Energia z jedla a jej vplyv na rast u ľudí a zvierat

Energia z jedla je kľúčová pre rast a vývoj u ľudí a zvierat. V strave sú bielkoviny nevyhnutné, pričom živočíšne produkty sú ich veľmi dobrým zdrojom - nielen z hľadiska kvantity, ale aj kvality. Živočíšne bielkoviny sú stráviteľnejšie ako bielkoviny z rastlín. Okrem toho je dôležité pozrieť sa aj na zastúpenie aminokyselín v mäse a ostatných živočíšnych zdrojoch. Je nevyhnutné ustavične dopĺňať do tela všetky potrebné aminokyseliny. Ich vhodným zdrojom je práve biele kuracie mäso. Čisté bielkoviny sa prirodzene prakticky nevyskytujú, ale v potravinách sú zväčša sprevádzané obsahom tukov, aj preto je voľba kuracieho mäsa vhodná a potrebná.

Dospievanie a jeho špecifické požiadavky na výživu

Adolescencia je vývojové obdobie človeka medzi koncom detstva a začiatkom dospelosti. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vymedzuje obdobie dospievania medzi 10. a 19. rokom života. Je obdobím rýchlych fyziologických, sexuálnych a neurologických zmien, ako aj zmien správania. Adekvátna výživa je pre toto obdobie a na dosiahnutie plného rastového potenciálu rozhodujúca. Aby sme pochopili dôležitosť kvality výživy v tomto veku, musíme poznať, čo sa s telom počas tohto obdobia deje a aké sú jeho potreby. V dôsledku hormonálnych zmien dochádza počas dospievania k dramatickým zmenám v zložení tela. Dochádza nielen k dozrievaniu pohlavných orgánov, ale mení sa aj pomer tukovej a beztukovej telesnej hmoty.

• U dievčat dochádza k menarché medzi 11. a 14. rokom života, intenzita rastu dosahuje vrchol medzi 11. a 12. rokom, vrchol nárastu telesnej hmotnosti približne o 6 mesiacov neskôr, pričom v tomto období je hmotnostný prírastok približne na úrovni 8,3 kg ročne.
• Prepubertálne a pubertálne štádium sa u chlapcov začína okolo 10. roka života. Intenzita rastu dosahuje vrchol okolo 14 rokov, čo je o dva roky neskôr než u dievčat. Definitívna výška sa najčastejšie dosahuje okolo 17. roka života. Maximum hmotnostného prírastku je zvyčajne v tom istom čase, ako aj maximum intenzity rastu.

Rastový nápor v dospievaní vyžaduje rýchlu expanziu tkanív so špeciálnymi požiadavkami na výživu vrátane bielkovín/aminokyselín na rast priečne pruhovaného svalstva, ako aj vápnika a vitamínu D na zabezpečenie rastu kostí.

Stravovacie návyky dospievajúcich

Stravovacie návyky sú počas dospievania ovplyvnené mnohými faktormi vrátane vplyvov rovesníkov, rodičov, potravinových preferencií, osobných, kultúrnych či náboženských presvedčení, masmédií a pod. Dospievajúci majú tendenciu stravovať sa nepravidelne, vynechávať raňajky, posúvať večeru na neskoré nočné hodiny, jesť mimo domova, využívať rýchle občerstvenie. Prieskumy ukazujú, že veľa dospievajúcich nemá dostatočný príjem vitamínov a minerálnych látok.

Energetické požiadavky organizmu adolescenta pozostávajú z množstva energie potrebnej na rast a zabezpečenie bazálneho metabolizmu, ako aj z množstva energie, ktoré telo potrebuje na fyzickú aktivitu. Nevyvážený a nadmerný celkový príjem energie môže viesť k nadhmotnosti a obezite. Ak však celkový príjem energie klesne pod hodnotu bazálnej energetickej potreby, dôjde k narušeniu rastu, pubertálnemu oneskoreniu, menštruačným abnormalitám u dievčat a k poruchám tvorby kostnej hmoty.

• Podvýživa môže byť zodpovedná za oneskorený alebo spomalený vývoj s vážnymi následkami v dospelom veku. Vo vyspelých krajinách je na ústupe, avšak rastú tu, naopak, obavy z nárastu výskytu obezity u detí aj dospievajúcich.
• K nárastu trendu dochádza aj smerom k nadmernej konzumácii celkového tuku a nasýtených tukov, cholesterolu, sodíka a cukru. Stúpa tak výskyt obezity, čo sa dá pripísať nevhodnému stravovaniu a poklesu fyzickej aktivity - najmä u mladých ľudí žijúcich v mestách.

Počas dospievania sa zvyšuje chuť do jedla, čím sa vytvára riziko pravdepodobnosti hromadenia tuku u sedavých jedincov s obmedzeným pohybom. Nízka úroveň fyzickej aktivity u dospievajúcich je kľúčovým faktorom zvyšovania výskytu obezity u adolescentov.

Význam mäsa a mäsových výrobkov

Mäso a mäsové výrobky sú dôležitým zdrojom širokého spektra živín. Nejde však o homogénnu skupinu a zloženie mäsa sa veľmi líši podľa toho, z akého druhu zvieraťa pochádza.

• Mäso je významným zdrojom vitamínu B12. Je to dôležitý, vo vode rozpustný vitamín potrebný na správnu tvorbu červených krviniek, neurologické funkcie a syntézu DNA. Obsah vitamínu B12 sa v čerstvom mäse pohybuje od 0,53 µg v 100 g bravčového karé po 2,50 µg v 100 g porcii jahňacieho stehna.
• Sodík je minerálna látka, ktorá hrá zásadnú úlohu pri regulácii krvného tlaku, transporte vody do a z buniek a prenose impulzov nervových buniek. Nadmerný príjem sodíka však súvisí s hypertenziou a nárastom rizika chronických chorôb.
• Fosfor je dôležitý na optimalizáciu tvorby kostí. Mäso je považované za jeho dobrý zdroj. Obsah fosforu v čerstvom mäse kolíše medzi 152 mg na 100 g porcie (jahňacie karé) a 222 mg na 100 g porcie (hovädzie rebrá).
• Železo má v ľudskom tele mnoho funkcií. Okrem prenosu kyslíka hrá úlohu aj vo funkcii bielkovín a enzýmov a podporuje metabolizmus. V strave nachádzame hémové a nehémové železo. Potraviny rastlinného pôvodu obsahujú železo iba v nehémovej forme, zatiaľ čo potraviny pochádzajúce zo zvierat obsahujú železo v hémovej aj nehémovej forme. Podľa niektorých štúdií má 9 - 11 % dospievajúcich dievčat a žien v plodnom veku problémy s nedostatkom železa v krvi (s anémiou). Rizikovým osobám sa preto odporúča konzumácia potravín obohatených o železo, výživové doplnky so železom alebo vyššia konzumácia živočíšnych produktov, keďže obsahujú železo vo forme hému. Obsah železa v čerstvom mäse sa pohybuje od 0,7 mg na 100 g kuracích pŕs po 2,44 mg na 100 g porcie (chudé mleté hovädzie mäso).
• Zinok je v tele potrebný na správnu funkciu imunitného systému, pri delení buniek, raste buniek, hojení rán a odbúravaní sacharidov. Jednotlivci, ktorí konzumujú produkty živočíšneho pôvodu, by mali mať vo svojej strave vysoké hladiny biologicky dostupného zinku. Tí, ktorí nekonzumujú produkty živočíšneho pôvodu, môžu trpieť jeho nedostatkom, pretože alternatívne zdroje bielkovín majú často nižšie hladiny biologicky dostupného zinku. Fytáty (kyselina fytová) konzumované v niektorých strukovinách a celozrnných výrobkoch môžu viazať zinok a potláčať jeho absorpciu. Medzi potravinami s vysokým obsahom bielkovín preto existujú výrazné rozdiely v biologickej dostupnosti a absorpcii zinku. Obsah zinku v čerstvom mäse sa pohybuje medzi 0,68 mg na 100 g porcie (kuracie prsia) a 5,21 mg na 100 g porcie (hovädzie rebrá a chudé hovädzie mäso).

Zloženie mäsa

Poďme sa preto pozrieť na zloženie mäsa.

Základné živiny a stopové prvky

V nasledujúcej tabuľke sa dozvieme k čomu v tele slúžia základné živiny a stopové prvky, kde ich získame a následky vznikajúce pri ich nedostatku alebo naopak prebytku v organizme.

tags: