Brioška (franc. brioche) je ikonickým zástupcom francúzskeho pečiva, ktoré si získalo srdcia gurmánov po celom svete. Tento jemný, maslový a nadýchaný chlieb s charakteristickou zlatistou kôrkou je dokonalým spojením chleba a koláča. Svojou chuťou a textúrou vytvára pocit luxusu pri každom súste, či už ako súčasť raňajok, dezertu alebo gurmánskeho sendviča.
Pôvod a história briošky
Brioška má svoje korene vo Francúzsku, kde sa začala piecť už v stredoveku. Jej názov pochádza z normanského slova brier, čo znamená miesiť cesto. Prvá písomná zmienka o brioške pochádza zo 17. storočia. Pečivo sa rýchlo stalo obľúbeným medzi šľachtou a bohatými vrstvami spoločnosti pre svoj bohatý obsah masla a vajec, ktoré v tej dobe patrili medzi luxusné ingrediencie.
Slávny výrok a Mária Antoinetta
Slávnou sa stala aj vďaka neslávne známemu výroku, ktorý je často (aj keď mylne) pripisovaný Márii Antoinette: „Keď nemajú chlieb, nech jedia koláče“ (v origináli: « Qu’ils mangent de la brioche »). Tento výrok mal údajne poukazovať na nezáujem o chudobných, hoci historici sa zhodujú, že ho nikdy nepovedala.
Charakteristika briošky
Brioška je špecifická najmä vďaka svojmu zloženiu. Klasické brioškové cesto obsahuje múku, vajcia, cukor, droždie, soľ a veľké množstvo masla. Vysoký podiel masla (často viac ako 30 % hmotnosti múky) jej dodáva charakteristickú jemnosť, mäkkosť a bohatú chuť.
Pečie sa vo forme bochníkov, pleteniek alebo v menších porciách podobných žemliam. Typický vzhľad má tvar „briošky à tête“ - okrúhla forma s malou guličkou cesta na vrchu. Vyznačuje sa zlatistou, lesklou kôrkou, ktorá vzniká potretím vajíčkom pred pečením.
Rôzne druhy a variácie briošky
Brioška sa prispôsobila rozličným regiónom a chutiam. Hoci sa najčastejšie konzumuje ako sladké pečivo, brioška sa výborne hodí aj ako základ pre gurmánske burgre, foie gras či sendviče. Slaná brioška je teda rovnako populárna ako jej sladká verzia.
Využitie briošky v gastronómii
Brioška je mimoriadne všestranná. V sladkej podobe sa často podáva s marmeládou, medom, čerstvým ovocím alebo ako základ pre francúzsky toast (pain perdu). V slanej podobe sa používa ako elegantná náhrada bežného chleba pri špeciálnych príležitostiach - skvelo sa kombinuje s paštétami, údeným lososom, alebo dokonca so syrom brie.
Veľmi populárne sú aj brioškové burgre, ktoré sa v reštauráciách s gourmet kuchyňou považujú za vrchol chuti a elegancie. Vďaka svojej jemnosti a vláčnosti sa brioška skvele dopĺňa s rôznymi náplňami bez toho, aby ich chuť prekrývala.
Brioška vo svete
Hoci brioška pochádza z Francúzska, jej sláva dávno prekročila hranice tejto krajiny. V Taliansku ju poznajú ako brioche col tuppo, kde sa tradične podáva s ovocnou granitou. V Amerike sa často používa ako základ pre sladké raňajkové pokrmy. Aj v Slovenskej kuchyni si brioška našla svoje miesto - najmä ako sviatočné pečivo pri špeciálnych príležitostiach.
Brioška ako symbol
Brioška je symbolom francúzskeho majstrovstva v pekárenskom umení. Vďaka svojej bohatosti, jemnosti a univerzálnemu využitiu sa stala jedným z najobľúbenejších pečív sveta.
Vianočné oblátky a pečivo
Názov Dávidovho mesta, kde sa narodil „Spasiteľ, Kristus Pán“ (Lk 2, 11) - Betlehem je odvodený od hebrejských slov Beit Lechem, čo znamená Dom chleba. Z geografického hľadiska bolo pre túto lokalitu prirodzené, že do miestnych mlynov a pekární prichádzali ľudia smerujúci do púšte, aby si doplnili zásoby chleba na cestu. Určite aj túto skutočnosť majú na zreteli kresťania v strednej a východnej Európe, keď pri vianočnej večeri na stole leží krehké vianočné pečivo z nekysnutého cesta, z pšeničnej múky a vody vo forme oblátok. Predstavujú posvätný chlieb. Oblátky sa zvyčajne piekli nad otvoreným ohňom v kovových kliešťach zhotovených len na tento účel, zvyčajne vyzdobené vianočným alebo kresťanským symbolom.
Po modlitbe sa jedením oblátok začínala štedrovečerná večera. Zvyčajne otec rodiny a hospodár ich rozdeľoval prítomným. Doteraz je súčasťou štedrovečernej večere na Slovensku, ale aj v okolitých krajinách. Oblátky sa konzumujú zvyčajne s medom, niekde aj s cesnakom a orechmi. V niektorých maďarských dedinách si oblátku vkladali do modlitebných knižiek a priniesli ju na vianočnú svätú omšu. Podávali ju chorému s vierou, že sa uzdraví. V Poľsku v 20. V Litve sa oblátkový obrad rozvinul do rodinných, individuálnych foriem.
Okrem oblátok sa na vianočnom stole nachádza široká paleta vianočného pečiva v pestrom výbere rôznych druhov, tvarov a funkcií. Podávali sa tiež koledníkom a chudobným ľuďom či zvieratám. Mali úlohu obetného daru pôde a prírodným živlom. Bola im prikladaná liečivá a ochranná sila. Z prípravy pečiva sa predpovedal osud členov rodiny a samotné pečivo sa používalo pri rôznych veštbách.
tags: #Kolac
