Inuiti, pôvodní obyvatelia arktického severu, sú jedineční ľudia, ktorí sa dokázali prispôsobiť životu v extrémnych podmienkach. Jedia úplne inú stravu, dokážu odolať najväčším mrazom a v ľade aj bývajú. Slovo Eskimák znamená v preklade „pojedač surového mäsa“.
Tradičná strava Inuitov
Aj dnes jedia Inuiti mäso a tuk z rôznych lovených druhov - tuleňov, veľrýb, karibu, rýb, kreviet a pod. Jeden Inuit musí ročne uloviť viac ako 100 tuleňov, aby nakŕmil svorku psov, ktorú má. Jeho psy musia jesť každý druhý deň, aby boli v zime silné. Ešte väčšou zaujímavosťou však je, že tuleňov či iné zvery nelovia „do zásoby“.
Tradičná grónska strava je výrazne závislá od miestnych zdrojov potravy, pretože Grónsko je obklopené morom a väčšina územia je pokrytá ľadovcami a skalami.
Jedným z najznámejších grónskych jedál je „Mattak“, čo je tradičný pokrm z morskej veľryby. Mattak sa skladá z kúskov tuku a kože a je veľmi obľúbený v grónskej kuchyni. Mattak sa zvyčajne rozreže na malé kúsky a podáva sa spolu s kožou. Koža je spravidla želéovitá a tuk je mastný, s intenzívnym, niekedy zemitým nádychom. Konzumuje sa surový, čo znamená, že sa nevarí ani nepečie. Tuk poskytuje organizmu energiu a pomáha mu zabezpečiť dostatočnú tepelnú izoláciu v chladnom prostredí. Okrem toho sa grónska kuchyňa rada upriamuje aj k ďalším rybám, ako napríklad treskám, halibutom a krevetám.
Omega-3 a omega-6 mastné kyseliny
Pre tých, ktorý jedia mäso a živočíšne produkty je dobré vedieť, že mäso aj živočíšne produkty pochádzajúce zo zvieraťa, ktoré bolo kŕmené trávou je bohaté na omega-3mastné kyseliny, kým mäso pochádzajúce zo zvierat, ktoré boli chované na kukurici a iných zrnách je bohaté na omega-6 mastné kyseliny. Aj ryby, ktoré si dnes kúpite v obchode a sú chované na farme, kŕmia zrnom, takže tak isto je pomer nevyhovujúci. Kým ryby z voľnej prírody jedia planktón a veľké ryby jedia tie malá, ktoré jedia ten planktón, takže sú bohaté na omega -3 a tej z farmy sú bohaté na omega-6. Eskimáci jedia ryby z voľnej prírody a nemajú výskyt cukrovky.
Rovnako to platí aj pri mliečnych produktoch a vajíčkach. Pomer omega-6 a omega-3 by mal byť 3:1, pričom v bežnej strave je asi 20:1. Omega-3 sú vo všetkej listovej zelenine, naklíčené ľanové semienka, chia semienka, ľanový olej (musí byť lisovaný za studena a uchovávaný v chlade, inak sa veľmi rýchlo pokazí a v tele potom vytvára voľné radikály).
Lekár Ralph Holman robil výskum na skupine Nigérijčanov, kde zistil veľmi veľké hodnoty omega-3 a to tým, že konzumovali veľké množstvo zelených rastlín.
Metabolická flexibilita
Pri spojení týchto dvoch výrazov vzniká označenie metabolická flexibilita. Týmto sa v oblasti využívania zdrojov energie zdôrazňuje schopnosť tela vedieť fungovať s absenciou (respektíve úplne minimálnym príjmom) sacharidov, kedy hlavným zdrojom energie v strave sú tuky, alebo „prepnúť“ do režimu, kedy po úprave stravovania sú hlavným zdrojom energie sacharidy so sprievodným využitím tukov.
Pre metabolizmus človeka je typická jedna charakteristika, ktorú nazývame flexibilná adaptabilita. Človek je bytosť, ktorú príroda naprogramovala ako všežravca. Toto znamená, že sme schopní „zožrať“ všetko, čo je na tejto planéte k jedlu a súčasne to aj úspešne stráviť. Zjednodušene vysvetlené toto znamená, že náš metabolizmus, teda schopnosť spracovávať stravu, sa vie prispôsobovať rôznym podmienkam (= výberu potravín a ich skladbe ), a to navyše v určitom rozsahu (pružnosti). Zaujímavé je, že túto schopnosť v takom rozsahu nemá žiadny iný živočíšny druh na tejto planéte, v tomto sme úplne ojedinelí.
Kombinácia genetických (= vrodených) a epigenetických (= podmienky prostredia) faktorov vytvára našu vlastnú jedinečnosť alebo individualitu. Vďaka tejto nie je možné tvrdiť, že existuje iba jeden jediný správny spôsob stravovania.
Život v Arktíde
Arktída = 9 mesiacov ukrutnej zimy, 3 mesiace leta, a to je presne to, čo majú Inuiti radi. Keď príde zima, všetko zamrzne a teritórium, na ktorom žijú, sa zrazu zdvojnásobí a horizont je nekonečný. Neexistujú tu žiadne ploty, žiadne dvory, žiadne zábrany. Všetko je nekonečné a slobodné.
Net na našej planéte iných ľudí, ktorí dlhodobo žijú v tak drsných podmienkach.
Zvyky a tradície Inuitov
Podľa tisícročných tradícií sa majú Inuiti deliť o všetko (najmä úlovky) s celou komunitou. Taktiež neprijímajú rozkazy. Inuiti majú vo zvyku nezasahovať do života iných, čo ale okrem iného znamená, že od domácich dostanete minimum informácií. Oni sa pozrú na oblohu a vedia, že príde búrka, avšak vás s tým neoboznámia. Prečo? Lebo vás nechcú uraziť, že vy to neviete.
Hovorí sa, že inuitským zvykom bolo ponúknuť pocestnému teplo, jedlo a ženu. V tak vzdialených a izolovaných komunitách viackrát nie je na výber iné, než zobrať si za partnera bratranca/sesternicu, ba dokonca sestru/brata. Starší tu otvorene učia mladých sexu tak, ako hádzať oštepom. Pokiaľ sa Inuitom narodí dieťa v mimomanželskom vzťahu, nie je to žiaden hendikep a svadba nie je povinnosť. Ak sa dieťa narodí príliš mladému dievčaťu, dieťa vychovajú starí rodičia.
Moderná doba a vplyvy na Inuitov
Je dôležité poznamenať, že grónska kuchyňa je ovplyvnená modernou kuchyňou a vplyvmi z iných krajín. Väčšie mestá v Grónsku ponúkajú rôznorodé reštaurácie a jedlá z celého sveta, aby uspokojili potreby miestnej populácie aj turistov.
Grónci boli dlho, čo sa týka jedla, sebestační a dokázali sa uživiť, až do doby, kedy ich kolonizovalo Dánsko a donieslo chlieb, cukor a kávu.
Inuiti odjakživa praktizovali výmenu manželiek. Hovorilo sa o posilňovaní súdržnosti viacerých rodín. Je pravda, že ak uviaznete niekde v snehu na tri týždne, nie je čo jesť, ide doslova o život a vy ste tam so susedovým synom, tak bojujete hlavne za seba. No ak susedov syn môže byť taktiež váš syn a takto ho aj beriete, bojujete omnoho viac spoločne. Prax ukázala, že ak bojujete spoločne, tak je väčšia šanca na prežitie.
tags: #Maso
