Úseky Adventu tohto liturgického roku B sú charakterizované štyrmi programovými slovami: Bdelosť, Evanjelium, Svedectvo, Milosť. Obdobie sa prirodzene stáva rečou, ktorá - použijúc vyjadrenie A. Rizziho - hovorí o viere a poukazuje na svoje „liturgické povolanie“.
Bdelosť
„Bdejte“ je Ježišovo slovo, ktorým toto obdobie Adventu začíname. Je to posledné slovo, ktoré Ježiš zanecháva svojim učeníkom i všetkým (Mk 13, 37) pre obdobie, keď budú musieť žiť počas tvrdých dní jeho utrpenia (Mk 14, 34. 37).
Pán, ktorý sa vráti, je pripodobňovaný „pánovi domu“, ktorý odišiel na cesty a ktorého návrat zostáva pre jeho sluhov, čo majú zatiaľ strážiť jeho dom, neznámy. Nikto nemôže predvídať jeho návrat. Môže prísť „či večer, či o pol noci, či za spevu kohúta alebo ráno“ (Mk 13, 35)!
- Večer: Prichádza večer, keď ho Judáš, jeden z jeho učeníkov, za peniaze odovzdá do rúk jeho protivníkov, tých, ktorí mu číhajú na život (Mk 14, 17).
- Polnoc: Prichádza o polnoci v srdci temnoty a noci, keď je Ježiš „súdený“ (Mk 14, 60 - 62) pred veľradou, pred veľkňazom.
- Spev kohúta: Prichádza za spevu kohúta, keď ho aj priateľ, ktorému dôveroval (Ž 40, 10), trikrát zaprie a pre ľuďmi sa k nemu nepriznáva (Mt 10, 33)!
- Ráno: Prichádza ráno, keď veľkňazi spolu so staršími, zákonníkmi a celou veľradou ho odovzdajú do Pilátových rúk (Mk 15, 1), zveria ho pohanskému tribunálu (pozri E. Bianchi, Il Vangelo di Marco, Qiqajon, Magnano (BI) 1984, s.
Ježišov výkrik, ktorý otvára toto obdobie Adventu, nie je potvrdením jednoduchej neprítomnosti, ale znamením „skrytej prítomnosti počas večerov, nocí, svitaní, rán v jednotlivých dňoch človeka“. Prítomnosti, ktorá sa môže stať stretnutím - Adventom!
Evanjelium
Druhé slovo, ktoré liturgia ponúka v „slovníku“ Adventu, je evanjelium. Celým Starým zákonom prechádza očakávanie tohto nového slova zo strany Pána. Proroci ohlasovali priblíženie sa ohlasovateľov krásnych správ, evanjelizátorov. Izaiáš hovorí ľudu, ktorý bol v exile a bez nádeje, o posloch dobrých správ, svedkoch, čo napriek slabosti, ktorú človek zakusuje v sebe samom a v stretnutí so sebou (Iz 40, 7), ohlasujú, že slovo nášho Boha trvá naveky (Iz 40, 8) a to je istý základ, na ktorom sa postaví budúcnosť.
Markovo evanjelium preberá práve tento výraz Starého zákona, aby začalo svoje rozprávanie a pokračovalo v očakávaniach Izraela, aby hovorilo o Ježišovi z Nazareta, poukazujúc na neho ako na udalosť Božej záchrany: „Začiatok evanjelia Ježiša Krista, Božieho Syna“ (Mk 1, 1). Advent navracia toto slovo do stredu nášho života a pozýva nás klásť si otázky na spôsob nášho očakávania Toho, ktorý prichádza.
Vskutku Advent evanjelizuje našu dobu, dobu každého človeka a ľudstva tým, že mu oznamuje, že je tu niekto, koho treba očakávať, a že ten „niekto“ je Božím „evanjeliom“ pre život človeka. Advent nám pripomína, že kresťan nie je ten, kto so strachom a smútkom očakáva strašný a hrozný Boží súd na konci dejín, ale ten, kto vie, že čas je strážcom krásnej zvesti, Božieho „evanjelia“, ktoré ho prekvasí zvnútra, ktoré vytvára novosť tam, kde sa všetko zdá „už povedané“.
Svedectvo
Tretím slovom, ktoré stretneme na našej ceste Adventom, je „svedectvo“. Liturgia tretej nedele zveruje tento výraz hlasu a tvári Jána Krstiteľa. On, Ján, človek poslaný od Boha, mal vydať svedectvo svetlu: „On nebol svetlom, ale bol poslaný, aby vydal svedectvo svetlu“ (Jn 1, 8). V Božom pláne, v jeho pôvodnom projekte „bol život a život bol svetlom ľudí“ (Jn 1, 4).
Svetlo života, ktoré je prítomné v Božom pláne, sa stále šíri a svieti, hoci ho tmy neprijali, svetlo vo tmách svieti, je stále dostupné, osvecuje (Jn 1, 9) a v živote prijíma každého človeka, ktorý prichádza na svet (Jn 1, 9). Toto svetlo-život, odmietnuté ľuďmi, si berie telo v Ježišovi, v ktorom sa pôvodný Boží projekt prejavuje a vtelí sa v plnosti. On „bol pravým svetlom, ktoré osvecuje každého človeka a prišlo na svet“ (porov. Jn 1, 9). Človeku, ktorý prijal život v klamstve, to Slovo, ktoré sa stalo telom, zjavuje cestu života.
Ján prichádza, „aby vydal svedectvo o svetle“, aby vyburcoval v srdci človeka túžbu po svetle. Ján svoje „svedectvo“ o svetle vyjadruje v negatíve: on nebol svetlom. Iný je svetlom sveta a on prišiel, aby ukázal jeho prítomnosť, aby povedal, že svetlo žiari: „Medzi vami je ten, ktorého nepoznáte“ (Jn 1, 26). Advent by nám v Jánovi mal upriamiť pohľad s podozrením na toho, kto hovorí: „To som ja,“ alebo ak pozrieme na zavŕšenie Kráľovstva, „aha tu… aha, tamto je“ (Lk 17, 23).
Advent nás v Jánovi volá ku autentickému svedectvu prijať a dať. Advent, ktorým prechádzame s pohľadom upriameným na budúcnosť, je v skutočnosti chválou dočasnosti (A. Louf), dnes, keď sa stáva miestom svedectva Absolútneho, ktorý hľadá srdce človeka.
Milosť
Štvrté slovo, ktorá nachádzame na našej ceste Adventom, nás chce uchráni od presvedčenia, že naše námahy pre prípravu cesty v púšti, pre vyrovnanie krivých chodníkov, pre zníženie vrchov a kopcov, pre zaplnenie údolí sú tými, ktoré tvoria tento čas. Jedná sa o výraz, ktorý je Lukášovi veľmi drahý. „Milosť“ poukazuje na Boží dar, ktorý je stále ako manna, ktorú Pán dal ako pokrm ľudu, ktorý kráčal na púšti k zasľúbenej zemi.
Tento výraz osvecuje jeho bohatstvo na našej ceste Adventom, ktorý sa už končí. Príduc ku dverám slávenia tajomstva vtelenia Slova a jeho zjavenia sa svetu, nachádzame toto slovo, ktoré nás disponuje, aby sme sa dali do pokorného a vďačného postoja prijatia. Je to Máriina spôsobilosť, ktorú stretáme v rozprávaní o zvestovaní v Lukášovom evanjeliu. Ale ešte skôr je tým, čo vyznieva z rozprávania, ktoré nachádzame v Druhej knihe Samuelovej, keď Boh sľúbi Dávidovi dom. Kráľ Dávid si myslí, že on postaví chrám, veľkolepý dom pre svojho Boha.
Aj prorok Nátan zostane ohromený kráľovým projektom a verí, že sú to krásne a veľké plány, ale Božie slovo počas tej istej noci zjavuje, že nie Dávid postaví dom, ale samotný Boh postaví dom pre kráľa (2 Sam 7, 11). V anjelovom zvestovaní Márii sa v plnosti zjavuje milosť Boha. Máriu anjel pozdravil ako tú, ktorá je „plná milosti“ (v. 28), a hneď potom jej hovorí, aby sa nebála, lebo našla milosť u Boha.
Boh je ten, ktorý v Synovi stavia dom pre svoj národ a pre ľudstvo, teda miesto plného spoločenstva s ním. Toto všetko sa splní spôsobom, ktorý potvrdzuje jednoznačným štýlom - panna/matka -, že všetko je milosť! Boh je verný svojim prísľubom a dom je postavený nie ľudskou rukou (Sk 7, 48), ale samotným Bohom. Vo vianočnej noci budeme čítať úžasnú stať z Listu Títovi, ktorá vysvetľuje Vianoce, vtelenie Slova, ako zjavenie milosti: „Zjavila sa Božia milosť na spásu všetkým ľuďom a vychováva nás… aby sme v tomto veku žili triezvo, spravodlivo a nábožne, a tak očakávali blahoslavenú nádej…“ (1, 11 - 14).
Štvrté slovo Adventu osvecuje našu bdelosť (I. nedeľa) novým svetlom, navracia prvý a skutočný význam slova evanjelium (II. nedeľa), aby všetko bolo stálou a krásnou zvesťou; dáva zmysel svedectvu (III. nedeľa), ktoré treba dostať a dať, a disponuje nás pre pokorné prijatie!
tags:
