Indická kuchyňa je známa bohatým a rozmanitým využitím korenín a zmesí korenín, ktoré sú základom pre vytvorenie jedinečných a živých chutí. Medzi bežne používané koreniny patrí kurkuma, rímska rasca, koriander a kardamóm, z ktorých každá prispieva špecifickými chuťami a blahodarnými účinkami. Kurkuma je známa pre svoje protizápalové vlastnosti a výraznú žltú farbu, zatiaľ čo rímska rasca dodáva teplú, zemitú chuť. Garam masala, obľúbená zmes korenia v indickej kuchyni, kombinuje tieto koreniny spolu s ďalšími, ako sú klinčeky, škorica a muškátový oriešok, ktoré zvýrazňujú vôňu aj chuť. Táto zmes sa zvyčajne pridáva ku koncu varenia, aby sa zachovala jej intenzívna chuť.
Korenie ako čili prášok a tmavé horčičné semienka sú dôležité na dodanie pikantnosti a hĺbky jedlám. Zmesi ako kari korenie a tandoori masala ponúkajú praktickosť a konzistentnú chuť, ktorá je rozhodujúca pri príprave autentických indických jedál. Kari prášok obsahuje kurkumu, rímsku rascu a koriander, vďaka čomu je použiteľný v rôznych receptoch. Okrem toho sú v indickej kuchyni dôležité aj koreniny ako senovka grécka, asafoetida a šafran. Senovka grécka dodáva miernu horkosť a hĺbku, asafoetida, známa svojou silnou arómou, napomáha tráveniu a zvýrazňuje výrazné chute a šafran, najdrahšie korenie na svete, dodáva luxusnú, jemnú chuť a zlatistý odtieň.
Žiť zdravo neznamená len zaradiť do jedálnička množstvo zeleniny či ovocia. Ide aj o to, či ich vieme správne pripraviť. Najprirodzenejšími a zároveň aj najhodnotnejšími dochucovadlami sú záhradné vňate a bylinky. Aby sme si urobili aspoň malý prehľad o hodnotách prírodných, voľne rastúcich rastlín, ale i chutných vňatiek a konzumných listov zelenín, pozrime sa na ich obsah vitamínu C*, aj keď ten nie je jediným reprezentantom ich výživovej a ochrannej hodnoty. Napríklad sedmokráska obsahuje 32 mg vitamínu C, púpava 43 mg, materina dúška 50 mg, pŕhľava dvojdomá 105 mg. Na porovnanie: čerstvo odrezaný hlávkový šalát obsahuje 10 mg vitamínu C, jeho obsah však po zbere z hodiny na hodinu rýchlo klesá, jabĺčka majú 7 až 10 mg, citrón okolo 40 mg.
Vysokú hodnotu však má aj tá časť zeleniny - vňatky a listy, ktoré neraz považujeme za balast a odhadzujeme ich do odpadu. Ako príklad nám opäť poslúžia hodnoty vitamínu C. Vo vňati cesnaku je 120 mg, cibule zimnej 200 mg, mrkvy 80 mg, chrenu 140 mg, petržlenu 170 mg. Preto využívajme nezištnú pomoc, ktorú nám príroda aj záhrada ponúkajú.
Koriander a jeho príbuzní
Koriander, koriander... všetci vieme, že je to korenie. Samotný ho používame málokedy (ak sa práve nevyžívame v ázijskej kuchyni), je ale súčasťou koreniacich zmesí vrátane toľko obľúbeného kari. Koriander je príbuzný s kôprom, anízom alebo rascou. Svojou chuťou aníz ľahko pripomína a je neoddeliteľnou súčasťou perníkového korenia.
Čo z koriandra využívame?
- Listy sa používajú čerstvé, pri sušení strácajú chuť. Ak ich chceme uchovať, je lepšie ich zamraziť.
- Semená. To sú tie, čo poznáme ako korenie koriander. Môžeme ich použiť celé na nakladanie alebo ich drvenú či mletú variantu na dochucovanie. Často ich kombinujeme s hubami, rybami, pridávame do polievok, avšak hodia sa aj do sladkej kuchyne.
- Koreň. Má podobnú, ale intenzívnejšiu chuť, ako listy.
Koriandrový čaj a ďalšie použitie
Koriander má svoje nezastupiteľné miesto v tradičnej medicíne už celé stáročia. Čaj z koriandra (z čerstvých listov, ale lepší je odvar zo semien) pôsobí na tráviace ťažkosti, proti nadúvaniu, podporuje chuť do jedla tým, že zvyšuje produkciu žalúdočných štiav. Koriandrový čaj pôsobí tiež ľahko antisepticky a v silnejšej variante tiež ľahko ako sedatívum.
Vďaka svojim pozitívnym vplyvom na zažívanie sa skvele hodí ako výluh do rôznych typov alkoholu, nielen, že im dodá pikantnú chuť, ale z pálenky sa potom stane ešte účinnejší aperitív. A keď semienka koriandru požujeme, zbavíme sa nežiaduceho zápachu z úst. Odvar z koriandra je výborný taktiež pri nachladnutí, tentoraz ale na inhaláciu. Antiseptické vlastnosti koriandra uvoľnia a prečistia dýchacie cesty, môžu nám tiež dopomôcť k zmierneniu ich zápalu.
Prekvapenie na záver
Listy koriandra sa ukázali byť skvelým prirodzeným vodným filtrom. V poslednej dobe sa čoraz častejšie objavujú diskusie na tému škodlivosti raz balenej, raz kohútikovej vody. Mnoho z nás už si domov na kohútiky obstaralo filtre, niektorí využívame špeciálne kanvice. Podľa Douglasa Schauer, Ph.D. a jeho výskumu, sa v listoch koriandra môže skrývať tiež nečakaná sila. Majú totiž podľa všetkého schopnosť na seba všetky škodliviny naviazať a tak aj zo silnejšie znečistenej vody urobiť vodu vhodnú na pitie a varenie. Testuje sa dokonca využitie na čistenie vody pre rozvojové krajiny.
Hrsť lístkov koriandra poslúži na očistenie zhruba dvoch litrov vody, ale aj keby ste nechceli používať koriandra toľko, skúste do letných limonád vedľa mäty prihodiť aj pár lístkov koriandra.
Ďalšie zaujímavosti o koriandri:
- Koriander siaty (Coriandrum sativum) je jednoročná rastlina z čeľade mrkvovitých, dorastajúca do výšky približne 50 cm.
- Jeho listy pripomínajú petržlen, no chuť majú výrazne odlišnú - sviežu, citrusovú, niekedy mydlovú (kvôli genetickej variácii u niektorých ľudí).
- Koriander je známy už viac ako 3000 rokov.
Listy - používajú sa čerstvé, podobne ako petržlen. Semená - sušené a často mleté. Nekupujte mletý koriander - éterické oleje rýchlo vyprchajú.
Často kladené otázky:
- Je koriander to isté ako cilantro? Áno.
- Môže koriander pomôcť pri tráviacich problémoch? Áno. Pomáha pri nadúvaní, kŕčoch, nechutenstve a zápche.
- Ako skladovať koriander? Čerstvú vňať skladujte v chladničke, zabalenú vo vlhkom papieri.
- Je vhodný pre deti? V malých množstvách áno, najmä na podporu trávenia.
Koriander nie je len obyčajné korenie. Je to univerzálna rastlina s bohatou históriou, ktorá obohacuje jedlá a zároveň prospieva zdraviu. Najprv si treba uvedomiť, že vám ponúkame prvé výhonky koriandru a nie dospelú bylinku. Prezývame ho “mikrokoriander”. Líši sa tým, že má ešte intenzívnejšiu chuť a tak ako aj iné mikrobylinky obsahuje väčšie množstvo živín ako ich dospelá verzia. Táto mikrobylinka u nás rastie dva týždne než sa dostane k vám na kuchynskú linku.
Koriander má rád príjemnú izbovú teplotu, 15-22 stupňov, neodporúčame dávať do chladničky. Doma si ho dajte do misky či tácky a podlejte raz za dva dni. NEodporúčame presádzať. Skonzumujte do dvoch týždňov. Pokiaľ ide o jeho pozitívne účinky, tie vychádzajú zo zloženia, pričom dominantné sú hlavne silice a vitamíny, konkrétne skupín B a C. Najviac spomedzi mikrobyliniek pomáha detoxikovať telo od ŤAŽKÝCH KOVOV, najviac z mozgu. Schopnosť koriandra detoxikovať mozog od ťažkých kovov spočíva v živej vode, ktorá sa nachádza v jeho listoch a stonkách.
Mozog je MAGNETOM na minerálne soli a keď ich vytiahne z koriandra nastane prekvapenie : fytochemikálie, ktoré cielene odstraňujú z mozgu toxické ťažké kovy, oslobodia mozgové bunky (neuróny) z ich zoxidovaných zvyškov, aby mohol náš mozog čo najlepšie fungovať. Zatiaľ čo má veľa ľudí chuť koriandra v obľube, iným po ňom v ústach zostáva nepríjemná chuť. Čo v skutočnosti stojí za averziou voči koriandru? Ak človek vníma chuť tejto bylinky ako silnú a prenikavú, znamená to, že rýchlosť oxidácie kovov v jeho systéme je vyššia.
Inými slovami, ak niekto nemá rád koriander, v skutočnosti ho jeho telo potrebuje. Koriander je cenný tým, že odstraňuje ťažké kovy a iné toxíny aj z iných systémov tela a orgánov, najmä z pečene. Ak vás trápia tráviace ťažkosti, kŕče a bolesti žalúdka a čriev, nechutenstvo a znížená chuť do jedla alebo hnačka, koriander vám môže pomôcť. Koriander pomáha usmerňovať pankreas a pôsobí pozitívne na vylučovanie inzulínu, čím ovplyvňuje hladinu cukru v krvi a nepriamo napríklad aj menštruačné kŕče.
Ak ide o vonkajšie vplyvy, rastlina podporuje dobrý stav kože aj vlasov a využíva sa na lepšie hojenie rán, na plesne a mykózy na koži, na vredy, ekzémy, zápaly aj vyrážky. Koriander je obľúbená bylinka v mexickej a indickej kuchyni, mierne podobná petržlenovej vňati. Chuť a jej zloženie sú však odlišné. Niektorí tvrdia, že chutí osviežujúco - jemne citrusovo, iným zase vadí mydlová pachuť, ktorú po sebe zanecháva.
Či vám chutí alebo nie, faktom zostáva, že táto bylinka je plná mikroživín, antioxidantov a iných liečivých zlúčenín, ktoré majú veľký vplyv na celkové zdravie. Koriander je obľúbená bylina populárna po celom svete. Na prvý pohľad pripomína plochú petržlenovú vňať, ale keď si k nemu pričuchnete, prenesie nás do Stredomoria, Mexika, Ázie či Indie. Aj semená koriandra majú množstvo výhod pre zdravie a paradoxne úplne inú chuť, vhodnú do odlišných receptov.
Už to nasvedčuje, že koriander má neobmedzené kulinárske využitie, v mnohých krajinách ho po stáročia používajú ako liečivú bylinku. Ukázalo sa, že koriander, spája tieto toxické kovy dohromady, uvoľňuje ich z tkaniva a uľahčuje ich vylučovanie z tela. Konkrétne upokojuje nervy, zlepšuje kvalitu spánku, pretože obsahuje zlúčeniny fungujúce ako prírodné „sedatíva“.
Koriander znižuje hladiny cholesterolu a triglyceridov v tele. Upokojuje podráždenú pokožku, vrátane žihľavky a spálenia od slnka. Výhody koriandra pre zdravie vyplývajú z jeho obsahu fytonutrientov, flavonoidov a fenolových zlúčenín. Ako pri všetkých bylinkách, aj koriandrová vňať je najlepšia a najvýraznejšia čerstvá.
Mletý koriander je čosi iné. Je výsledkom pomletia sušených semiačok bylinky. Čerstvá koriandrová vňať dobre funguje v polievkach, salsách, omáčkach a chutní - vďaka svojej osviežujúcej chuti a citrusovým podtónom. Vyskúšajte ju v kombinácii s limetkou v jedlách z ryže alebo ňou ochuťte krevety či ryby.
Najväčším problémom pri pestovaní koriandra je, že je veľmi citlivý na teplo - môže začať kvitnúť. ... kým mladá vňať koriandra dáva jedlám sviežu, takmer citrusovú chuť po odkvitnutí sa mení? ... Štúdie ukazujú, že koriander pochádza už z roku 1550 p. n. l.
Ďalšie bylinky a ich využitie
Bazalka
Považuje sa za kráľovnú voňačiek, a nielen kuchynských. Aj jej botanický názov o tom svedčí - jej vôňa bola hodná kráľov (basileus - kráľ). U nás ju liečitelia využívali na privolanie lásky - roztieraná po pokožke slúžila ako prirodzená vôňa lásky. Je veľa druhov bazalky. Napríklad bazalka pravá je jednoročná rastlina. Pre jej teplomilnosť ju predpestovávame v byte alebo skleníku (výsev sa robí v marci). Von ju vysádzame až po májových mrazíkoch. Vyžaduje si plné slnko, ľahšiu humóznu pôdu a dobrú závlahu. Voňavé lístky zbierame pred kvitnutím - vtedy obsahujú najviac silíc. Aby sme kvitnutie oddialili, včas zaštipneme vrcholce rastlín. Bazalka obsahuje železo, fosfor a 60 mg vitamínu C. Celkovo pôsobí osviežujúco, zvyšuje tvorbu žalúdočných štiav, znižuje nadúvanie, podporuje chuť do jedla, užíva sa pri nevoľnosti a zvracaní. Nie je vhodné ju užívať v tehotenstve. Používajú sa najmä čerstvé lístky do omáčok, polievok, zeleninových šalátov, mletého mäsa, cestovinových jedál či na pizzu. Ak ju zalejeme octom alebo olejom, získame účinné ochucovadlo na šaláty.
Rozmarín
Starí Rimania túto voňavú rastlinu nazývali morská rosa, pretože sa jej dobre darilo na morskom brehu. Rozmarín ochraňuje, lieči aj očisťuje. Rozmarín je vždyzelený krík v prírode dorastajúci až do výšky 2 m, v črepníku však podstatne menej. Keďže je citlivý na mráz, na zimu ho radšej umiestnime na slnečný oblok do bytu. Môžeme ho pestovať zo semena, ale na zachovanie odrodovej pravosti ho radšej zakoreňujeme z polodrevitých odrezkov vo vlhkom piesku. Jeho vôňa pôsobí na človeka akosi dvojsmerne - raz stimuluje naše mozgové a srdcové funkcie, raz zasa vhodne utlmuje stres, odháňa depresiu, rozpúšťa nervové napätie, tlmí bolesti hlavy a migrénu. Zaháňa únavu, zlepšuje trávenie (najmä ťažkých jedál). Na liečebné aj kulinárske účely používame čerstvé alebo drvené sušené listy a kvety trhané po celý rok, najlepšie na začiatku kvitnutia. Pre jeho výraznú arómu ho používame v menších dávkach a len krátko pred tepelným dokončením jedál, aby vonné silice nevyprchali. Používa sa na aromatizáciu olejov, octov, dresingov, majonéz a marinád.
Šalvia
Salvere znamená po latinsky liečiť. Šalvii sa hovorí tiež babské ucho či posvätná bylina. Už od antiky je symbolom večného života. Vraj kto pestuje šalviu a v máji jej veľa zje, ten bude múdry a bude dlho žiť. Ktovie, koľko pravdy je na tomto tvrdení. Šalvia lekárska je poloker vysoký asi 60 cm. Vyžaduje si suchšiu, slnečnú polohu a vápenatú, priepustnú pôdu. Množíme ju výsevom semien alebo zakoreňovaním polodrevnatých odrezkov. V mrazivých polohách ju chránime zimným prekrytím - slamenou prikrývkou. Neznáša priame hnojenie maštaľným hnojom, ale za občasné prihnojenie zrelým kompostom sa vie odvďačiť. Na jednom stanovišti vydrží až desať rokov. Jej príbuzná šalvia muškátová (Salvia sclarea) je dvojročná rastlina, ktorá bohato kvitne. Je silne aromatická až opojná, vonia akoby po levanduli a muškáte.
Má veľmi silné protizápalové a dezinfekčné účinky, pôsobí proti hnačkám, zlepšuje trávenie, činnosť žlčníka a pečene. Veľmi účinne pôsobí ako kloktadlo pri zápaloch v ústnej dutine, hrdle a pri angíne. Odstraňuje zápach z úst a znižuje hladinu cukru v krvi. Šalvia má silnú korenistú vôňu a horkastú chuť, preto sa s ňou musí koreniť opatrnejšie. Najčastejšie sa používajú čerstvé listy, na sušenie sa zbierajú pred kvetom. Pre výraznú chuť i vôňu stačí použiť pri korenení jedál na jednu porciu len jeden až dva lístky. Pitie čaju zo šalvie lekárskej by nemalo byť dlhodobé, lebo obsahuje menej vhodný tujón.
Borák
Traduje sa, že je to rastlina, ktorá podporuje odvahu človeka. Možno aj to bol dôvod, prečo sa jeho modré kvety dávali pred bojom križiakom do nápojov. Táto jednoročná bylina dosahuje výšku asi 60 cm a je celá posiata jemnými chĺpkami, ktoré však nie sú prekážkou pri jej konzumácii. Borák sa pestuje zo semien v záhrade alebo črepníku. Vyhovuje mu plné slnko, stredne ťažká, priepustná a dobre zavlažovaná pôda. Semená vysievame od apríla každé dva až tri týždne, aby sme mohli počas vegetácie neustále zberať mladé a chutné lístky. Olej vylisovaný z jeho semien obsahuje množstvo žiaducich polynenasýtených mastných kyselín a až 25 % vzácnej gama-linolenovej kyseliny, ktorá pozitívne ovplyvňuje atopický ekzém, ťažko liečiteľnú neuropatiu, predmenštruačný syndróm, sezónne alergie a zápalové stavy.
Čaj z listov pôsobí detoxikačne, posilňuje srdce a uvoľňuje hlieny. Okrem toho pôsobí aj dezinfekčne, pomáha pri reumatizme, proti psychickej skleslosti, depresii. Využíva sa aj v kozmetike - upokojuje podráždenú pokožku. Celá nadzemná časť boráka s príjemnou chladivou uhorkovou chuťou pôsobí v jedlách veľmi osviežujúco. Je vynikajúcou šalátovou vňaťou. Ak ho rozmixujeme s chladnou vodou a citrónom, pripravíme si osviežujúci zelený nápoj. Je vhodný do nátierok, tvarohu či jogurtu. Spolu s tvarohom a špenátom môže tvoriť náplň cestovinových taštičiek. Jeho kvety sú jedlou ozdobou mnohých slaných aj sladkých jedál.
Trebuľka
Nazýva sa tiež stoklások, svinská rasca alebo pôstne korenie. V Anglicku sa považuje za bylinku čistiacu krv a cez Veľkú noc sa tu pojedá vo veľkom. Vo francúzskej kuchyni patrí k tzv. Je to jednoročná bylina z čeľade mrkvovitých, ktorá pomerne dobre odoláva mrazu, preto ju po poslednom, teda jesennom, výseve do pareniska môžeme zberať prakticky po celú zimu. Veľmi rýchlo sa vyvíja, takže za päť až šesť týždňov po výseve ju už môžeme zberať. Trebuľku môžeme pestovať v záhrade na hriadke i v nádobe. Na pôdu nie je náročná, ale potrebuje, aby bola stále mierne vlhká. Lepšie jej svedčí polotieň, na plnom slnku rýchlo vykvitá a po dozretí semien odumiera. Rada sa sama vysemeňuje. Listy sa podobajú na svetlejší petržlen a podľa druhu sú buď ploché, alebo skučeravené. Tie aj výraznejšie voňajú. Trebuľku lesnú (A.
Čerstvé lístky obsahujú až trikrát viac vitamínu C ako citrón (140 mg). Trebuľka zlepšuje trávenie, výrazne bráni nafukovaniu aj po čerstvých kysnutých koláčoch, do ktorých sa preto pridáva. Je vhodná pri žlčníkových a pečeňových diétach. Používame predovšetkým čerstvé mladé lístky, ale ak jej máme prebytok, môžeme ju zamraziť do ľadových kociek. Do tepelne upravovaných pokrmov ju pridávame až na tanieri. Veľmi dobré využitie má v šalátoch, nátierkach, najmä tvarohových, smotanových omáčkach a polievkach, na obložených chlebíkoch či v zemiakoch.
Rukola
V poslednom čase mnoho ľudí prišlo na chuť horkastej byline, ktorej listy aj chuť sú podobné púpave. Je to rukola siata, zvaná tiež roketa. Táto rýchlorastúca letnička pochádza zo Stredomoria. Patrí medzi kapustovité rastliny. Odpradávna je známa aj ako perzská horčica. Starí Rimania z nej pripravovali šaláty a ostro chutnajúce semená používali ako korenie. Je výbornou dietetickou bylinou. Jedlu dáva sviežu pikantnosť.
Rukola nie je náročná na pestovanie. Pokojne si ju vypestujeme aj doma v črepníku. Pestujeme ju v polotieni, na prudkom slnku totiž rýchlo vybieha do kvetu a stráca listy. Ako skoro každá kapustovitá rastlina, aj rukola obsahuje pre nás zaujímavé preventívne liečebné glukosinuláty (vzniká z nich sulforafan, ktorý je účinný pri prevencii rakoviny). Má aj antibiotický účinok. Posilňuje imunitný systém, pôsobí proti plesniam a virózam, jarnej únave a zlepšuje trávenie. Obsahuje silice, minerály aj vitamín C. Zápary z rukoly sa používajú na dezinfekciu rán, ale aj do prípravkov na čistenie pleti či vlasových vôd proti padaniu vlasov.
Rukola sa udomácnila už aj u nás a často ju nájdeme v listových a zeleninových šalátoch, na pizzi, v cestovinách, plnkách, nátierkach, majonéze, omáčke, ako ozdobu na chlebíčkoch, v dusených jedlách, omeletách, paštétach. Je vynikajúca, ak chceme zvýrazniť chuť cukety.
Kapucínka
Vo svojej juhoamerickej domovine je trvalka, u nás sa pre svoju citlivosť na mráz pestuje len ako letnička. Po výseve koncom apríla a začiatkom mája sa zakrátko rozrastie a vyšplhá sa až do výšky 3 m. Kapucínka sa považuje za jedno z najúspešnejších rastlinných antibiotík, už Indiáni ju úspešne využívali na liečenie rán. Kapucínka pôsobí antisepticky, podporuje trávenie, užíva sa pri liečbe dýchacích a močových problémov, semená pôsobia proti hlístam, stimuluje pleť a rast vlasov pri plešatosti. Takisto je účinná pri liečbe zápalov nosnej sliznice, nachladnutí, chrípke a suchom kašli. V kuchyni sa najčastejšie používajú čerstvé listy a kvety, na liečebné účely sa suší. Je vhodná do zeleninových a ovocných šalátov, tvarohových a vajcových nátierok, polievok, oživuje koktaily, pudingy a sladké pokrmy.
Bobkový list
Zelené aromatické listy, čerstvé i sušené, sa používajú do omáčok, bielych polievok, pri varení do strukovín. Bobkový list je drevina. Nové rastliny získame kúpou sadenice alebo z odrezkov. Pestujeme ho vonku v kvetináči naplnenom ľahkou pôdou na slnečnom a chránenom mieste. Ako rastie, presádzame ho do väčšieho. Na zimu ho preložíme do chladnej a svetlej miestnosti, kde nemrzne. Rastlinu môžeme aj tvarovať, napríklad ako krík, malý stromček alebo tak, aby mala guľovitú korunu. Bobkový list (Laurus nobilis) - má tmavozelené pevné listy. Množíme ho pomocou vrcholových odrezkov na jar alebo na jeseň.
Pažítka
Pažítka je jemnejšou alternatívou jarnej vňaťovej cibuľky, navyše, dá sa zberať aj počas roka. Semená vysievame na jar na záhon. Ak je porast prihustý, po vzídení ho môžeme pretrhať. Dobre sa jej darí na slnečnom stanovišti alebo v svetlom tieni a úspešne sa dá pestovať aj v kvetináčoch, no nie každá rastlina ocení jej prítomnosť. Čím viac ju striháme, tým viac rastú nové výhonky. Listy sušíme aj mrazíme. Listy používame do šalátov, ázijskej kuchyne, ale i na ozdobu.
Kôpor
Tejto letničke doprajeme priepustnú pôdu a slnečné stanovište. Aby bolo čerstvých lístkov počas sezóny dostatok, vysievame ho od marca do septembra v mesačných intervaloch. Ak chceme získať semená, rastliny vyjednotíme na vzdialenosť 30 cm. Jednoročný kôpor má jemné lístky a žlté kvety. Samozrejme aj v tej našej, kôprová omáčka, uhorkové šaláty a zavárané uhorky, tam hrá práve kôpor dôležitú úlohu. Vyžaduje výživnú pôdu a slnečné stanovište. Stonky sú krehké, preto ho pestujeme na záveternom mieste. Vysievame ho do riadku v mesačných intervaloch a jednotíme na 10 - 15 cm od seba.
Petržlen
Rastie spoľahlivo v záhone aj v kvetináčoch. Kúpime si hotovú sadenicu alebo si ho dopestujeme zo semena. Predpestujeme ho v interiéri, kde ho skoro na jar vysievame do kvetináčov. Von ho vysadíme až po májových mrazoch. V ďalších rokoch je mrazuvzdorný. Má rád priepustnú a výživnú pôdu a slnečné stanovište. Známa je hladká a kučeravá forma listov, pričom hladká je viac aromatická. Vysievame ho priamo na záhon v marci, apríli, do výživnej, ľahšej pôdy. Vyžaduje vlhkú pôdu. V prvom roku tvorí rastlina listy, v druhom prináša kvety a semená a odumiera. Petržlen (Petroselinum crispum) sa pestuje ako koreňová zelenina, jeho lístky využívame v kuchyni.
Šťaveľ
Šťaveľ rastie prakticky v každej pôde, na slnku alebo v polotieni. Vysievame ho na jar do riadka alebo zakúpime mladé sadenice a pestujeme ich ako trsy. Keď začnú trsy slabnúť, čo môže byť približne po troch rokoch, vymeníme ich za novú rastlinu. Sadenice kúpené na jar vysadíme na slnečné, dobre priepustné miesto, kde získajú najlepšiu chuť. Ak chceme používať jeho listy, stonky s násadou kvetov odstrihávame.
tags:
