkam.

• Cydonia oblonga 'Champion' - Táto odroda má veľké, hruškovité plody s jemnou vôňou.
• Cydonia oblonga 'Van Deman' - Tento druh má jemnú vôňu a jeho plody sú stredne veľké.

Tabuľka odrôd duly

tags: