V stredu 5. júna sa v Levoči konala posledná rozlúčka s Jánom Milčákom (9. 1. 1935 - 28. 5. 2024), lekárom a spisovateľom, čestným občanom mesta, kde sa narodil a kde prežil celý život. Zomrel vo veku 89 rokov. Smútočný obrad sa začal v Katedrále sv. Jakuba, preslávenej gotickými oltármi Majstra Pavla, sťaby išlo o opätovné symbolické stretnutie dvoch tvorivých duchov. Majster Pavol z Levoče je totiž protagonistom a témou viacerých prozaických a dramatických diel Jána Milčáka celoživotne fascinovaného jeho umením a osobnosťou.
Ako lekár a zároveň umelec Ján Milčák pozná liečivú silu krásy - či píše pre dospelých alebo pre deti, či tvorí knihu, divadelný text, alebo rozhlasový scenár. Majstrovstvo, originalita, pôvab a múdrosť jeho diel tešia čitateľov a poslucháčov všetkých generácií, a získali si tiež uznanie literárnej kritiky. Rozprávková kniha Chlapec Lampášik je zapísaná na Čestnej listine IBBY (Medzinárodnej únie pre detskú knihu), kniha Rozprávkový vláčik je zaradená do katalógu najlepších a najkrajších kníh pre deti a mládež z celého sveta (The Ehite Ravens). Zároveň s poviedkami publikovanými v literárnych časopisoch sa Ján Milčák už v 60. rokoch etabloval ako jeden z najvýznamnejších rozhlasových autorov. Venoval sa viacerým žánrom, od krátkych rozprávok a večerníčkových seriálov, rozprávkových hier, až po rozhlasové hry pre deti, mládež i dospelých. Jeho hry získavali ceny na slovenských festivaloch aj na medzinárodnom festivale PRIX ITALIA.
Príbehy Jána Milčáka majú rozmanité podoby, je v nich vzlet fantázie aj ťažoba utrpenia, storaké odtiene radosti aj smútku, dávkované s priam alchymistickou presnosťou a vynaliezavosťou, no vždy nasýtené nádejou. Všetky však majú nezameniteľnú atmosféru, originálny literárny štýl. Zmysel pre metaforu a skratku je daný autorovým pohľadom na svet - aj vtedy, keď napríklad, odpovedá na otázku v časopiseckom rozhovore: „Ambulancia, v ktorej som roky pracoval, sa nachádza takmer v strede medzi kostolom a štátnou cestou. Kostol je domom pokoja, počuť v ňom ticho. Cesta je miestom neprestajného pohybu, víri sa na nej prach. Rovnako blízko je k ceste i ku kostolu. Rovnaké miesto by malo mať v mojich prácach ticho i pohyb.
Ján MILČÁK sa narodil 9. januára 1935 v Levoči. V roku 1953 začal študovať na Pedagogickej škole v Košiciach, ale v druhom ročníku prešiel na Lekársku fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Po ukončení štúdia začal pracovať ako lekár v Krompachoch, neskôr ako obvodný lekár v Spišskom Hrušove a v rokoch 1980 - 1984 ako riaditeľ nemocnice s poliklinikou v Spišskej Novej Vsi. Ako väčšina spisovateľov jeho generácie aj Ján Milčák začal publikovať poviedky v Mladej tvorbe a neskôr aj v ďalších literárnych periodikách. V sedemdesiatych rokoch sa etabloval ako tvorca rozhlasových hier pre dospelých i mládež a rozprávok pre deti. Okrem rozhlasovej dramatickej tvorby sa venoval aj písaniu divadelných hier a detských rozprávkových kníh a krátkych próz pre dospelých. Je otcom Mariána Milčáka (básnika, prekladateľa a literárneho vedca) a Petra Milčáka (básnika, prekladateľa, literárneho vedca a vydavateľa).
Koktail na rozlúčku
Tridsaťšesťročná Eva má niekoľko týždňov pred svadbou. Rozhodne sa zorganizovať rozlúčku so slobodou a pozve na ňu tri kamarátky z gymnázia, ktoré už celé roky nevidela. Evine obavy, že si nebudú mať čo povedať, sa rýchlo rozplynú, no to, čo malo byť pôvodne odviazanou žúrkou, sa v jednom okamihu zmení na akúsi spoločnú spoveď. Šokujúce odhalenia rúcajú oporné múry Evinho konzervatívneho myslenia a vyplavia na povrch jej utajované zážitky. Stretnutie s priateľkami ju privedie k hĺbkovej inventúre svojho života, po ktorej nezostane kameň na kameni...
Diela Jána Milčáka
Ján Milčák bol plodný autor, ktorý sa venoval rôznym žánrom. Tu je prehľad jeho tvorby:
Poézia pre deti
- 1954 Rozprávka o dedovi Mrázovi
- 1957 Zajko a líška
- 1958 Čarovná píšťalka
Próza pre deti
- 1959 Zajtra bude pekne
- 1960 My z ôsmej A
- 1961 Danka a Janka
- 1962 O Guľkovi Bambuľkovi
- 1963 Jasietka
- 1963 Stíhač na galuskách
- 1965 Majka Tárajka
- 1965 Útek z gramatiky
- 1967 Papierová rozprávka
- 1969 Sestričky z Topánika
- 1970 Danka a Janka v rozprávke
- 1970 Janček Palček
- 1970 O Katarínke a túlavom vrchu
- 1972 Jožko Mrkvička Spáč
- 1973 Biela kňažná
- 1974 Nie je škola ako škola
- 1976 Najkrajšie na svete
- 1976 Dunajská kráľovná
- 1978 Prešporský zvon
- 1981 Kľúče od mesta
- 1983 Domček, domček, kto v tebe býva?
- 1984 Jahniatko v batohu
- 1986 Čo si hračky rozprávali
- 1986 Zemský kľúč
- 1988 Emčo
- 1988 Panenská veža na Devíne
- 1989 Rozprávky Čierneho Filipa
- 1988 Zlatá priadka
- 1990 Bratislavské povesti
- 1995 Slncové dievčatko
- 1996 Dunajské povesti
- 1998 Vtáčik, žltý zobáčik
- 2003 O dvanástich mesiačikoch
- 2003 Kačička, chromá nožička
- 2003 Braček z tekvice a sestričky z Topánika
Dramatická tvorba
- 1969 Zlatá priadka (bábková hra)
Editorské práce
- 1954 Vezieme sa, vezieme
- 1955 Detský rok
- 1955 Povedala straka vrane
- 1955 Rapotanky
- 1955 Za humnami
- 1956 Vtáčia svadba
- 1957 Na hole, ovečky, na hole
- 1959 Detský rok 3
- 1960 Preletel vták cez slatinské vŕšky
- 1965 Bohatier Kremienok
- 1969 Dievčina s medenými vlasmi
- 1969 Išlo dievča po vodu
- 1969 Terézia Vansová: Biela ruža
- 1974 Laponček Sampo
- 1975 Koktail na rozlúčku
- 1975 Sedemfarebný kvietok
- 1975 Zlatá brána
- 1977 Krása nevídaná
- 1980 Slovenské rozprávky Pavla Dobšinského I
- 1983 Slovenské rozprávky Pavla Dobšinského II
- 1983 Zázračná breza
- 1984 Zlatý strom
- 1984 Keď národ malý stal sa veľkým
- 1986 Slovenské rozprávky
- 1988 Zlatý hrach
- 1989 Aľonuška
- 1990 Spievaj si, vtáčatko
- 1990 Cárovná Nesmejanka
- 1994 Zlatá hrkálka
- 1995 Slncové dievčatko
- 1997 Knižka pre všetky slovenské deti
- 2000 Poslali ma naši k vašim
Iné
- Mestečko Pimparac (televízna relácia)
- 1968 Katarína (novela s autobiografickými prvkami uverejňovaná v Slovenke)
Scenáristika
- 1982 Kľúče od mesta
Rozhlasové a televízne hry pre deti
- 1966 Vládca vetrov
- 1967 Laponček Sampo
- 1969 Vojak a cárovná
- 1972 Devulienka Snehulienka
- 1972 Zlatá priadka
- 1973 Dve sestry
- 1973 Pieseň pre Valivrcha
- 1975 Braček z tekvice
- 1975 Siroty
- 1976 Mokrý Ďurko
- 1983 Drevulienka
- 1985 Zuzana a vodník
- 1988 Zázračná rosa
- 1993 Dunajská kráľovná
Sfilmované diela
- 1963 My z deviatej A
- 1981 A pobežím až na kraj sveta (podľa novely Majka Tárajka)
- 1982 Kľúče od mesta
- 1988 Zázračná rosa
Animované televízne večerníčky
- 1970 Danka a janka
- 1992 - 94 Bratislavské rozprávky
Výbery
- 1960 Preletel vták cez slatinské vŕšky (folkloristická monografia)
- 1969 Išlo dievča po vodu (slovenské ľudové balady)
- 1975 Zlatá brána (antológia ľudovej slovesnosti)
- 1981 Oriešky
Preložené diela v češtine:
- 1955 Pohádka o dědovi Mrázovi
- 1963 Jasněnka
- 1965 Stíhač na galuskách
- 1971 Majka Povídalka
- 1978 Bílá kněžna
- 1982 Dunajská královna
- 1983 Domečku, domečku, kdo v tobě bydlí?
Jozef Marušiak - prekladateľ s dušou
Jozef Marušiak patril k najuznávanejším slovenským prekladateľom. Slovenskí čitatelia vďaka nemu spoznali niektoré ruské, ale najmä množstvo poľských diel. Prekladu zasvätil viac ako polstoročie svojho života.
„Človek vkladá do každej práce časť svojej osobnosti. Prekladateľ musí však zostať verný autorovi. Originál je posvätný. Prekladateľ si nemôže dovoliť to, že by do textu niečo pridal alebo z neho niečo vynechal. Na druhej strane je text výzvou - riešením problémov, a taká práca nemôže byť celkom mechanická. Treba poznať jazykové prostriedky, ktoré sa postarajú o to, že farebný jazyk originálu zostane takým aj v preklade. Nestačí nájsť v slovníku zodpovedajúce slovo, ono musí harmonizovať s celým textom. Týmto spôsobom prekladateľ môže preukázať svoje individuálne schopnosti, svoj jazykový potenciál. Nuansy, ktoré sú v texte, nemusia byť vždy vyslovené. Dobrým prekladateľom je podľa neho ten, kto prekladom nezatieni, nepotlačí autora.
Jozef Marušiak, rodák z Hýb, absolvoval po štúdiu na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1957), kde zostal rok pôsobiť ako asistent na katedre slovenskej literatúry a jazyka. Neskôr pôsobil ako redaktor vo vydavateľstvách Tatran (1958 - 1961) a Slovenský spisovateľ (1961 - 1963) a vedecký ašpirant v Ústave slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied (1964 - 1966). V nasledujúcich troch rokoch pracoval ako redaktor a neskôr aj zástupca šéfredaktora časopisu Revue svetovej literatúry. Potom vyše dvadsať rokov pracoval ako korektor a redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ (1971 - 1992).
„Po skončení Filozofickej fakulty som začal spolupracovať s literárnymi časopismi (Nová literatúra, Kultúrny život, neskôr Slovenské pohľady atď.), boli to recenzie, menšie články, kritiky prekladov i vlastné drobnejšie preklady. Sústavne som začal prekladať po nástupe do vydavateľstva Tatran v roku 1958. Tam som mal na starosti poľskú literatúru, ale prvé knižné preklady boli z ruštiny (V. Bogomolov Ivan, P. Nilin Posledná krádež, O. Dovženko Začarovaná Desna v rokoch 1959 - 1960). Prvým knižným prekladom z poľskej literatúry bolo Nebo v plameňoch Jana Parandowského (1961).
Marušiak preložil z poľštiny napríklad diela Jerzyho Broszkiewicza, Stanisława Kowalevského, Wiesława Myśliwského, Zenona Kosidowského, Jana Parandowského, Edwarda Redlińského a mnohých ďalších. Neprekladal iba beletriu. Podpísaný je napríklad aj pod Poľsko-slovenským ilustrovaným dvojjazyčným slovníkom, ktorý obsahuje až 6¤000 poľských slovíčok a fráz, rozdelených do viacerých tematických kapitol.
„Knihy Władysława Tatarkiewicza si ma podmanili čistotou a presnosťou teoretického myslenia a schopnosťou podať komplikovaný obsah jasným a zrozumiteľným jazykom (dodatočnou výzvou pre mňa bola aj možnosť ukázať, že slovenčina je schopná elegantne a presne vyjadriť aj najzložitejšie filozofické témy, čo nebývalo a nebýva u nás až také bežné).
Publikoval aj viaceré teoretické práce o preklade. „Čím viac znalostí máme - a nielen z teórie prekladu - tým bezpečnejšie sa v práci pohybujeme a tým menej chýb sa dopustíme. Ale samospasiteľné nie je nič,“ povedal študentom polonistiky. „Znalosť teórie prekladu nie je pre prekladateľa nevyhnutná.
Jozef Marušiak nezaháľal ani na dôchodku. V posledných rokoch mu vyšli napríklad preklady diel Andrzeja Stasiuka, Sławomira Mrożeka, Krzysztofa Vargu či Ryszarda Kapuścińského. Jozef Marušiak získal za svoju prácu viaceré ocenenia.
tags:
