Minulý víkend sme sa prechádzali po kúpeľnom mestečku Trenčianske Teplice s chrumkavou oplátkou v ruke, keď sa nám zrazu v hlave vynorila otázka - odkiaľ vlastne tento sladký vynález pochádza? Kúpeľné oplátky patria totiž tradične ku kúpeľným mestám a mestečkám v našom a českom regióne. Prvým predpokladom bolo, že ich pôvod bude z nášho okolia.
História Kúpeľných Oplátok
Legenda hovorí, že história kúpeľných oplátok siaha až do osemnásteho storočia. Za ich vznikom vraj stál šikovný cukrár a kuchár z premonstrátskeho kláštora v obci Teplá v Čechách. Preto mu napadlo využiť dostupné nástroje, konkrétne kliešte na pečenie oplátok, takzvaných hostií. Tieto oplátky využívané na liturgické účely sa pôvodne piekli len z cesta zloženého z vody a múky. Cukrár pôstny recept vylepšil pridaním mlieka a cukru a medzi dve oplátky nasypal sladkú zmes z orieškov, cukru a škorice.
Ani zachovaný a v pamätiach zapísaný pôvod oplátok nie je až tak jasný. Prvý historicky zdokumentovaný príbeh hovorí o rodine Bayerovcov z Karlových Varov. Mladá a ambiciózna dievčina Barbara Naslerová bola Nemka, ktorá prišla hľadať v prvej polovici 19. storočia prácu do českých Karlových Varov. Zamestnala sa v penzióne Weißen Taube (z nem. biely holub, pozn. redakcie), kde pripravovala pre hostí oplátky. Čerstvo vydatá Barbara, ktorá si vzala za manžela policajta Michaela Bayera, experimentovala s vylepšovaním, korenením a zliepaním oplátok. Zdokonalila tiež cesto, ktoré sa pieklo až dozlatista. Keďže do Karlových Varov pravidelne prichádzali hostia spoza nemeckých hraníc, oplátky sa postupne rozšírili až do Berlína a obľúbené sa stali aj na cisárskom dvore.
Po Barbarinej smrti prevzal rodinnú pekáreň a jedinečnú receptúru jej syn Karl, ktorý rozšíril predaj oplátok takmer do celej Európy. Od roku 1895 sa pod jeho záštitou dokonca začali oplátky baliť do alumíniovej fólie, aby nenasiakli vlhkosťou. Hoci prvá a druhá svetová vojna výrazne zasiahli potravinový priemysel a neobišli ani kúpeľné oplátky, vďaka húževnatosti rodiny Bayerových sa podarilo ich tradíciu udržať. V roku 1948 bola rodina z Čiech vysídlená, no pokračovala vo výrobe a predaji oplátok za hranicami.
Druhá verzia vzniku a rozšírenia kúpeľných oplátok znie uveriteľnejšie. Rozmach tejto delikatesy sa vraj v Mariánskych Láňach datuje už od roku 1856. Za „otca“ mariánskolázeňských oplátok sa považuje Karel Reitenberg, synovec zakladateľa kúpeľov v mestečku Mariánske Lázně. Výrobu oplátok prevádzkoval vo svojom dome, kde ročne vyrobil podľa dobových záznamov a účtovných kníh až 500 tisíc kusov oplátok. Trvalo mu 10 rokov, kým sa tento artikel začal vyvážať aj mimo mesta Mariánske Lázně. Do mesta postupne prichádzala učni - pekári a cukrári, ktorí sa túžili priučiť oplátkovému remeslu. Jedným z nich bol aj František Wittmayer, ktorý sa tu oženil a založil ďalšiu vlastnú pekáreň s oplátkami. Druhou rodinou, ktorá prosperovala z predaja oplátok, boli Homolkovci, konkrétne Josef Homolka, ktorý prvý prišiel s receptúrou pečenia čokoládových oplátok.
Výroba kúpeľných oplátok na Slovensko dorazila neskôr a veľké firmy vyrábajúce oplátky podľa tradičnej receptúry začali vznikať až po roku 1989. Nenadarmo je Slovensko považované za kúpeľnú veľmoc - od západu na východ sa môžete vyliečiť napríklad v Piešťanoch, Trenčianskych Tepliciach, Rajeckých Tepliciach, Bojniciach, v Sliači, Tatrách či známych Bardejovských kúpeľoch. A tak keď sa pri prechádzke námestiami kúpeľov rozhliadnete okolo seba, akoby ste sa na chvíľku ocitli v zázračnej krajine.
Otázkou pre Slovákov však stále zostáva, či do spisovného jazyka patrí slovo oplátky alebo oblátky. A čo vy? Máte radi oplátky a patríte k ľuďom, ktorí ich pri návšteve kúpeľných miest musia ochutnať? Okrem toho, že sú originálnym lokálnym produktom, môžu byť aj vhodným darčekom z kúpeľov, ktorý prinesiete v peknom balení. V súčasnosti je na výber širší sortiment, ktorý ulahodí každému. Stačí si len vybrať.
Použitie jedlej fotografie na tortu
Odporúčame tento materiál na takýto povrch položiť cca 1-2 hodiny pred podávaním na tortu, tortu potom ešte uložiť do chladničky a obrázok sa Vám krásne prispôsobí torte, z toho dôvodu je dôležité, aby krém bol hustý a plocha, na ktorú jedlý obrázok dávate je rovná. Upozornenie: krémy s obsahom želatíny môžu ale nemusia obrázok poškodiť, vtedy je potrebné položiť obrázok na inú vrstvu ako napr. : piškótu atď. Tento materiál je najkvalitnejší z materiálov na trhu, nakoľko sa naň nedávajú žiadne gély a najlepšie sa s ním pracuje, veľa vydrží.
Okrem jedlej fotografie z oplátky Trenčín existuje mnoho ďalších koláčov, dezertov a tort, ktoré môžete vyskúšať. Tu je niekoľko inšpirácií:
- Koláče: Rýchly hrnčekový koláč s ovocím.
- Dezerty: Ruské rezy, lokše s makom, banánový koláč.
- Torty: Vlastná hmota na torty, tvarohová Margot torta.
- Vianočné koláče: Medvedie labky, linecké koláče.
Tradičná Slovenská Štedrovečerná Večera
Slovenská štedrovečerná hostina má už prakticky ustálené poradie a výber jedál, hoci ešte stále v niektorých regiónoch existujú isté rozdiely vo zvykoch. Z nich sa viac menej zachováva napr. prestieranie aj pre chýbajúceho člena rodiny, čo je akýsi symbol súdržnosti rodiny. V kresťanských, hlboko veriacich rodinách sa štedrá večera začína modlitbou a jednotlivým jedlám sa pripisuje symbolický význam, prečo sa majú jesť.
Skutočne štedrá symbolika
Večera zvyčajne začína prípitkom pre zachovanie zdravia na budúci rok. Najčastejšie sa ako aperitív podáva „tvrdý“ alkohol - vodka, borovička, domáca slivovica i koňak. Po ňom sa zvyknú zjesť tradičné oblátky s medom a niekde aj s cesnakom, ktoré symbolizujú zdravie, pokoj v rodine, radosť a duševnú čistotu. Celý večer jedlo nadeľuje žena- gazdiná, ktorá medom zvykne medom urobí krížik na čelo každému členovi rodiny so želaním zdravia po celý nasledujúci rok. Med predstavuje magickú silu na posilnenie lásky a dobrých rodinných vzťahov. Cesnak zasa pomáha udržať telesné zdravie a dodáva silu pri fyzickej práci, odháňa choroby a chráni pre rôznymi neduhmi.
Štedrovečerné Polievky
Azda najznámejšou polievkou, podávanou na štedrý večer je slovenská kapustnica , ktorá má veľa variantov a rôznych spôsobov prípravy. Ako pôstne jedlo sa varí bez prísad, len so sušenými hubami a často sa kombinuje aj so sušenými slivkami, jablkami alebo hruškami. V pôstnom období mäso nahrádzali huby a ich konzumovaniu sa prikladal symbolický význam zabezpečenia práce pre chudobného alebo dobrej úrody. Okrem kapustnice sa podávajú aj iné, predovšetkým strukovinové polievky ako znak zveľaďovania majetku.
Štedrovečerné Ryby a Prílohy
Kapry sú ako pôstne ryby tradičným štedrovečerným pokrmom. Existujú rôzne druhy prípravy - vyprážaný na masle, na modro, na víne, pive, slanine, s jablkami a s chrenom, so smotanou, v alobale, či v syrovom cestíčku. Tak či onak, prevažne sa konzumujú so zemiakovým šalátom. V ostatných rokoch sa však na slovenský štedrovečerný stôl dostáva už aj moriak s gaštanovou plnkou, ktorý k nám „pricestoval“ zo zámoria. Na sviatočnom stole by nemal chýbať a čerstvý bochník chleba, alebo koláč štedrák. Opekance a mliekom obárané pečivo ochutené makom alebo medom majú tiež veľa pomenovaní i spôsobov prípravy. Symbolizovali vždy silu, zdravie, hojnosť a zveľaďovanie majetku. Niekde sa varili i cestoviny, napr. makové rezance, šúľance, pirohy či lokše.
Štedrovečerné Koláče
Obradným vianočným koláčom je štedrák, viacvrstvový okrúhly alebo obdĺžnikový koláč plnený makom, orechmi, domácim lekvárom, najčastejšie slivkovým a tvarohom. Obľúbená je tiež štrúdľa či klasické záviny: makovník, orechovník, kapustník a tvarožník. K čerstvému i sušenému ovociu sa viazalo niekoľko povier, napr. podľa tvaru jadra orecha či jablka sa predpovedal život a zdravie jednotlivých členov rodiny.
Recepty na Štedrovečerné Jedlá
Tu je zopár štedrovečerných inšpirácií:
- Vianočná kapustnica: Kyslú kapustu pokrájame, vložíme do hrnca a zalejeme vývarom z údeného mäsa alebo vodou. Pridáme bobkový list, celé čierne korenie a sušené borievky, trochu rasce, sušené huby, prikryjeme a na miernom ohni varíme 40 minút. Na bravčovej masti opražíme pokrájanú cibuľu, pridáme múku a urobíme tmavšiu zápražku, odstavíme a pridáme mletú červenú papriku, rozmiešame, nalejeme trochu studenej vody a rozmiešanú zápražku vlejeme do vriacej kapustnice. Po rozmiešaní vložíme klobásy a varíme ešte 30 minút. Klobásky môžeme po uvarení pokrájať. Rozhabarkovanú smotanu pridávame podľa chuti.
- Kapustnica so slivkami: Kyslú kapustu pokrájame, zalejeme vodou, pridáme umyté huby a varíme. Neskôr vložíme umyté slivky. Keď je všetko mäkké, zahustíme smotanou, v ktorej sme rozmiešali múku, osolím a povaríme. Do kapustnice môže dať variť aj údenú klobásu. Hotovú ozdobíme na tanieri smotanou.
- Zemiakový šalát trochu inak: Zemiaky uvaríme v šupke, vychladnuté ošúpeme a pokrájame na malé kocky. Pridáme rovnako pokrájané ostatné suroviny, osolíme, okoreníme, okyslíme a dobre premiešame. Potom zlejeme ochutenou majonézou, premiešame a necháme odležať niekoľko hodín na chladnom mieste.
- Nevšedný kapor s pikantnou plnkou: Kapra očistíme, vypitveme a umyjeme. Vysušíme čistou utierkou, osolíme a pokvapkáme citrónovou šťavou. Necháme dve hodiny odležať. Ikry alebo mliečie z kapra dáme do misky a zlejeme vínom, 2 lyžicami vody, osolíme, pridáme posekanú pažítku a prikryté varíme do mäkka. Potom pridáme 100 g masla, strúhanku, 2 posekané na tvrdo uvarené vajcia a jedno surové vajce, muškátový kvet, korenie a dobre premiešame. Pripravenou plnkou naplníme kapra a zašijeme. Na pekáči speníme 60 g masla a pokrájanú cibuľu. Na to položíme kapra a pečieme v rúre asi pol hodiny pri častom polievaní výpekom a maslom. Hotového kapra opatrne rozkrájame, obložíme opečenými zemiakmi a polejeme šťavou z výpeku.
- Medový mrežovník: Z prísad vypracujeme cesto a rozdelíme na dve polovice. Prvú roztlačíme na vymastený a múkou vysypaný plech, potrieme vrstvou lekváru a z druhej časti cesta urobíme mriežky. Rovnomerne ich poukladáme na lekvár, potrieme vajcom a upečieme v dobre vyhriatej rúre.
- Pomarančový vianočný punč: Cukor polejeme citrónovou a pomarančovou šťavou, rumom a necháme stáť, až sa cukor rozpustí. Občas premiešame. Potom zalejeme horúcim čajom.
Symbolika Vianočných Oblátok, Medu a Cesnaku
Neodmysliteľnou súčasťou štedrovečernej večere v slovenskej tradícii bez ohľadu na región sú oblátky, med a cesnak. Ako pre TASR povedala vedecká pracovníčka Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied Katarína Popelková, symbolizujú "najdôležitejšie hodnoty", dobrotu, srdečnosť, zdravie a prosperitu.
Med, ktorého sa v slovanských oblastiach Európy dorábalo na začiatku nášho letopočtu oveľa viac ako v iných jej častiach, bol podľa Popelkovej slov nielen veľmi žiadanou potravinou, keďže slúžil ako sladidlo, ale i oceňovanou obchodnou komoditou. Keďže boli s medom spájané i liečiteľské a magické vlastnosti, v čase Vianoc mal i svoju rituálnu funkciu. Fungoval ako prostriedok, ktorým sa pri štedrovečernom stole rodina vítala.
"V niektorých oblastiach Slovenska to bol muž, gazda, v niektorých oblastiach žena, robili ostatným členom rodiny krížik na čele prstom namočeným v mede. Z tohto medového krížika sa potom robili všelijaké veštby. Inde si členovia rodiny navzájom robili krížiky s tým, aby naďalej zostávali spolu a boli medzi nimi dobré vzťahy," priblížila Popelková.
Po ukončení vianočnej večere sa med, ktorý bol na štedrovečernom stole, nikdy nepoužíval ako bežný med. Liečivých účinkov medu, ktoré mohli pozorovať už naši predkovia, je podľa toxikológa a apiterapeuta Libora Marka hneď niekoľko. "Med, zvlášť takzvaný medicínsky, je známy svojou schopnosťou napomáhať procesu hojenia rán vrátane popálenín či dekubitov, svojou silnou antioxidačnou schopnosťou, dezinfekčnými účinkami a vďaka vysokému obsahu vitamínov v ňom tiež poskytuje úľavu pri respiračných ochoreniach či zmiernenie bolestí pri problémoch s trávením.
Mini Mila: Sladká Novinka
Káva a sladké - táto kombinácia k sebe patrí ako deň a noc, šach a mat či chlieb a soľ. Preto by sme vám radi predstavili novinku, ktorá dokonale zapadá do kávičkárskeho sveta. Kto by nepoznal Milu, legendárnu slovenskú sladkosť? Táto krehká oblátka s lahodným mliečnym krémom a zamatovo kakaovou polevou je na scéne už viac ako 50 rokov. A predsa sa jej podarilo prekvapiť a prísť v novom šate. Mini Mila ostáva rovnako dobrá, no i tak je máličko iná. A v čom teda tkvie jej jedinečnosť, ak jej receptúra ostala nezmenená?
Značka Sedita prišla s novinkou v podobe krehkých, neodolateľných mini kúskov prémiovej oblátky. Jedinečnosť tejto novinky spočíva práve v jej veľkosti. Krehká, neodolateľná, plná chuti, no teraz aj v jednotlivo balených 10 g mini kúskoch, ktoré ponúkajú nekonečno malých radostí. Vďaka praktickému mini baleniu si teraz môžete váš pôžitok dokonale nadávkovať. Mini Mila vás skrátka očarí a zanechá sladkú stopu, a to už pri prvom zahryznutí. Aj pri tom druhom, treťom či desiatom. Lebo Mini Milu si môžete dopriať toľkokrát po sebe, koľko vám len vaše chute našepkajú.
Mini Mila je ideálnou voľbou na podporu a zlepšenie vášho biznisu. Posunie ho na vyššiu úroveň, pritiahne pozornosť vašich klientov a zanechá nielen lahodnú chuť v ústach, ale aj nezabudnuteľný dojem. Pre oblasť HoReCa je v ponuke aj 1 kg balenie, ktoré taktiež obsahuje samostatne balené 10 g oblátky Mini Mila. To, že úspech sa skrýva v maličkostiach, je rokmi overené. A práve Mini Mila je maličkosť, ktorá môže posunúť váš biznis na vyššiu úroveň.
Regionálne Rozdiely v Štedrovečerných Jedlách
Banskobystrický a Žilinský kraj tiež majú čo ponúknuť. A to doslova. V týchto krajoch predstavuje štedrá večera najmä hojnosť a dostatok všetkého. Okrem „celoslovenskej“ kapustnice sa na stoloch stredného Slovenska niekde objaví aj hrach, či dokonca halušky so slivkami. V okolí Martina sa podáva aj pečená hus či kačka, a ani bryndza nie je neobvyklá. Na Liptove sú okrem chleba tradičným štedrovečerným pokrmom aj oblátky s medom a makom, z ktorých sa jedna odložila pre dušičky a ďalšia pre statok. Po prípitku a vinšovaní zdravia a šťastia sa podávajú opekance s makom a bryndzou či varená údená ryba. Po nej tzv. žobrácka kaša z jačmenných krúp. Tradičná kapustnica je na Liptove robená z hríbov, zahustená krúpami a ryžou. V minulosti nesmel chýbať ani „chreň“, omáčka z varených sušených sliviek a hrušiek. Všetky zvyšky sa nechávali na stole, pretože keby sa vyniesli, išiel by s nimi v budúcom roku preč aj majetok.
Na Orave si zasa ľudia na Boží hod doprajú krupicovú kašu, opekance s makom, rybu či zemiaky s mliekom. Súčasťou zvykov sú aj cesnakové krížiky na čelo. Tie majú ochrannú funkciu. K tradičným jedlám patrí aj takzvaná chlebová polievka, čo je hustá polievka z opraženého chleba či kapustnica s krúpami, údeným mäsom a hubami. Kapustnica sa tu robí aj s údenou rybacinou. Z kvasenej kapusty sa tiež jedol tzv. Základ tvoria uvarené halušky zo zemiakového cesta, ktoré sa miešajú s dusenou nakrájanou kyslou kapustou a malými kúskami praženej slaniny, resp.
V tradičnej horehronskej kuchyni by sme zasa na štedrovečernom stole našli napríklad bryndzovú polievku demikát. V minulosti sa z hríbov varil hríbový paprikáš, zo zemiakov, slaninky a z kyslej kapusty sa robili tzv. pohorelské guľky. Z baraniny sa varil baraní guláš v kotlíku alebo vnútornosti, baranie drobky sa piekli, varili alebo zaprávali. Piekol sa tiež tzv.
Vianoce v Minulosti
Vianoce v minulosti boli trochu odlišné od Vianoc, ktoré poznáme dnes. Aké? Plné zvykov, tradícií, obradov a tajuplných úkonov. Boli sviatkom toho, že sa znova pri štedrovečernom stole zišla v plnom počte a zdraví celá rodina. Boli oslavou narodenia Jezuliatka, príchodu Troch Kráľov a žiariacej hviezdy na nebi, čo zmenila ľudí po celom svete. Vianoce rozhodne neboli obklopené darčekmi a viacerými chodmi jedla, boli skôr skromné a o to viac radostné.
Štedrovečerný Stôl v Minulosti
Štedrovečerný stôl kypel hojnosťou a bol bohato naložený jedlom. Nie však z obžerstva, ale kvôli tomu, že hojnosť jedál symbolizovala aj hojné a prosperujúce gazdovstvo. Na stole bolo prestreté pre toľko ľudí, koľko bolo v dome a ešte jedného naviac - pocestného. Naši predkovia mali počas večere aj 12 rôznych chodov. Neboli to ale žiadne honosné a luxusné jedlá, ale pokrmy z vlastnoručne dopestovaných a lokálnych surovín. V bývalom Prešporku a dnešnej Bratislave dominovali na stole rôzne druhy strukovín a obilnín. Varili sa z nich rôzne kaše. Dominantnou bola tzv. „Ježiškova kaša“, ktorú dnes nazývame jednoducho krupica. Druhým chodom bola tradičná kapustová polievka - dnešná kapustnica. Dnes sa varieva kapustnica a niekde aj tzv. „juška“, teda krémová hubová polievka. Ryba nemohla na sviatočnom stole chýbať, robila sa ale pečená alebo varená a nie vyprážaná, ako ju konzumujeme dnes.
Darčekov nebolo mnoho, ak aj vôbec nejaké a v domácnostiach chýbal aj vianočný stromček, teda aspoň v podobe, v akej ho poznáme dnes. Izbu, kde sa večeralo, zdobili vetvičky okrášlené slamou alebo visel uprostred kuchyne zo stropu malý živý stromček ozdobený slamou, kukuričnými postavičkami zo šúpolia, sušenými jablkami, či orechovými škrupinkami.
V slávnostný štedrovečerný deň sa nechodilo na návštevy a ľudia väčšinou ostávali doma, užívajúc si prítomnosť blízkych a rodiny. Doba sa zmenila a aj slávenie Vianoc. Nie však natoľko, aby sme zabudli na tradície a zvyky našich predkov, preto viaceré praktizujeme dodnes.
tags:
