Kukurica siata (Zea mays subsp. mays) je z uvedených taxónov jediný kultúrny taxón, ostatné vyššie uvedené taxóny sú lokálne stredoamerické divé rastliny (teosinty). Kukurica je veľmi stará rastlina. Spôsob jej domestikácie je jednou z najväčších záhad genetiky. Predpokladá sa, že kukurica vznikla vývojom a selekciou z teosintu (skupina amerických tráv z rodu Zea), s ktorým si však dnes kultúrna kukurica nie je vzhľadovo príliš podobná. Na rozdiel od ostatných kultúrnych plodín nie sú známe žiadne medzistupne medzi divokým predchodcom kukurice a kultúrnou plodinou.
Kukurica nie je schopná samostatnej existencie bez pomoci poľnohospodára. Záhadu ešte umocňuje fakt, že dávni obyvatelia Ameriky nemali na domestikáciu kukurice príliš veľa času. Súčasné teórie predpokladajú, že kukurica "vznikla" niekedy medzi rokmi 4000 - 3000 pred Kr. v údolí rieky Balsas. Vedú sa spory o tom, či išlo o postupný proces alebo o šťastnú udalosť. S niektorými druhmi teosintu sa môže kukurica krížiť, kríženci majú väčšinou zníženú životaschopnosť. Do Európy sa dostala po príchode Španielov do Ameriky. Na Slovensko sa dostala z Maďarska v polovici 18. storočia.
Charakteristika kukurice
Kukurica je jednoročná rastlina. Dorastá do výšky 1 až 2,5 metrov, u nás až 3 m. Má plné steblo. Vyrastajú z neho dlhé listy striedavo, v dvoch zvislých radoch. Skoré odrody majú na hlavnom steble 8 - 12 listov, neskoré 24 a viac. Kukurica je rastlina jednodomá a jednopohlavná. Samičie súkvetie sa nachádza v pazuche listu a je chránené viacerými obalovými lístkami. Samčie súkvetie (metlina na špici rastliny) produkuje z jednej metliny niekedy aj 15 miliónov peľových zŕn. Plod je nahá obilka. Obilky sa skladajú z klíčka a zvyšku endospermu.
Zrno kukurice obsahuje: škrob (60 - 80%), bielkoviny (6 - 22%), tuk (1,5 - 15%), celulózu (2 - 11%) a popol (1,5 - 4%). Peľ sa prenáša najmä vetrom, včely a iný hmyz síce peľ zbierajú ale ich význam pre opeľovanie je malý, pretože nemajú dôvod navštevovať takisto samičie kvety. Peľové zrná sú relatívne ťažké a veľmi rýchlo vysychajú, udáva sa životnosť 10 až 30 minút. Peľ sa rozprašuje zhruba počas doby 14 dní. Semená nie sú jednotlivo chránené, celý klas je obalený pretvorenými listami. Samčí pohlavný orgán väčšinou dozrieva skôr ako samičí, čo sa považuje za pôvodný mechanizmus zabezpečujúci cudzoopelivosť.
V prírodných podmienkach sa kukurica rozmnožuje iba semenom. Zhruba 95% semien je oplodnených cudzím opelením, 5% samoopelením. Kukurica počas domestikácie stratila schopnosť uvoľňovať semená z klasu, a tak je úplne závislá na pomoci človeka. Kukurica sa nerozmnožuje vegetatívne. Kukurica je ako mnohé ďalšie tropické rastliny plodina s fotosyntézou typu C4. Vďaka tomu je kukurica schopná za dostatočného osvetlenia veľmi rýchlo rásť a produkovať enormné množstvo biomasy. Udáva sa maximálny výnos až 23 t z hektára.
Využitie kukurice
V rozvinutých krajinách sa kukurica pestuje prevažne ako krmivo pre dobytok či už vo forme zrna alebo siláže a ako surovina pre spracovateľský priemysel. Jej priama spotreba ako potraviny je okrajová, napriek tomu rastie význam sladkej kukurice ako zeleniny. V potravinárskom priemysle slúži kukurica ako zdroj oleja, škrobu, glukózy, fruktózového sirupu a bioethanolu. V rozvojových krajinách Latinskej Ameriky a v Afrike je kukurica prevažne spotrebúvaná ako hlavný zdroj kalórií pre dedinské obyvateľstvo. V rozvojových krajinách Ázie je zhruba vyrovnané jej použitie ako potraviny aj ako krmiva. Zo svetovej produkcie kukurice na zrno sa priamo ako potravina spotrebuje zhruba 21 %.
Kukurica je surovina vo vyše 500 druhoch výrobkov, od detskej výživy po priemysel a umenie. Pri kukurici pestovanej na zrno je dôležitou charakteristikou zloženie endospermu.
Druhy kukurice
- Pukancová (reventador, pop corn) - pôvodná domestikovaný variant. Má malé zrná s mäkkým škrobovitým jadrom a veľmi tvrdým plášťom. Pri zahrievaní sa voda uzatvorená v jadre premení v paru a tá plášť nakoniec roztrhne.
- Tvrdá alebo obyčajná (duro, flint) - podobná Pop kukurici ale s väčšou veľkosťou zrna. Táto kukurica sa pestuje najmä v horských podmienkach a v oblastiach, kde je potrebná odolnosť k chladu. Dobre znáša zlé skladovacie podmienky.
- Škrobnatá (blando) - kukurica na múku. Má mäkké škrobové jadro a ľahko sa melie. Používa sa na prípravu tortíl a podobne. Je to najbežnejšia kukurica pre priamu ľudskú spotrebu.
- Konský zub (dentado) - jadro je tvorené mäkším škrobovým endospermom ktorý je čiastočne zakrytý trochu tvrdšou šupkou. Tá však nepokrýva celé jadro, to preto pri schnutí vytvorí charakteristickú výduť. Najrozšírenejší typ kukurice, predstavuje zhruba 73 % svetovej produkcie.
- Cukrová - endosperm sa skladá prevažne z rozpustných cukrov s malým podielom škrobu. Pri pestovaní na zrno sa necháva kukurica dôkladne vyschnúť na poli a zbiera sa až neskôr na jeseň, často aj na jar ďalšieho roku.
Podľa ročenky FAO sa plocha kukurice medzi rokmi 1970 až 2003 zvýšila zo 113 miliónov ha na 143 Mha, priemerný výnos z 2,35 t/ha na 4,47 t/ha a celková produkcia tak vzrástla z 266 miliónov ton na 640 Mt. K najväčším producentom patrí USA, Čína, EU a Brazília.
Produkcia (mil. ton)
| Krajina | Produkcia |
|---|---|
| USA | 260 |
| Čína | 120 |
| EU | 55 |
| Brazília | 41 |
Geneticky modifikovaná kukurica
Mnoho kontroverzií vyvoláva pestovanie geneticky upravenej (Genetically modified - GM) kukurice. Táto transgénna plodina má mnoho zarytých odporcov medzi ktorých patrí britský následník trónu princ Charles, environmentálne organizácie ako napríklad Greenpeace a niektoré združenia bio-poľnohospodárov. Väčšina GM kukurice sa pestuje v USA, Kanade, Juhoafrickej republike a v Španielsku. V súčasnosti je najbežnejšia GM kukurica s vloženým génom z pôdnej baktérie Bacillus thuringiensis (Bt-kukurice), ktorý kukurici prepožičiava odolnosť proti škodlivej víjačke kukuričnej (Ostrinia nubilalis) alebo kukuričiaru koreňovému (Diabrotica virgifera). Produktom tohto génu je proteín, ktorý je najskôr aktivovaný tráviacími enzýmami cieľového hmyzu a potom sa špecificky viaže na receptory v jeho črevách, kde vytvára póry. Rovnaký proteín používajú na kontrolu hmyzu ekologickí poľnohospodári od prvej polovice 20. storočia.
Námietky odporcov sú väčšinou namierené proti použitiu génového inžinierstva ako takého. Medzi najčastejšie námietky patrí možnosť vzniku alergických reakcií u spotrebiteľov, nechcený negatívny efekt na necieľové druhy hmyzu a nekontrolované kríženie s netransgénnou kukuricou či s divokými príbuznými. Najmä v Mexiku má táto obava racionálny základ. Je potrebné chrániť bohatstvo lokálnych stredoamerických odrôd kukurice, pretože predstavujú zdroj biodiverzity pre ďalšie jej šľachtenie. Preto by sa malo zabrániť ich kríženiu s modernými odrodami (nezávisle od toho či ide o GM-odrody). Oproti tomu zástancovia použitia transgénnych odrôd tvrdia, že GM-kukurica znižuje množstvo toxických chemikálií potrebných k ochrane úrody pred škodcami. GM odrody tiež môžu mať priaznivý vplyv na biodiverzitu, pretože Bt toxín pôsobí iba na húsenice okusujúce kukuricu, zatiaľ čo chemická ochrana nešpecificky zabíja všetok hmyz. Bolo tiež preukázané, že GM kukurica znižuje riziko vývojových deformácií u hispánskej populácie, pre ktorú je kukurica podstatnou zložkou diéty.
Ak je kukuričné zrno nahryznuté od hmyzu, ľahšie sa na ňom uchytí pleseň fusarium produkujúci vysoko nebezpečný toxín fumonisin. Na Slovensku je možné oficiálne pestovať geneticky upravenú kukuricu MON 810 od roku 2006. Umožnilo to rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ktoré nadobudlo účinnosť 12. apríla 2006.
Pestovanie kukurice na Slovensku
Obchodovanie na Slovensku s kukuricou sa organizuje na Komoditnej burze Bratislava ktorá určuje cenový vývoj pomocou referenčnej ceny a prostredníctvom cien vyhlásených cenovým burzovým výborom. Okrem hlavného trhu na burze je možné obchodovať kukuricu na inzertných stránkach typu agroinzercia.
Kukurica siata - na zrno (Zea mays L.) je rastlina s relatívne dlhým vegetačným obdobím. Pestuje sa v takých oblastiach, kde pri rovnakých ostatných podmienkach dáva vyššie úrody ako pšenica a kde sa pšenici darí horšie. Pre rast potrebuje teploty 18-19°C. Zvýšené nároky na vlahu má asi do júla, má hlboko siahajúcu koreňovú sústavu. Potom je na zrážky odkázaná menej. avšak čím je klíma nepriaznivejšia, tým viac do popredia vystupuje práve tento faktor. Vyžaduje pôdy bohaté na humusom a živinami, neutrálnej alebo slabo alkalickej reakcie (rozpätie pH je 5,5-6,8).
tags:
