Vegánstvo je téma, ktorá čoraz viac rezonuje v spoločnosti - nielen v populárnych online receptoch, ale aj pri bežných rozhovoroch medzi priateľmi. Kým kedysi bolo vegánstvo vnímané ako niečo výstredné, dnes už patrí medzi bežné alternatívy stravovania a životného štýlu. V obchodoch pribúdajú rastlinné alternatívy, vegánske reštaurácie sa množia a slovo vegan už málokto vníma ako cudzie. Každý z nás má v okolí niekoho, kto sa rozhodol stravovať čisto rastlinne, prípadne aspoň vylúčil zo svojho jedálnička mäso.
V skratke: vegánstvo je spôsob života, ktorý sa snaží vylúčiť všetky formy vykorisťovania zvierat. Je jedno, či ide o jedlo, oblečenie, kozmetiku alebo iné produkty. Nesústreďuje sa výlučne na stravu, hoci tá je základom vegánskeho životného štýlu.
Hoci sa môže zdať, že vegánstvo je výdobytok posledných desaťročí, korene tohto spôsobu myslenia siahajú omnoho hlbšie do minulosti. Už v starovekej Indii alebo Grécku sa objavovali filozofické školy, ktoré odmietali konzumáciu mäsa z etických či duchovných dôvodov. Príkladom môže byť tzv. pytagorejská strava, pomenovaná po slávnom matematikovi. Ten veril, že by sme mali rešpektovať všetky živé bytosti. Strava pytagorejcov sa skladala z rastlín, obilnín a strukovín, často v prísnom režime.
Samotný pojem vegan vznikol až v roku 1944 v Anglicku, keď Donald Watson spolu s ďalšími zakladateľmi vytvorili The Vegan Society. Chceli sa jasne odlíšiť od vegetariánov tým, že odmietali nielen mäso, ale aj mliečne výrobky a vajcia. Odvtedy sa vegánstvo vyvíjalo až do dnešnej podoby hnutia, ktoré má milióny nasledovníkov.
Výhody a nevýhody vegánstva
Podobne ako každá diétna reštrikcia, aj vegánstvo má svoje výhody a nevýhody. Podľa evolúcie stravovania sme nastavení na pestrú stravu. Radíme sa k tzv. omnivora, teda všežravcom. Naši predkovia jedli mäsitú aj rastlinnú stravu, preto je naše telo nastavené na jednoduchší príjem bielkovín práve zo živočíšnej časti na našom tanieri.
Vegánska strava však môže ľudskému telu priniesť celý rad benefitov. Vegáni často hovoria, že sa po prechode na rastlinné jedlá cítia ľahšie, majú viac energie a lepšie spia. Nejde však len o subjektívne dojmy. Vedecké štúdie naznačujú, že vegánska strava môže prispieť k zníženiu hladiny cholesterolu, stabilizácii krvného tlaku a redukcii rizika vzniku srdcovo-cievnych ochorení či cukrovky 2. Z hľadiska trávenia je výhodou vegánstva vysoký príjem vlákniny, ktorý podporuje črevnú mikroflóru. Rastlinné jedlá bývajú zároveň ľahšie stráviteľné, čo si zase pochvaľujú ľudia s citlivejším žalúdkom.
Na druhej strane si vegánstvo vyžaduje dôslednosť v pestrosti jedál. Z jedálnička vypadávajú viaceré dôležité živiny - napríklad množstvo bielkovín či vitamín B12, ktorý sa prirodzene nachádza len v živočíšnych produktoch. Niektoré alternatívy ako rastlinné syry, mäso či jogurty sú navyše cenovo náročnejšie - a nie vždy výživovo ideálne.
Vegánske recepty
Vegánska diéta stojí na rastlinných potravinách, ktoré sú prirodzene bohaté na živiny a ľahko kombinovateľné. Základ jedálnička tvorí zelenina, ovocie, strukoviny, obilniny, orechy, semienka a rôzne fermentované alebo klíčené produkty. Ráno si dá ovsenú kašu s mandľovým mliekom, banánom a chia semienkami. Na obed si pripraví zeleninové kari s kokosovým mliekom a cícerom, podávané s ryžou. Poobede si pochutná na hummuse s pita chlebom a čerstvou zeleninou.
Vegánske recepty nemusia byť komplikované. Naopak, často ide o jednoduché jedlá z bežne dostupných surovín. Ak má niekto chuť experimentovať, môže skúsiť vegánsku pizzu, burger z červenej šošovice, baklažánovú musaku alebo raw tortu z kešu orechov a datlí.
Kým niektorí sú poháňaní súcitom so zvieratami, iní hľadajú spôsob, ako zlepšiť svoje zdravie alebo minimalizovať ekologickú stopu. Mnohí sa rozhodnú pre vegánstvo po tom, čo si uvedomia, ako funguje priemyselný chov zvierat. Krátky život v stiesnených podmienkach, stres, bolesť - to všetko je realita, ktorá sa často skrýva za bežne dostupným mäsom.
Rastlinná strava býva bohatá na vlákninu, antioxidanty a dôležité živiny, ktoré prispievajú k lepšiemu tráveniu, vyššej energii a celkovému pocitu ľahkosti. Niektorí ľudia prechádzajú na vegánstvo z preventívnych dôvodov, iní po odporúčaní lekára - napríklad pri vysokom cholesterole, tlaku alebo riziku cukrovky 2. typu.
Živočíšna výroba patrí medzi najväčších znečisťovateľov planéty - od emisií metánu cez odlesňovanie až po obrovskú spotrebu vody a pôdy. Pre mnohých je vegánstvo logickou voľbou, ako znížiť svoj vplyv na klímu.
Vegánstvo je dnes dostupnejšie než kedykoľvek predtým. Vegánske alternatívy nájdeme v supermarketoch aj v reštauráciách a na sociálnych sieťach nechýba inšpirácia ani komunita ľudí, ktorí sa navzájom podporujú.
Medzinárodný deň bez mäsa
Medzinárodný deň bez mäsa, ktorého vznik sa datuje do Indie v roku 1986, upozorňuje na dôležitosť znižovania spotreby živočíšnych produktov a podpory rastlinnej stravy. Niekto ho spája aj s významným Dňom práv zvierat, zatiaľ čo iné organizácie si tento deň pripomínajú až 10. Či už tak alebo onak, aj Medzinárodný deň bez mäsa nám pripomína, aká je téma živočíšnej spotreby komplexná a úzko prepojená so všetkým, čo sa okolo nás deje.
Cieľom tohto dňa v kalendári je v podstate ukončenie intenzívneho chovu a zabíjania zvierat na potravinárske účely, ako aj zabezpečenie dôstojných podmienok pre ich život. Každoročne si ho spoločne so sviatkami Kataríny v slovenskom kalendári a Svetovým dňom odstránenia násilia voči ženám pripomíname 25. novembra.
Hoci tento deň získal v posledných rokoch väčšiu pozornosť vďaka rastúcej popularite vegánstva a vegetariánskeho životného štýlu, Medzinárodný deň bez mäsa pôvodne vznikol na počesť Sadhu Vaswani Jayanti, narodenín pedagóga a silného zástancu vegetariánstva z Indie. Počas svojho života sa venoval vzdelávaniu chudobných a založil takzvané Mira Movement, hnutie, ktoré si kládlo za cieľ vzdelávanie a posilnenie práv žien v spoločnosti. Sadhu mal na to, že sa narodil v roku 1879, mimoriadne pokrokové zmýšľanie. Hlásal myšlienku, že všetky živé tvory majú duše a zaslúžia si dôstojné, láskavé podmienky na život.
Dvadsať rokov po jeho smrti, v roku 1986, vyhlásili práve deň narodenín Sadhu nasledovatelia jeho myšlienky a pohľadu na svet za Medzinárodný deň bez mäsa. V 80. rokoch 20. storočia už myšlienku potreby ochrany životného prostredia podporovala široká verejnosť. A tak sa aj tento deň rýchlo dostal do povedomia a získal si svojich sympatizantov po celom svete.
Medzinárodný deň bez mäsa upozorňuje na dôležité etické otázky spojené s intenzívnym chovom zvierat, ich transportom a následným zabíjaním. Priemyselné poľnohospodárstvo sa často zameriava na maximalizáciu ziskov na úkor životných podmienok zvierat. Tento deň nám pripomína, že zvieratá sú cítiace bytosti, ktoré si zaslúžia dôstojné zaobchádzanie a za žiadnych okolností by sme na to nemali zabúdať.
Živočíšna výroba výrazne prispieva ku klimatickým problém, ktorým aktuálne čelíme. Produkuje značné množstvo emisií skleníkových plynov. Chov hospodárskych zvierat je tiež spojený s odlesňovaním, vysokou spotrebou vody a degradáciou pôdy. Rastlinná strava má, naopak, preukázateľne nižší dopad na životné prostredie. Hoci dôsledky toho, keď by sme sa všetci stali vegetariánmi vedci zatiaľ dôkladne neprebádali. Existujú len odhady, aké environmentálne, sociálne, kultúrne aj ekonomické dopady na ľudstvo by to malo.
Čoraz viac ľudí dnes hľadá alternatívy k mäsu, čo odráža rastúci záujem o udržateľnejší životný štýl a ochranu planéty. Vyzdvihuje reštaurácie, ktoré si dávajú maximálne záležať na svojom ekologickom prístupe k jedlu. Pri tejto téme - teda konzumácii prakticky akéhokoľvek mäsa - často ľuďmi zmietajú veľmi silné emócie. Dá sa to pochopiť, zvieratá v nás vyvolávajú súcit a príjemné asociácie s prírodou. Preto je konzumácia všetkého „živého“ nielen fyzickou, ale sčasti aj emočnou záležitosťou.
Mnoho ľudí prejde na vegetariánsku či vegánsku stravu práve z etických dôvodov. Nedokážu konzumovať zvieratá, obzvlášť v dnešnej spoločnosti, keď produkcia mäsa dosahuje svoje vrcholy v histórii. Uvedomujú si, že na planéte je stále viac ľudí a chov zvierat na mäso prebieha často vo veľmi diskutabilných podmienkach.
Na opačnom póle spektra stoja zástancovia mäsitej stravy - občas až do takej miery, ktorá pre ľudské telo nie je zdravá. Práva zvierat či ich dôstojné podmienky na život považujú za bezpredmetné. Jediné, na čom im záleží je, zdá sa, veľký steak na tanieri (hyperbolicky povedané).
Tieto dve skupiny už desaťročia bojujú o to, kto má pravdu a koho názor je dôležitejší. A hoci patrím aj ja k veľkým milovníkom zvierat a dlhodobo sa zasadzujem za ochranu prírody ako takej, musím podotknúť, že ľudia patria k všežravým cicavcom.
Celá téma okolo vegetariánstva je oveľa zložitejšia, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Ponúka sa jednoduché riešenie, ku ktorému by však museli byť naklonení všetci ľudia na planéte. Je ním striedmosť, ktorá je správna v každom ohľade, nielen pri konzumácii mäsa.
Okrem ľudí, ktorých uhlíková stopa je pomerne nízka a skutočne žijú striedmym životom, sú tu však skupiny ľudí, ktorí konzumujú mäso niekoľkokrát denne. A potom aj skupiny chudobou ohrozených, ktorí majú mäso len raz do roka. Striedmosť a cesta občasnej konzumácie mäsa z voľného chovu tak nie sú globálnym riešením - minimálne zatiaľ.
Pri zapálenej ochrane zvierat občas zabúdame na ľudí z krajín 3. sveta. Tí nemajú dostatok stravy všeobecne. Zabúdame aj na ľudí ohrozených chudobou z ktorejkoľvek, aj nám blízkej krajiny, pre ktorých je napríklad farmársky dochované mäso cenovo nedostupné.
Pri prevzatí zodpovednosti za znižovanie environmentálneho dopadu musíme predovšetkým zvážiť nutričnú hustotu jednotlivých potravín. „Mali by sme hľadať potraviny s najvyššou nutričnou hodnotou na jednotku, ktorá je zároveň spojená s najnižším negatívnym vplyvom na životné prostredie. Napríklad analyzovať, aké živiny získavame zo 100 g danej potraviny a ako to koreluje s jej environmentálnym dopadom,“ vyjadril sa pre BBC Nigel Scollan, riaditeľ Institute for Global Food Security z Queen’s University of Belfast.
- Nahraďte aspoň jedno jedlo denne bezmäsitou alternatívou.
- Tlak na zlepšenie podmienok vo veľkochovoch má skutočný etický aj environmentálny zmysel.
- Naučte sa spracovávať celé zviera - od kostí na vývar až po menej populárne časti, ktoré môžu skvelo doplniť váš jedálniček.
Medzinárodný deň bez mäsa je príležitosťou na zamyslenie sa nad našimi stravovacími návykmi a ich dopadom na spoločnosť, životné prostredie a životy zvierat. Je to dôležitý moment na uvedomenie si, že aj malé kroky môžu prispieť k zdravšej a udržateľnejšej budúcnosti.
tags:
