Aj vám sa na jeseň vybavia spomienky na záhradu starých rodičov a jablká, ktoré v nej práve dozrievali? Mali sýtu farbu, plnú chuť, sviežu vôňu. Mnohé z nich možno neboli najväčšie, no aj v porovnaní s modernými kultivarmi vynikali. Niektoré z nich sa zvykli pestovať na rozličných miestach Slovenska, iné boli špecifické len pre určité kraje. Dobrou správou je, že záujem o ne opäť stúpa.
Staré odrody jabĺk
V minulosti sa na Slovensku pestovalo asi 300 odrôd jabloní. Dnes sú mnohé z nich už ústupe, prípadne úplne vymizli pre uprednostňovanie nových odrôd. Treba však mať na pamäti, že starý kultivar neznamená automaticky aj pôvodný. Mnohé odrody pestované v minulosti na našom území boli dovezené z iných krajín, často zo západnej Európy. Dovezené staré odrody považujeme dnes za „naše“ hlavne preto, že sa na území Slovenska pestovali dlhodobo. Niektoré sú dokonca známe aj dnes. Odrody jabĺk jednoducho delíme na staré a moderné. Podľa odborníka na staré odrody Bruna Jakubca môžeme o jabloniach pestovaných pred rokom 1950 s určitosťou tvrdiť, že ide o staré kultivary.
Medzi známe staré odrody jabĺk, ktoré majú bielu dužinu, patria:
- Ananásová Reneta: Ide o veľmi starú stolovú odrodu, ktorá pochádza najskôr z Holandska. Vyznačuje sa pravidelnou a vysokou plodnosťou, rast je slabý a vyžaduje si omladzovanie. Stromy sú odolné voči múčnatke, no citlivé na chrastavitosť. Vyžadujú si teplejšie stanoviská orientované na juh. Ananásová Reneta je vhodná aj do menších záhrad. Má stredne veľké, žltozelené až zlatožlté jablká s výraznou arómou po ananáse. Plody sú vhodné na priamu konzumáciu. Zvyknú sa zbierať od polovice októbra, hoci dozrejú v decembri.
- Ide o starú odrodu zrejme zo západnej Európy, i keď presná krajina pôvodu sa v rôznych zdrojoch líši. Zmienky o nej pochádzajú už spred prvej tretiny 17. storočia. Kedysi šlo o bežný strom v záhradách na vidieku. Jabloň je odolná voči mrazom aj chorobám, čiže sa hodí aj na pestovanie do vyšších polôh. Plody sú kužeľovité až okrúhle, majú zelenú až svetložltú šupku a kyslastou chuťou pripomínajú citróny. Zbierajú sa od polovice októbra a skladované vydržia až do apríla.
- Pochádza z Anglicka, kde bola vyšľachtená v 19. storočí. Momentálne je opäť na vzostupe pre svoju charakteristickú chuť. Strom je však náročnejší na pestovanie, lebo je náchylný na viaceré choroby vrátane múčnatky, moniliózy aj rakoviny. Má malé až stredne veľké guľaté plody s kyslosladkou chuťou a výraznou arómou. Zbierajú sa v septembri, hoci sú zrelé až v novembri. Pri dobrom skladovaní vám vydržia do februára.
- Stará odroda, ktorá sa tešila obľube najmä na Morave, sa pestovala aj na Slovensku a rozširovala sa ešte pred polovicou 18. storočia. Je odolná voči mrazu a stromy sa dožívajú vysokého veku. Vyžadujú teplé a slnečné stanovište, ideálne orientované na juh. Plody sú menšieho vzrastu so žltou šupkou a dužina je mierne korenistá so sladkokyslou chuťou. Jadernička alebo tiež vínne jablko sa hodí na výrobu muštov.
- Americká odroda objavená v roku 1826, ktorá bola populárna nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe. Napriek ústupu sa dodnes vyskytuje v starých záhradách a sadoch. Má plody menšej až strednej veľkosti so sýtou červenožltou šupkou a typickou sladkokyslou chuťou. Jablká sú mierne hranaté a tupo kužeľovité. Zbierajú sa od polovice októbra a zrejú v novembri.
- Pôvod odrody siaha pravdepodobne do Holandska. V minulosti sa pestovala najmä v horských častiach Slovenska. Má stredne veľké tmavočervené jablká s bielou dužinou. Ich chuť je sladká a pripomína maliny. Plody spoznáte aj podľa mierne hrdzavých stôp na šupke. Zbierajú sa na konci septembra a vydržia do januára.
- Názov prezrádza pôvod až z Kanady, kde kultivar vyšľachtili v roku 1820. Ontario je zimný druh jabloní, ktorým sa darí v úrodných pôdach. Má veľké šťavnaté plody s nažltlou dužinou a kyslastou chuťou, vhodné aj pre diabetikov. Zbierajú sa na konci októbra a vydržia až do mája.
- Tradičná česká odroda, ktorá kedysi patrila k najrozšírenejším druhom vo vidieckych sadoch. Pestovala sa minimálne od 19. storočia a obľúbená bola najmä pre svoje tmavočervené plody so sladkokyslou chuťou. Tie sa potom využívali na výrobu muštov, vína a destilátov. Plody podobného vzhľadu má aj Jonathan či Strýmka.
- Ide o veľmi starú odrodu, ktorá vznikla pravdepodobne začiatkom 16. storočia, teda ešte v stredoveku. Pestovala sa aj na Slovensku a ešte stále ju môžete nájsť v niektorých sadoch či záhradách. Majú žltozelené plody s červeno-oranžovou pásikavou kresbou. Jablká obsahujú žltú dužinu s korenistou sladkokyslou chuťou. Zbierajú sa v septembri, konzumne zrelé sú v novembri.
- Neskorá zimná odroda s pôvodom v Nemecku - Porýní, ktorá sa rozšírila koncom 18. storočia. Je nenáročná, odolná voči múčnatke aj iným chorobám. Pre svoju mrazuvzdornosť sa pestovala v horských častiach Slovenska, dnes ju nájdete zriedkavo. Má stredne veľké jablká v tvare súdku so zeleno-žltou šupkou, ktorá počas dozrievania červenie. Jablká majú kyslastú, no osviežujúcu chuť. Zbierajú sa v polovici októbra, konzumne zrejú vo februári a dobre uskladnená vydrží a do leta.
Dračie ovocie (Pitahaya)
Dračie ovocie, známe aj ako pitahaya alebo pitaya, je exotické ovocie, ktoré patrí do čeľade kaktusovitých rastlín. Dračie ovocie je fascinujúca a jedinečná rastlina, ktorá sa vďaka svojmu krásnemu exotickému vzhľadu a lahodnej chuti teší čoraz väčšej obľube. V angličtine sa označuje ako „dragon fruit“, pričom tento pojem sa medzičasom ujal aj v našich končinách.
Má oválny až podlhovastý tvar a šupka je často žiarivo ružová alebo žltá, pokrytá drobnými šupinkami, ktoré pripomínajú dračie šupiny. Dužina ovocia je biela alebo ružová a obsahuje množstvo malých čiernych semienok, ktoré sú takisto jedlé. Jeho dužina obsahuje malé čierne semená, podobne ako v prípade kivi. Šupka je buď ružová alebo žltá, dužina biela alebo ružová. K trom najznámejším druhom patrí dračie ovocie s ružovo sfarbenou šupkou a bielou dužinou, s ružovo sfarbenou šupkou a červenou dužinou a so žltou šupkou a bielou dužinou.
Pestovanie a dostupnosť
Dračie ovocie pôvodne pochádza zo Strednej a Južnej Ameriky. Rastliny majú sukulentnú štruktúru a sú dobre prispôsobené životu v suchých a púštnych oblastiach. Rastlina dračieho ovocia je epifyt, čo znamená, že rastie na iných rastlinách bez toho, aby im škodila. Rastlina sa tak šplhá po stromoch a ovíja ich svojimi tŕňovými výhonkami. V domovine výhonky dosahujú dĺžku až päť metrov. Od júna do septembra rastlina dokonca kvitne, pričom kvety patria s dĺžkou 25 centimetrov medzi najväčšie na svete.
V obchode zoženiete dračie ovocie po celý rok, pretože sa pestuje v rôznych krajinách a klimatických pásmach. V závislosti od oblasti sa však líši jeho hlavná sezóna. V južnej Ázii a strednej Amerike dozrieva dračie ovocie spravidla od mája do novembra, zatiaľ čo v USA sa dá zohnať v období od júna do septembra. V Európe trvá sezóna od júla do novembra.Dračie ovocie nájdete v celoročnej ponuke aj u nás.
Výživové hodnoty a chuť
Dračie ovocie sa skladá z 90 percent z vody a má relatívne málo kalórií. Jeden plod (asi 100 gramov) obsahuje približne 50 kalórií, čo je v porovnaní s inými druhmi ovocia veľmi málo. Plod sa z približne 90 percent skladá z vody, čo znamená, že obsahuje len málo kalórií, no napriek tomu dokáže zasýtiť.
Dračie ovocie je bohaté na vitamíny a minerálne látky, ktoré sú pre telo nesmierne dôležité. Patria medzi ne vitamíny skupiny B, vitamín C, železo, vápnik a draslík. Vitamín C posilňuje imunitný systém a chráni bunky. Touto vlastnosťou oplýva aj vitamín E. Okrem toho zmierňuje zápalové procesy a pozitívne vplýva na stav pokožky. Vitamíny skupiny B okrem iného prispievajú k získavaniu energie zo stravy. Draslík prispieva k regulácii krvného tlaku.
Chuť sa líši v závislosti od konkrétnej odrody. Zatiaľ čo žltá dužina ovocia je sladká a aromatická, ružová pitahaya s bielou dužinou má skôr chuťovo neutrálnu arómu. Ružové dračie ovocie má ale veľmi intenzívnu chuť. Vďaka jemne sladkej a osviežujúcej chuti, ako aj obsahu zdravých látok je dračie ovocie obľúbená exotická pochúťka.
Ako konzumovať dračie ovocie
Plod sa svojimi malými čiernymi semenami podobá na plod kivi. Možno ho tiež konzumovať ako kivi: najprv ovocie rozdeľte na polovice a potom dužinu vydlabte lyžicou. Pri veľmi zrelom dračom ovocí sa dá nejedlá šupka takisto dobre odstrániť. Dužinu možno tiež nakrájať na kúsky do ovocného šalátu. Áno, ovocie môžete jesť surové.
Dračie ovocie prekrojte v strede. Môžete to pritom urobiť na výšku alebo na šírku.Potom máte dve možnosti: dužinu môžete vcelku vydlabať lyžicou zo šupky alebo môžete šupku odrezať nožom. Pritom režte čo najtesnejšie pozdĺž šupky, aby sa zachovalo čo najviac dužiny.Nakoniec dužinu nakrájajte na kocky alebo plátky, v závislosti od pripravovaného receptu alebo vašej preferencie. Ďalším spôsobom šúpania je odkrojiť vrchnú časť ovocia a olúpať ho ako pomaranč.
Ovocie pitahaya konzumujte alebo používajte v kuchyni až vtedy, keď je poriadne zrelé. Čím zrelšie dračie ovocie je, tým intenzívnejšia je jeho chuť. Nezrelé dračie ovocie totiž nechutí nijako.
Pitahya je citlivá na tlak, preto je ovocie vhodné skladovať samostatne, chránene a otočené špičkou nahor. Pri izbovej teplote ho možno skladovať niekoľko dní. Áno, dračie ovocie si môžete aj zamraziť. Stačí nakrájať dužinu na kúsky a nechať ich rozložené asi dve hodiny namraziť.
tags:
