Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista, ktorý seba samého vydal za naše hriechy, aby nás podľa vôle Boha, Otca nášho vytrhol z tohto zlého veku. Jemu sláva na veky vekov! Amen.
Veru, veru vám hovorím: kto verí vo mňa má večný život. Ja som chlieb života. Vaši otcovia jedli mannu na púšti a umreli. To je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby ten, čo bude jesť z neho, neumrel. Ja som ten živý chlieb, ktorý zostúpil z neba.
Jednou z vecí, bez ktorých by sme my ľudia nemohli žiť, je určite jedlo. Myslím, že jedlo je aj niečo, bez čoho by sme si nevedeli predstaviť svoj život. Každý z nás má rád niečo iné, každému z nás niečo iné chutí, ale určite by sme sa len veľmi ťažko vzdávali vo svojom jedálničku chleba.
Mnohí ľudia, ktorí museli odísť za prácou do zahraničia si svoj domov väčšinou spájali práve s touto vôňou. Bratia a sestry, aj dnešný text nám hovorí o chlebe. Hovorí v podstate o dvojakom chlebe: o manne, nebeskom chlebe a o Ježišovi Kristovi, ktorý je chlebom života.
Manna - Nebeský Chlieb
Izraelský národ už mesiac putuje po púšti, preč z egyptského zajatia. Počas týchto dní Hospodin i Mojžiš museli počúvať sťažnosti a bedákanie vyvoleného národa: ako dobre nám bolo v Egypte, všetko sme tam mali, teraz nemáme nič, aj Boh na nás zabudol, a pod.
Izraelci začínajú znovu spomínať a všetko v Egypte sa im z odstupom času javí ružové a dobré, aj keď situácia bola v skutočnosti zlá. Hrnce plné mäsa a chlieb do sýtosti? I to je otázne, či to vôbec mali. A pokiaľ to aj mali, museli si to zaplatiť ťažkou prácou a otroctvom telesným i duchovným.
Do tejto kritickej situácie musí Hospodin zasiahnuť - robí to hneď a priamo a to tak, že oslovuje Mojžiša a zasľubuje chlieb z neba. Manna bola záchranou. Keďže izraelský národ blúdil po púšti, možnosti nasýtenia boli minimálne. Tak ako pri východe z Egypta, ako pri prekročení Červeného mora, tak aj teraz sa musí ľud spoliehať výhradne na Hospodina a Jeho dobrú vôľu.
Keby ľud nebol od Boha dostal tento dar, mohol by na ceste zahynúť. No manna ľud posilnila i povzbudila. Dokonca môžeme povedať, že ich zachránila od smrti. Veď človek bez jedla vydrží len necelý mesiac. No Izraelci boli vyčerpaní z cesty, z páľavy slnka a z nebezpečenstva, ktoré na nich číhalo. V takejto situácii bolo jedlo veľmi dôležité a potrebné v každý deň.
Božia Starostlivosť
Zaujímavé na tomto príbehu je, že Boh odpovedá na reptanie ľudu svojimi darmi. Ale zároveň dáva Izraelcom najavo, že ich reptanie sa Ho dotýka a zarmucuje Ho. Preto sa dáva svojmu ľudu nanovo poznať a zjavuje im svoju slávu. On vie, že práve teraz to ľud najviac potrebuje, teraz v čase telesnej biedy a duchovnej mdloby, teraz v čase núdze a ťažkostí.
Manna sa preto stáva znamením Božej prítomnej milosti a zasľúbením života.
Skúška
Táto skúška mala dvojakú stránku: jednak sa ľud mal naučiť dôverovať Hospodinu a tak sa odovzdávať do Jeho starostlivosti a jednak sa mal naučiť poslušnosti voči Božím prikázaniam a zákonu. Boh dáva toľko nebeského chleba, aby mali všetci dostatok a nikto netrpel núdzu. No napriek tomu si ľud začal chlieb zbierať do zásoby a uschovávať na ďalšie dni.
Skúškou dôvery teda ľud neprešiel: neprekonal sebectvo ani lakomosť ani nedôveru. Nenaučil sa, že ani z Božích darov si nemá zhromažďovať poklady. Aj napriek tomu, že Boh vedel, ako sa Jeho ľud zachová, dáva tento nebeský chlieb - chlieb, ktorý je znakom Jeho vernosti, no je dočasný a nestály. Je to chlieb, ktorý príchodom do zasľúbenej zeme stráca zmysel a význam.
Pán Ježiš - Chlieb Života
V texte z evanjelia Jánovho je manna porovnávaná s Pánom Ježišom, takže aj na Neho by sme mohli aplikovať 3 dôvody, ako pri nebeskom chlebe pre Izraelcov. Teraz však nemusíme používať minulý čas, ako pri manne. Ona mala len dočasný význam a zmysel len pre izraelský národ.
Záchrana
Aj my sme, milí priatelia, na ceste. Každá z našich ciest smeruje k smrti a k večnosti. Sú poznačené radosťou a spokojnosťou, ale aj nedostatkom, bolesťou, starosťami a trápením. Počas tejto cesty často strácame silu a preto sa potrebujeme posilniť. Na rozdiel od Izraelcov, my máme množstvo možností ako to urobiť, ako vyplniť prázdne miesto, ako uhasiť túžbu po spoločenstve s Bohom.
Jedinou správnou možnosťou pre posilnenie a povzbudenie je Ježiš Kristus a Jeho obeť na kríži. Tento život sa dá prežiť aj bez Neho, ale ako chceme prejsť večnosťou bez zachraňujúcej obete Božieho Syna? V tomto živote Boha môžeme ignorovať, ale ako Ho budeme ignorovať na poslednom súde? V tomto živote môžeme niektoré veci zvládnuť sami, ale ako chceme zvíťaziť nad smrťou a diablom bez Krista?
Ježiš Kristus sa kvôli nám obetoval, zostúpil z nebeského trónu, aby sa pre nás stal Spasiteľom, Vykupiteľom a Záchrancom. Aby sme boli uchránení od večnej smrti a prenesení do života. Veď Ježiš je chlieb života. On je živý chlieb a ak z tohto chleba budeme jesť, budeme žiť naveky.
Dôkaz Božej Starostlivosti
Náš nebeský Otec nás veľmi miluje a práve z tejto svojej lásky poslal na túto zem svojho Syna. A urobil to ešte vtedy, keď sme boli hriešni, aj keď vedel, že budeme hrešiť ďalej. Urobil to, aj keď vedel, že Ho mnohí neprijmú a že budú žiť bez Jeho prítomnosti a záchrany.
Pán Ježiš je však nielen dôkazom Božej lásky a milosti, ale Jeho kríž je aj dôkazom toho, ako veľmi náš hriech Hospodina zraňuje a zarmucuje, ako veľmi sa Ho dotýka. Každý náš hriech, naša zloba, neposlušnosť nášho Boha bolí. No najviac Ho iste trápilo a bolelo to, keď sa pozeral na svojho vlastného Syna, ktorý znášal trest za všetko naše zlo.
Ale nevzdal sa svojho plánu, nevzdal sa možnosti, ako nás zachrániť. Išiel do toho so všetkými rizikami a urobil všetko pre to, aby Jeho stvorenie nemuselo zahynúť. Skrze Pána Ježiša nám však Boh ukázal aj svoju slávu. Keď Boží Syn na tretí deň vstal z mŕtvych, dokázal, že je Boh a že s Ním prichádza život.
Boh nám teda takto prejavuje svoju starostlivosť: leží Mu na srdci náš osud, naša prítomnosť i budúcnosť. Záleží Mu na tom, ako strávime večnosť. Vo svojej večeri, vo svojich daroch - tela a krvi - Pán Ježiš zjavuje budúcu slávu svojho kráľovstva. Dnes totiž môžeme len vo viditeľných znakoch pociťovať Jeho prítomnosť a prijímať Jeho milosť a lásku.
Skúška Viery
Boží Syn je skúškou viery. Ak chceme prijať požehnanie z Jeho obete, ak chceme dosiahnuť večný život, ak chceme zažiť Božiu prítomnosť a prijímať Jeho milosť, musíme splniť podmienku viery a prijímania: len ten, kto verí, má večný život a kto je z tohto chleba - teda Ježiša Krista - bude žiť naveky.
Pán Ježiš teda spája vieru s prijímaním Jeho darov vo Večeri Pánovej. Nestačí teda iba veriť, treba Kristovu obeť za nás akceptovať, prijímať ju pre seba a uznať, že to za mňa a za moje hriechy sa Boží Syn vydal na smrť.
Nestačí však iba prichádzať k Večeri Pánovej, je potrebné vo svojom živote každý deň žiť z tejto Kristovej milosti a lásky Jeho tela a krvi. Je potrebné uplatňovať Kristove princípy, zachovávať Jeho prikázania a vierou riadiť každú oblasť svojho života.
Pán Ježiš je teda akýmsi kameňom úrazu: buď v Neho uveríme a dosiahneme večný život, alebo v Neho neuveríme a dosiahneme večné zatratenie. Pán Ježiš nám i v tomto pôstnom čase ponúka dary svojej večere ako vôňu domova, teda ako niečo čo nám má každý deň pripomínať náš skutočný a pravý domov. Telo a krv Ježiša Krista sa ponúkajú každému bez rozdielu. Ponúkajú sa ako nebeský dar od nášho Otca, aby sme boli spasení a zachránení pre večnosť. Chvála a vďaka Mu za to!
Časté a pravidelné prijímanie Eucharistie je posilou pre prirodzený i nadprirodzený život.
Eucharistia a Večný Život
Ján apoštol na Ježišových slovách poukazuje na význam a potrebu prijímania Eucharistie. Eucharistia je pre kresťana dôležitým pokračovaním krstu. Prví kresťania preto vždy berú účasť na lámaní chleba. Mať účasť na Eucharistii je prejavom kresťanského života.
Keď krst sa chápe ako brána ku kresťanskému životu, tak Eucharistia je potrebná pre udržanie a rast kresťanského života. Eucharistia sa nemôže chápať ako vec či udalosť pre slávnostné chvíle, ale pre všedné dni života. Kresťan čerpá silu v Eucharistii pre svoj život. Eucharistia je dar, ktorý v ňom účinkuje a spôsobuje, že spojenie s Kristom pretrváva.
Eucharistia je neodmysliteľný dar Krista pre upevnenie, rast nášho života, aby sme mohli žiť večne. Eucharistia v človeku spôsobuje, že Ježišov život v nás je cennejší ako čokoľvek iné, čo na zemi môžeme získať skrze Eucharistiu. Potom zvíťazíme i nad každým zlom. Prijímaním Eucharistie rastie v nás viera v Krista.
Eucharistia sa v živote nestráca, dokonca aj keď je nám znova odpustené pri sviatosti zmierenia, keď sme spáchali hriech, nové prijímanie Eucharistie nás obohacuje. Dar Eucharistie dostávame ako liek pre naše ľudské slabosti, posilu do bojov a zápasov, nádej v hodine smrti…
Ježiš priam volá: „Ako mňa poslal živý otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa.“ (Jn 6,57) Chceme hľadať lepší elixír života? Eucharistia je najlepší elixír, ktorý nás ochráni pred večnou záhubou. A nielen nás.
Citát svätého Augustína
Svätý Augustín vysvetľuje, že pravdepodobnejšie je chápať tento chlieb aj duchovne aj telesne. Pretože chlieb je celá naša existencia.
Prijímanie Eucharistie: Láska a Vďačnosť
Boh je schopný a aj to robí, že nám dáva všetko pre našu fyzickú existenciu bez toho, aby sme s Ním boli zmierení. Koľko ste žili bez toho, aby ste ho milovali? Mali ste čo jesť? Inak by ste tu neboli. Pán nás učí, že tvoj Otec ti dá chlieb, aj keď si od Neho vzdialený. Pretože, keby som mal jesť len vtedy, keď si všetko s Ním dám do poriadku, neviem koľko ráz by som sa v živote nejedol. Boh je lepší ako si myslíme a nepodmieňuje naše bytie tým, že si všetko vybavíme. Je to dobre? To by malo vzbudzovať lásku a vďačnosť k Otcovi.
Reálne chlebu predchádza zmierenie. V Biblii máme zaznamenanú udalosť, keď bol Ježiš pokúšaný na púšti. Po štyridsiatich dňoch prišiel hlad. Ale to nebol hlad akože mal chuť jesť. Keby sa vtedy nenajedol, tak zomrie. A vtedy prišiel pokušiteľ Satan a hovorí: „Urob chlieb z tých kameňov.“ A On hovorí: „Nie na samom chlebe, ale na každom slove, ktoré vychádza z úst Božích, bude žiť človek.“ A to je to, čo nás Boh učí, keď sa modlíme „daj nám chlieb každodenný.“ Áno, my musíme existovať, aby sme sa mohli modliť, ale práve v tom je to, že v srdci dávame prednosť Božiemu Slovu pred chlebom. Pretože vieme, že chlieb pochádza od Boha. A v tom sme odlišní od zvierat.
Nato, aby sme sa mohli modliť, aby sme mali energiu, potrebujeme chlieb. Ale to časovo predchádza počutiu Božieho Slova, neznamená to, že to v dôležitosti prechádza Božiemu Slovu. Takže toto je poradie prosieb. Napriek tomu, že Slovo Božie má byť na prvom mieste a máme sa zaoberať duchovnými vecami ako dôležitejšími, neznamená to, že máme byť morbídne duchovní. Chorobne spirituálni. Neznamená to, že sa nebudeme nezaoberať bežnými vecami života.
Skutočná duchovnosť, skutočná láska k Otcovi, znamená, že každú maličkosť mu viem predložiť a prosiť, aby sa o ňu postaral. A Nová zmluva je plná takýchto výziev. „Pre nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo svojich modlitbách a prosbách.“ (Filipanom 4:6).
Ale Biblia nás upozorňuje aj na extrémy v našich potrebách. Pán nás učí: pros o základné potreby, o to, čo naozaj potrebuješ. „Chudoby ani bohatstva mi nedaj, živ ma pokrmom podľa mojej potreby. Aby som sa nenasýtil a nezaprel a nepovedal, kto je Hospodin.“ (Príslovie 30:8-9).
tags:
