S prichádzajúcou jeseňou nás čaká zber úrody ovocia a zeleniny. Pri nich sa však často môžeme stretnúť s rôznymi bulvárnymi výkrikmi, ako napríklad “ovocie plné pesticídov", "zelenina už nie je to, čo bývala", alebo virálne videá, kde niekto objaví tajomný vosk na jablkách. Poďme sa preto pozrieť bližšie ako je to s kvalitou ovocia a zeleniny u nás a či sú obavy z clickbaitových článkov na mieste.
Čo sú pesticídy?
Pesticídy sú chemické látky, ktoré sa používajú na ochranu rastlín pred škodcami a chorobami. Ide teda o akési “ochranné prípravky” pre plodiny. Tieto látky sa aplikujú na rastliny najčastejšie rozprašovaním a používajú sa na ničenie alebo potlačenie nežiadúcich škodlivých organizmov alebo neželaných rastlín počas produkcie, skladovania, distribúcie a spracovania poľnohospodárskych plodín. V podstate ide o “bojovníkov”, ktorí zabezpečujú aby plodiny dozreli do plnej veľkosti, bez poškodenia či vzniku rôznych ochorení a vád.
Pesticídy nám teda pomáhajú dosiahnuť lepšiu úrodu, vyprodukovať dostatočné množstvo potravín, udržiavať plodiny zdravé a spotrebiteľsky prijateľné. Nezávadnú potravinu totižto možno vyrobiť iba zo zdravej rastliny, resp. živočícha, ktorý danú rastlinu skonzumuje. Samozrejme, “všeho s mírou” - pesticídy by sa nemali používať viac ako je potrebné a ich použitie by malo byť vždy účelné.
Používanie pesticídov nám teda, dá sa povedať, uľahčuje produkciu potravín. To však neznamená, že bez nich potraviny vypestovať nedokážeme. Len je to často zložitejšie, s nižšou produktivitou (čo sa u nás, spotrebiteľov, prejaví na vyššej cene) a vyžaduje to systematický a dlhodobý prístup.
K rozmachu využívania pesticídov došlo v 30. rokoch minulého storočia. Postupne sa však zistilo, že množstvo týchto látok pôsobí toxicky, dokáže zotrvať pomerne dlho v potravinovom reťazci a ich množstvo sa v organizme môžme kumulovať. Postupne preto bolo používanie viacerých týchto látok úplne zakázané a boli vytvorené legislatívne limity, kontrolujúce ich zvyškové množstvá (reziduá) v potravinách.
Je používanie pesticídov bezpečné?
Tieto látky nie sú pre ľudský organizmus žiadna “dobrota” a mnohokrát majú významné toxikologické vlastnosti. Ich, schvaľovanie či používanie je preto prísne regulované na Európskej ale aj vnútroštátnej úrovni. Rezíduá pesticídov môžu zostať v plodinách a predstavovať tak zdravotné riziko. Maximálne hodnoty ich reziduí, teda pozostatkov, sú v potravinách pravidelne kontrolované a všetky členské štáty EÚ každoročne predkladajú európskym úradom správu o stave reziduálnej (zostatkovej) kontaminácie potravín pesticídmi. EÚ na to následne môže reagovať tvorbou nových opatrení.
V rámci EÚ je teda úroveň kontroly pomerne vysoká. Trochu horšie sú na tom potraviny z niektorých tretích krajín - mimo EÚ. V prípade dovozu potravín, najmä čerstvého ovocia a zeleniny” z týchto krajín, sú preto kontroly oveľa frekventovanejšie.
Aká je situácia s pesticídmi na našom trhu?
Každoročné výsledky úradných kontrol poskytujú zaujímavé výsledky a dávajú nám tak aktuálny obraz, aká je situácia s pesticídmi na našom trhu. V roku 2019 bolo v rámci veľkého celoeurópskeho prieskumu analyzovaných celkom 96 302 vzoriek, pričom až 96,1 % z nich spĺňalo zákonom povolené limity. Asi polovica z nich neobsahovala žiadne stopy pesticídov a zvyšná polovica nejaké tie reziduá obsahovala, no boli zastúpené minimálne, v zákonom stanovených medziach.
Metódy na analýzu pesticídov majú vysokú citlivosť, a preto ak sa aj nájde takáto menšia prítomnosť rezíduí pesticídov, netreba vytvárať paniku, nakoľko ide o neškodné stopové množstvá. Problémové sú však len vzorky s nadlimitným obsahom zvyškov pesticídov a tých sa v prieskume našlo úplné minimum, presnejšie 2 %. Takéto potraviny sa vďaka dobre nastaveným kontrolným mechanizmom na náš trh buď vôbec nedostanú, alebo, v horšom prípade, dostanú, no v zápätí sú z trhu rýchlo stiahnuté. Z výsledkov teda vyplýva, že je nepravdepodobné, že by potravinárske produkty analyzované v roku 2019 predstavovali problém pre zdravie spotrebiteľov.
V menšom prieskume potravín na slovenskom trhu z roku 2021 bolo analyzovaných 419 vzoriek čerstvého, mrazeného alebo inak spracovaného ovocia a zeleniny, obilia a výrobkov z obilia, olejnín, či pochutín a ďalších výrobkov. Vzorky pochádzali z domácej produkcie, z produkcie členských štátov EÚ, ale aj z krajín mimo EÚ, pričom najčastejšie sa kontrola vzoriek vykonávala vo veľkoskladoch a predajniach obchodných reťazcov.
Približne v 2⁄3 vzoriek bol zistený jeden alebo viacero druhov reziduí (zostatkov) pesticídov. Ich obsah bol však pod maximálnym limitom, ktorý povoľuje Európska legislatíva a tieto vzorky preto pre spotrebiteľa nepredstavujú riziko. V 18 vzorkách (teda asi v 4,3 %) však boli množstvá reziduí vyššie. Boli preto označené ako nevyhovujúce a pre spotrebiteľa nebezpečné. Vo zvyšku vzoriek sa nenašli žiadne zostatky pesticídov, teda asi tretina potravín bola úplne bez zvyškov týchto látok.
Ako zamedziť konzumácii pesticídov?
Ak chceme riziko konzumácie pesticídov znížiť na minimum, u väčšiny ovocia a zeleniny nám pomôže, ak ich pred konzumáciou dôkladne opláchneme studenou vodou. Okrem pesticídov sa tak zbavíme aj potenciálnej mikrobiálnej kontaminácie (bacilov). Samozrejme nejde o 100 % riešenie, keďže niektoré pesticídy prenikajú hlbšie, až do dužiny ovocia či zeleniny. V takom prípade nám omytie nepomôže.
Niektoré typy reziduí je možno účinne odstrániť aj opláchnutím horúcou vodou. V tomto prípade však treba dať pozor, aby sme danú potravinu nezničili a následne ju umyli ešte prúdom studenej vody. Pri ovocí a zelenine takisto pomôže pri niektorých druhoch odstránenie šupky alebo varenie vo vode. Odstránením šupky však prídeme aj o značné množstvo vlákniny a mikronutrientov. Varením sa môže takisto znížiť podiel vitamínov či ďalších prospešných látok z potraviny a časť reziduí môže prejsť do vývaru alebo teplom degradovať.
Máme sa teda báť pesticídov v potravinách?
Celkovo sa výsledky ukazujú, že rezíduá pesticídov v potravinách v Slovenskej republike sú na relatívne nízkej úrovni, pričom dobre fungujúci kontrolný systém sleduje ich dodržiavanie a zabezpečuje bezpečnosť potravín pre spotrebiteľov.
Všeobecne sa však dá povedať, že produkcia, dostupná na našom ale aj Európskom trhu nepredstavuje pre spotrebiteľa nebezpečenstvo a to ani pri dlhodobej expozícii reziduám pesticídov. Ak sa aj v potravine z EÚ nájdu, sú vo veľmi nízkych množstvách, ktoré nás neohrozia. Súčasné pravidlá, proces analýzy rizík, či dôkladné toxikologické štúdie na základe ktorých sa stanovujú zákonné limity zaisťujú dostatočnú ochranu spotrebiteľov.
Postupne je však na výrobcov vyvíjaný tlak, aby ich používanie obmedzili alebo úplne vylúčili. Množstvo poľnohospodárov sa postupne snaží využívať šetrnejšie a prirodzenejšie metódy produkcie bez využitia klasických pesticídov. Ako zaujímavosť možno spomenúť aj využitie hmyzu. Niektoré druhy hmyzu totiž možno vypustiť na pole, aby zneškodnili iné druhy hmyzu, ktoré pôsobia na plodiny ako škodcovia.
Prehľad výsledkov kontrol pesticídov v potravinách
Nasledujúca tabuľka sumarizuje výsledky kontrol pesticídov v potravinách na Slovensku a v EÚ:
| Rok | Prieskum | Spĺňalo limity | Nadlimitné hodnoty | Bez rezíduí |
|---|---|---|---|---|
| 2019 (EÚ) | 96 302 vzoriek | 96,1 % | 2 % | cca 50 % |
| 2021 (SR) | 419 vzoriek | cca 95,7 % | 4,3 % | cca 33 % |
Štátna veterinárna a potravinová správa v roku 2014 odobrala a analyzovala 569 vzoriek čerstvého, mrazeného alebo inak spracovaného ovocia a zeleniny, obilia a výrobkov z obilia, mlieka a výrobkov z mlieka, bravčového mäsa, medu, detskej a dojčenskej výživy.
Cieľom bolo nájsť rezíduá pesticídov. Látky, ktoré sa používajú proti škodcom a plesniam sú totiž pre človeka toxické aj vo veľmi slabej koncentrácii. Inými slovami - na ovocí stačia stopy pesticídov na to, aby nám uškodili.
Legislatíva EÚ definuje maximálny reziduálny limit - MRL ako právom dovolenú hornúhladinu koncentrácie rezíduí pesticídov v alebo na potravinách alebo krmivách. Ak kontrola odhalí, že potravina obsahuje viac pesticídov, ako je tento limit, legislatíve nevyhovuje.
Dobrou správou je, že asi 40 percent vzoriek ovocia či zeleniny bola úplne bez stôp pesticídov. 58 percent obsahovalo jeden alebo viac pesticídov. Dve percentá, teda presne 12 vzoriek nevyhovelo. Šlo väčšinou o exotické citrusy z krajín mimo EÚ. Používa sa na ne viac chémie, aby sa do obchodov v Európe dostali čerstvé. Testovaniu nevyhovela cvikla z EÚ a dokonca aj jedna vzorka kapusty zo Slovenska.
Až na spomínanú kapustu však slovenské potraviny obstáli veľmi dobre. Až 72 percent testovaných potravín zo Slovenska neobsahovalo žiadne zvyšky pesticídov. Či už šlo o ovocie, zeleninu, alebo detskú výživu.
Posvietili si iba na jablká, no výsledky boli zlé: Až 83% jabĺk obsahovalo pesticídy, niektoré aj mix viac ako piatich druhov týchto látok.
Najlepšie v kontrolách obstáli biopotraviny, teda ovocie a zelenina z ekologického hospodárstva. Stopám postrekov sa môžeme vyhnúť aj pestovaním vlastnej úrody bez chémie.
Zvyškom pesticídov z kupovaných potravín sa nedá vyhnúť ani tým, že jedlo dokonale umyjeme. Látky sa totiž mohli vstrebať do celej rastliny, teda nie sú len na povrchu plodu, ale aj vo vnútri.
Najlepšia cesta, ako sa pesticídom vyhnúť, je teda upovať ovocie a zeleninu zo zdrojov, o ktorých vieme, že nepoužívajú jedovaté postreky.
Ľudia, ktorí pracujú s pesticídmi sú dlhodobo vystavovaní toxickým látkam nachádzajúcim sa v pesticídoch. Toto môže pre nich mať krátkodobé následky, ako napríklad vyrážky, bolesť v očiach, pľuzgiere, nevoľnosť, bolesti hlavy. Úrad verejného zdravotníctva SR upozorňuje na nebezpečné ovocné kapsičky českého výrobcu určené pre deti do troch rokov. Ak ich máte doma, určite ich deťom nedávajte! Laboratórnou analýzou vykonanou v rámci úradnej kontroly potravín bol v uvedených potravinách zistený obsah rezíduí pesticídov (chlorečnan a v potravine HELLO XXL Ovocná desiata s broskyňami aj fosetyl-Al) v množstvách prevyšujúcich 0,01 mg/kg.
tags:
