Etymologické slovníky patria k čitateľsky najžiadanejšiemu v oblasti jazykovedných slovníkov. Pre každé slovo treba dohľadať všetky inojazyčné paralely, jeho historické výskyty a zmapovať, ako sa menilo.
A zrazu prišiel šok - nečakane a potichu vyšiel prvý samostatný etymologický slovník slovenského jazyka! Hoci s dodatkom „Stručný“ a autor Ľubor Králik v úvode priznáva, že jeho vydanie, na ktorom sa pracovalo desiatky rokov, je stále len začiatkom.
Je úžasné sledovať aj to, ako sa slová postupne opracovávajú a menia významy. Keď vám kamarát povie, že ide „do roboty“ namiesto „do práce“, už z voľby slov cítite, že to asi nebude „džob“ jeho snov.
Prvá písomná zmienka: 19. storočie.
Príklady slov a ich pôvod
Haky-baky
„Ťažko čitateľné písmo“ - zrejme prebraté z nemeckého „Hackelpack(el)“ vo význame „zmes, zmätok“, ktoré zase bolo prebraté z jidiš „hakol bakol“ - „všetko vo všetkom“. Výraz sa zrejme zažil aj vďaka slovu „háky“ - kľukaté čiary. V písanej podobe sa prvýkrát v slovenčine objavilo v 18. storočí.
Oštara
„Nepríjemnosť“ - z hovorového „oštarovať sa“ - trápiť sa, zaoberať sa niečím“. V slovenčine od 19. storočia.
Humor
„Vtipnosť“ - z latinského „(h)umor“ ‚vlhkosť, vlaha, tekutina“ a „humēre“. V stredoveku sa slovo používalo vo význame „telesná tekutina“, keďže tie mali podľa vtedajších predstáv vplyv na temperament človeka. Prenos významu na „vtipnosť“ zrejme vznikol v 17. storočí v Anglicku - „humour“.
Sporák
Vzniklo čiastočným prekladom z nemeckého „Spar-herd“ - doslova „úsporný kozub“, keďže šetril spotrebu dreva, odtiaľ „sporák“ - teda úsporný kozub. V slovenčine od 19. storočia.
Jeden z výkladov je, že pôvodne vzniklo zo slova „napučaný, tučný“.
Keď vám sadne mucha na nos, je to niečo nepríjemné, odháňate ju. Takisto keď zahryznete do kyslého jablka, zmraštíte tvár, lebo je to nepríjemné, a celkom logicky vzniká význam: pustiť sa do nepríjemnej činnosti.
Vždy odráža danú spoločenskú situáciu. Keď bola vynájdená parná lokomotíva, hovorilo sa o storočí pary, vtedy vznikol frazeologizmus „ísť plnou parou vpred“ alebo „ísť na plnú paru“.
Proces frazeologizácie je nevyčerpateľný. Frazeológia predstavuje vlastne zhustené dejiny spoločnosti.
Napríklad „Niekedy s pravdou nezájdete ďaleko“ (S pravdou najďalej zájdeš), „Človek človeku človekom“ (Človek človeku vlkom), „Voda nad zlato“, „Hlas nad zlato“ (Soľ nad zlato), „Prišiel som, pokazil som, odstúpil som“ - o ministrovi (Prišiel som, videl som, zvíťazil som - Veni, vidi, vici).
Vo frazeológii neexistuje logika, je to čarovanie so slovíčkami. Máte napríklad „kvadratúru kruhu“, tam predsa jedno vylučuje druhé. Alebo „držať ako hluchý dvere“.
Pevne verím, že čoskoro bude aj digitálna verzia, napríklad ako rozšírenie stránky jazykovedného ústavu slovnik.juls.savba.sk. Ak aspoň trochu máte radi jazyk, túto knihu si určite kúpte.
tags:
