Kukurica siata na zrno je plodinou s veľmi významnými hospodárskymi vlastnosťami a využíva sa na výrobu širokého spektra výrobkov. Okrem potravinárskeho využitia, sú to jadrové krmivá, ale i netradičné výrobky ako izoglukóza či bioetanol. Kukurica je zaraďovaná medzi ľahko silážovateľné plodiny pre jej dostatočné množstvo vodorozpustných cukrov potrebných pre naštartovanie a celkový priebeh fermentácie. Kukuričná siláž je veľmi kvalitné krmivo, ktoré sa vo výžive prežúvavcov využíva ako plnohodnotný zdroj energie.
Zber kukurice na zrno
Kukurica pestovaná a zberaná na zrno vyžaduje dôslednú prípravu celého súboru zberových prác. Zber kukurice na zrno sa uskutočňuje v štádiu žltej (úplnej) fyziologickej zrelosti pri obsahu sušiny v zrne 75-80 %. Povrch zrna by mal byť lesklý a tvrdý, pričom samotné zrno by malo mať v spodnej časti stmavnutú vrstvu vyjadrujúcu ukončenie procesu ukladania živín.
Z hľadiska obmedzenia strát zrna pri zbere je dôležitý termín začiatku zberu. Tento termín by mal umožniť úplné dozretie zrna a zníženie jeho vlhkosti na hodnotu 18-20 %. Tento parameter je však v mnohých prípadoch problematické dodržať v spojení s rizikom zhoršenia poveternostných podmienok.
Základným ukazovateľom zrelosti kukuričného zrna je obsah sušiny. Tá úzko korešponduje s obsahom kukuričného škrobu v zrne. Z hospodárskych a nutričných dôvodov je nutné zberať iba také zrno kukurice, ktoré už obsahuje mikroskopicky zrelý škrob. Tento stav dosahuje kukuričný škrob pri zrelosti zrna na úrovni aspoň 60 - 62%.
Vzhľadom na rozdiely v rýchlosti dozrievania jednotlivých kukuričných hybridov a s tým spojenou degradovateľnosťou kukuričného zrna, je odporúčaná spodná hranica sušiny zrna pre začiatok jeho zberu minimálne na úrovni 63%. Táto hodnota zohľadňuje aj technologické limity dané priechodnosťou rastlín kukurice na zrno cez ústrojenstvo kombajnu. Je preto snaha, hlavne pri priaznivom jesennom počasí ponechať rastliny na poli čo najdlhšie, aby sme zberali zrno pri čo najvyššej sušine.
Horná hranica sušiny zrna je však prakticky limitovaná masovým nástupom patogénnych mikroorganizmov, hlavne plesní a kvasiniek. Na základe praktických a výskumných hodnotení je to pri hodnote sušiny kukuričného zrna 68%. Prekročenie tejto hranice je spravidla sprevádzané rýchlym zhoršením mikrobiálnej kvality dopestovaného zrna kukurice.
Zber kukurice na siláž
Jedným z prvých technologických postupov výroby kukuričnej siláže je výber kvalitného osiva a vhodného hybridu. Vybraný hybrid musí byť vysoko produktívny a vhodný na pestovanie v danej oblasti. Rýchlosť zrenia hybridov je označovaná číslami FAO. Takzvané “stay green” hybridy, ktorých listy zostávajú dlhšie zelené umožňujú pestovateľom flexibilné naplánovanie zberu.
Najdôležitejším kritériom pre termín zberu kukurice na siláž je obsah sušiny rastliny a zrelosť zrna. Optimálny obsah sušiny na silážovanie je 34 %. V prípade veľmi skorého zberu dochádza ku strate veľkej časti kŕmnej hodnoty z dôvodu nedostatočného uloženiu škrobu v zrne. Okrem toho, že je nižšej energetickej hodnoty, má aj veľmi nízku úroveň pH.
Nízka sušina v priebehu fermentácie spôsobuje zvýšený odtok silážnych štiav, čím dochádza ku ďalším stratám živín. Prekvasené siláže s nízkym obsahom sušiny obsahujú vysokú koncentráciu kyseliny octovej, čo môže byť dôvodom následnej acidózy dobytka. Naopak, v prípade veľmi neskorého zberu pri vysokej sušine dochádza ku problému s utlačením hmoty a vytlačením vzduchu, čo následne umožňuje rozvoj kvasiniek a plesní.
V prípade vyššej sušiny rastliny dochádza k lignifikácii stebla, znižovaniu stráviteľnosti vlákniny a k tvrdnutiu zrna, ktoré následne ústrojenstvo rezačiek nedokáže dostatočne narušiť a takéto zrno tráviaci trakt zvieraťa nestrávi (potrebná energia je vylúčená z tela namiesto toho, aby bola zužitkovaná na produkciu).
Jedným z ďalších opatrení, ktorým môžeme ovplyvniť kvalitu siláže, je výška strniska a dĺžka rezanky. Vyššie strnisko (20-45 cm) znamená menšie znečistenie hmoty a vyšší podiel zrna. Pri optimálnom obsahu sušiny sa odporúča dĺžka rezanky 10-15 mm, pri systéme shredlage 26-31 mm.
Veľmi dôležité je sledovať aj narušenie zrna. V našich podmienkach sa zber zrnovej kukurice vykonáva pomocou upravených obilných kombajnov.
Agrotechnika a pozberová úprava
Agrotechnika po zbere kukurice na zrno spočíva predovšetkým v drvení kôrovia. Taktiež môžeme aplikovať organické hnojivá - kalov (saturačných, hnojovice, digestátu apod.). Pozberové zvyšky je najvýhodnejšie zapraviť kvalitnou hlbokou orbou cca 30 cm s urovnaním povrchu. Táto jednoduchá agrotechnická operácia je účinná proti škodcom (víjačka, hlodavce), burinám, aj proti hubovitým chorobám.
Pozornosť treba venovať aj pozberovej úprave zrna kukurice. Keďže zrno má pri zbere vysoký obsah vody a cukrov, čo vytvára podmienky pre mikrobiálnu fermentáciu, môže dôjsť k zahrievaniu a zhoršovaniu kvalitatívnych parametrov zrna. Preto čím skôr po zbere musíme zrno dosušiť na skladovaciu vlhkosť 14%, alebo použiť iné spôsoby konzervácie. Najbežnejšie sa používa teplovzdušné sušenie.
Zber silážnej kukurice: Dôležité zásady
Neodvratne sa blíži zber silážnej kukurice, a preto by sme radi pripomenuli niekoľko hlavných zásad pre jej úspešnú konzerváciu. Aby kvasný proces kukuričnej siláže prebehol úspešne, je nutné splniť niekoľko základných podmienok. Predovšetkým zozbierať rastlinnú hmotu v optimálnej vegetačnej fáze.
- Zozbieranú hmotu správne narezať a rozdrviť zrno.
- Zvoliť vhodné silážne aditívum a správne ho aplikovať.
- Rezanku je potrebné čo najdôkladnejšie utlačiť a vzduchotesne uzavrieť silážny priestor.
Optimálny termín silážovania
Za normálnych podmienok kukurica dozrieva do silážnej zrelosti za 35 až 45 dní po vytvorení prvých blizien (tzv. fáza R1). Sušina celej rastliny potom dosahuje približne 30 %. Silážovať by sme mali vo fáze, keď je mliečna línia medzi polovicou a dvoma tretinami zrna a sušina celej rastliny sa pohybuje v rozmedzí 32 až 35%.
Poslednou dobou prevláda názor, že je výhodnejšie silážovať kukuricu o vyššej sušine, než tomu bolo doposiaľ, a to v rozmedzí sušiny celej rastliny 35 až 38 % s mliečnou líniou v troch štvrtinách zrna. Tento posun v pohľade na ideálnu silážnu zrelosť reflektuje predovšetkým pokrok v šľachtení a používaní nových technológií, ku ktorému došlo v posledných rokoch u moderných hybridov kukuríc.
U nových typov silážnych hybridov nedochádza počas dozrievania k tak rýchlemu poklesu stráviteľnosti vlákniny, odumieraniu spodných listových poschodí, rastliny vykazujú lepší zdravotný stav a odolnosť voči škodcom. Každopádne platí, že správne načasovanie zberu umožňuje výrazne zvýšiť podiel zrna, teda obsah škrobu v siláži, bez toho, aby tým došlo k významnému zníženiu stráviteľnosti vlákniny.
Akékoľvek stresované (sucho, mráz, krúpy) alebo choré (Fusaria) porasty je nutné čo najrýchlejšie zozbierať.
Dĺžka rezanky
Dĺžka rezanky sa vždy odvíja od sušiny zbieranej hmoty. Platí, že čím je sušina vyššia, tým musí byť rezanka kratšia. Len tak je možné ju dobre utlačiť. Zároveň platí, že všetky zrná musia byť nadrvené.
Silážne aditíva
Pre konzerváciu kukuričných siláží máme v ponuke tri biologické prípravky, tzv. inokulanty. Prvým z nich je homofermentatívny inokulant SILA-BAC® Mais, ktorý je určený predovšetkým do siláží s dostatočným denným odberom. Výhodou tohto inokulantu je, že je možné ho použiť v širokom rozsahu sušiny, teda aj do siláží o vyššej vlhkosti.
Z praktického hľadiska odporúčame použiť inokulant SILA-BAC® Mais Kombi. Jedná sa o kombinovaný prípravok, ktorý je tvorený ako homofermentatívnymi bakteriálnymi kmeňmi, tak aj heterofermentatívnymi kmeňmi Lactobacillus buchneri. Vďaka tomuto zloženiu prípravok podporuje intenzívnu a rýchlu fermentáciu v prvej fáze silážovania, obmedzuje výskyt kvasiniek, klostrídií a plesní. Zaisťuje tak stabilnú a kvalitnú siláž aj v typicky kritických zónach silážnej jamy. Siláže je možné skrmovať už za 7 dní po zasilážovaní.
TOP produktom do kukuričných siláží je inokulant Pioneer® 11CFT. Rýchlym znížením pH stimuluje a skvalitňuje počiatočné fázy kvasného procesu. Znižuje straty sušiny a zvyšuje aeróbnu stabilitu silážnej steny a odobratej siláže. Preukázateľne zvyšuje stráviteľnosť vlákniny (NDF) siláže až o 5 % bodov a tým umožňuje znížiť náklady na dodatočne nakupované jadrové krmivá. Zvyšuje príjem siláže zvieratami a možnosť zaradenia vyššieho podielu kukuričných siláží do kŕmnych dávok.
Utlačenie a zakrytie siláže
Dostatočné utlačenie zbieranej hmoty je jednou z kľúčových podmienok úspešnej fermentácie. Zhutnením navezenej rezanky, maximálnym vytlačením vzduchu a tým vytvorením anaeróbneho prostredia je podmienkou úspešného priebehu mliečneho kvasenia. Je nutné utlačiť každú vrstvu zvlášť a po celý čas naskladňovania jamy.
Výška vrstvy navezenej hmoty by nemala prekročiť 20 - 30 cm. Po ukončení naskladňovania je ešte nutné navezenú hmotu utláčať 1 až 2 hodiny. Na dôkladné utlačenie nadväzuje čo najrýchlejšie a dokonalé zakrytie navezenej a dôkladne utlačenej hmoty nepriepustnou fóliou a jej následné zaťaženie.
Optimálne je jej prekrytie pozostávajúce z dvoch vrstiev, podkladovej a krycej silážnej fólie. V poslednej dobe sa s úspechom používajú aj O2 bariérové fólie, ktoré sú síce drahšie, ale ich vlastnosti (pevnosť, priepustnosť O2) sú výrazne lepšie, než je tomu u klasických fólií.
tags:
