Majonéza je obľúbenou súčasťou mnohých jedál. Či už ju používame do zemiakového šalátu, ako dip k hranolkám, k mäsu na grilovačke alebo do sendvičov, jej chuť a konzistencia môžu zásadne ovplyvniť celkový dojem z jedla. V obchodoch dnes nájdeme množstvo rôznych druhov, od tých najlacnejších po prémiové značky. Ktorá je však tá najlepšia?
Majonézu vraj prvýkrát pripravili v 18. storočí na ostrove Menorca počas bitky pri meste Mahon. Šéfkuchár vojenského veliteľa údajne hľadal spôsob, ako pripraviť lahodnú omáčku napriek nedostatku surovín. Skombinoval preto olivový olej a surové žĺtky, čím vytvoril omáčku „mahonnaise“ pomenovanú po meste Mahon.
Ako Sme Testovali Majonézy?
Pri výbere sme siahli po slovenských aj zahraničných značkách a nevynechali ani niektoré odľahčené varianty. Testovali sme ich v rôznych kombináciách, aby sme čo najlepšie posúdili ich chuť a kvalitu. Majonézu sme ochutnávali samotnú na lyžičke, ale vyskúšali sme ju aj so šalátom, sendvičom a k hranolkám. Zamerali sme sa na jej farbu, chuť, konzistenciu a to, či nie je príliš riedka alebo príliš hustá. Skúmali sme aj zloženie, či obsahuje umelé prísady a konzervanty.
Výsledky Testu Majonéz
- Hellmann’s: Patrí na našom trhu medzi najznámejšie značky a boli sme zvedaví, ako obstojí v porovnaní s ostatnými. Po ochutnaní a vyskúšaní s rôznymi typmi jedál musíme skonštatovať, že táto majonéza v klasickom vyhotovení rozhodne nesklamala. Má výbornú, plnú chuť, hustú a príjemne krémovú konzistenciu a krásnu maslovožltú farbu, ktorá láka už na prvý pohľad. Ideálna na grilovačku, ale aj do šalátov či k hranolkám.
- Tesco Majonéza: Skúsili sme aj Tesco Majonézu, ktorá sa ukázala ako dobrá klasika. Chuťovo je o niečo slanšia ako ostatné značky, no inak bez pachuti a ponúka príjemnú krémovú hustotu. Pekná maslovožltá farba ju predurčuje ako samostatnú prílohu k rôznym jedlám. Konzistencia je hladká a jemná, výborne sa hodí do šalátov, ale aj do sendvičov. Osvedčila sa aj k hranolkám a vyprážanému karfiolu, kde príjemne doplnila chuť jedla.
- Šmak: Majonéza od značky Šmak nás zaujala svetlejšou farbou v porovnaní s predchádzajúcimi vzorkami. Jej zloženie svedčí o snahe o tradičnú receptúru, no výsledok je trochu odlišný. Konzistencia je mierne „rôsolovitá“ a chuť nám tiež úplne nesadla. Hodí sa skôr do dresingov, kde je zmiešaná s inými chuťami a textúrami. Vyznačuje sa zvláštnym podtónom, ktorý sme nevedeli celkom identifikovať. Zdala sa nám tiež menej vyvážená.
- Doma: Chceli sme vyskúšať aj ochutenú majonézu a voľba padla na značku Doma. Od ostatných testovaných majonéz sa odlišuje najredšou a najsvetlejšou konzistenciou. Jemná textúra je vhodná do šalátov, no zároveň sa odráža aj na chuti, ktorá sa nám zdala slabá. Celkový dojem nie je zlý, no chuťovo pôsobí skôr nevýrazne.
- Doma Mayo Omáčka Bezvaječná: Boli sme zvedaví, ako sa vegánska alternatíva majonézy vyrovná tradičným verziám. Bezvaječná Mayo omáčka od značky Doma nás nakoniec veľmi príjemne prekvapila. Má jemnú krémovú konzistenciu a príjemnú svetložltú farbu. Chuť je vyvážená a pôsobí dostatočne bohato aj bez vajíčok, čo je dobrá správa pre tých, ktorí hľadajú ľahšiu, alebo vegánsku alternatívu.
Zistenia z Testu Majonéz
Hellmann’s Originál Majonéza zaujala jemnou krémovou textúrou a prirodzenou chuťou, no aj niektoré bežné produkty z reťazcov príjemne prekvapili svojou kvalitou. Tesco Majonéza a Šmak boli cenovo dostupné, no chuťovo skôr priemerné a menej výrazné. Na druhej strane, vegánska Doma Mayo omáčka bezvaječná príjemne prekvapila svojou krémovou konzistenciou a plnou chuťou aj bez použitia vajíčok, takže je vhodnou voľbou pre vegánov.
Aby sa mohla nazývať majonézou, musia v nej byť aspoň dve percentá vaječných žĺtkov. To je jeden (!) slepačí žĺtok na kilogram majonézy. Niektorým výrobcom sa aj toto minimum zdalo príliš, ako ukázali testy, ktoré pripravil časopis dTest.
Žĺtky Nad Zlato
Klasická majonéza obsahuje vaječné žĺtky, rastlinný olej, ocot a soľ - teda aspoň ich obsahovala pred päťdesiatimi rokmi. Ako sa za ten čas zmenila? Dnes sa napríklad do predávaných majonéz pridáva sedemkrát menej vaječných žĺtkov ako pred polstoročím.
Odborové „Normy studenej kuchyne" z roku 1959 (Vydavateľstvo vnútorného obchodu) prikazovalo výrobcom, aby na kilogram majonézy dávali osem vaječných žĺtkov. To znamená 160 gramov vaječných žĺtkov (jeden má približne 20 gramov) na kilogram majonézy.
Podľa aktuálnej potravinárskej vyhlášky č 326/2001 Z. z. stačí iba jeden. A ani toto množstvo niektorí potravinári nedodržali, ako sa ukázalo v našom teste. Tri z výrobkov nevyhoveli ani súčasnej norme, požiadavkám z obdobia našich babičiek by nezodpovedal žiadny z nich.
Vtedajšej receptúre sa najviac blíži „päťžĺtková" majonéza Tesco (Záruby M & K, a.s.). V nej laboratórium namerala 10,19 percent obsahu žĺtku. Tento výrobok sa s prihliadnutím k ďalším kritériám stal víťazom testu.
Ani Polka Žĺtka
Najhoršie dopadli tri výrobky, ktoré neprekonali ani nízko nastavenú latku súčasnej vyhlášky. Absolútnym rekordmanom bola majonézu light Albert Quality s obsahom 0,8% žĺtku. To je necelá polovica vaječného žĺtku na kilogram výrobku.
Ďalšie štyri výrobky síce nárokom vyhlášky vyhoveli, ale obsahovali menej žĺtka, ako mali uvedené na obale, a to tiež nie je v poriadku. Zákon o potravinách zakazuje ponúkať na predaj potraviny klamlivo označené.
Miesto Žĺtkov Éčka
Vaječné žĺtky v minulosti dodávali majonéze hladkú krémovú konzistenciu i typickú farbu. Teraz majonéze objem dodáva voda so škrobom, guarovou alebo xantánovou gumou, prípadne ďalšími emulgátormi a stabilizátormi. Teda pomocné a prídavné látky, označené kódom E s príslušným číslom, inak povedané éčka.
Na etiketách majonéz výrobcovia niekedy miesto tohto kódu používajú chemický názov prídavnej látky, prípadne len jeho skratku. Široké uplatnenie má napríklad EDTA, inak E385, plným názvom dvojsodnovápenatá soľ kyseliny etyléndiamíntetraoctovej.
V priemysle sa používa na odvápnenie vody, v potravinárstve slúži ako antioxidant, pretože zabraňuje žltnutiu a má antimikrobiálne účinky. Funguje podobne ako ocot, ktorý v minulosti spolu so soľou chránil majonézu pred kazením. Vtedy sa však dalo na prstoch jednej ruky spočítať, koľko dní majonéza vydrží. Dnes je trvanlivosť pol roka i dlhšie.
Light Znamená, že Platíte za Vodu
Ďalšou zložkou majonézy je olej. Norma z roku 1959 ho vyžadovala 78 percent. Terajšia vyhláška uvádza, že podiel rastlinného oleja sa môže pohybovať medzi 10 až 85 percentami hmotnosti výrobku. Z tohto širokého rozmedzí ľahko "vybočil" jediný testovaný výrobok, a to majonéza Tesco (Záruby M & K, a.s.) s 85,71% tuku.
V takzvaných light majonézach je podiel tuku nižší, prevládajúca zložkou je u nich voda. Pohromade ich drží škrob, zahusťovadlá a stabilizátory, čo je poznať aj na chuti.
Test Parížskych Šalátov
V redakcii sme testovali 7 balených šalátov od rôznych výrobcov, ktoré sú dostupné v slovenských supermarketoch. Navštívili sme predajne Tesco, Billa, Kaufland, Lidl a Yeme a hľadali sme aj menej známe značky. Pri teste sme brali do úvahy parametre ako vôňa, kvalita majonézy a šunky a ich percentuálny podiel (v prípade, že ich výrobca uvádzal), dochutenie koreninami, zafarbenie či cena a hodnotili sme bodmi od 1 do 10.
Išlo o slepý test, takže testujúci pri hodnotení nevedeli, ktorý šalát jedia. Výsledkom je subjektívny názor piatich testujúcich objektivizovaný spoločnými charakteristikami vybraných šalátov, ako aj zohľadnením ich porovnateľných vlastností.
Podľa jej slov sú parížske šaláty často prvou voľbou rýchlych raňajok u zaneprázdnených ľudí. „Často bývajú použité nekvalitné potraviny, pretože ľuďom ide predovšetkým o chuť. Pri striedmej konzumácii (1- až 2-krát do týždňa) a pri vyváženom, pestrom stravovaní a dostatočnej fyzickej aktivite je to v poriadku. Uponáhľaný životný štýl si podľa jej slov vyžaduje kvalitnú stravu, ktorá človeku poskytne dostatok výživy na funkciu tela.
Odborníčka radšej odporúča poskladať si rýchle raňajky inak, napríklad cottage cheese, rastlinná nátierka, kvalitná hydinová šunka, kaizerka a cherry paradajky. „Najete sa dosýta, prijmete kvalitnú stravu, dlhšie vás udrží sýtejších a budete mať aj viac vlákniny.
Hodnotenie Parížskych Šalátov
- Fit šalát (Gastro): Názov Fit šalát však vyznieva vzhľadom na energetickú hodnotu a množstvo tukov skôr úsmevne. Tento šalát mal podľa testujúcich mdlejšiu a vodnatejšiu majonézu, ale dochutená koreninami bola podľa nich dostatočne. Bol redší a šťavnatejší ako šalát z Tesca. Kúskov šunky však bolo v pomere k množstvu majonézy málo. Testujúcim sa oproti ostatným výrobkom navyše zdalo, že obsahoval menej zeleniny. Ďalej lahôdková saláma z bravčového mäsa, v ktorej podiel mäsa výrobca neuviedol, zložená z konzervantov (dusitan sódny) a zo stabilizátorov.
- Parížsky šalát (Yeme): Najväčšie očakávania sme mali od najdrahšieho a na prvý pohľad najpoctivejšieho parížskeho šalátu, ktorý vyrábajú prémiové potraviny Yeme. Na porovnanie, kilogram parížskeho šalátu z Lidla stojí v prepočte 2,80 € a kilo domáceho z Yeme takmer 20 € (19,90 €). To znamená, že je o viac ako 610 % drahší. Zhodli sme sa na tom, že vzhľadovo pôsobil najkvalitnejšie a najdomáckejšie. Bol najhustejší a ako jediný z testovaných obsahoval viac šunky ako majonézy. Po otvorení šalátu bolo cítiť výraznú cesnakovú arómu. Majonéza sa roztekala a bola dosť korenistá. Medzi šunkou sa občas podarilo nájsť aj príliš veľké kúsky červenej cibule, ktoré pri konzumácii neboli najpríjemnejšie. Na 100 gramov má parížsky šalát z Yeme 249 kcal. Okrem mäsových zložiek sa v saláme nachádza dusitanová soliaca zmes, maltodextrín, soľ, dextróza, koreniny, sušená zelenina a kyselina citrónová. Ďalej je v šaláte Patrickova majonéza zložená z repkového oleja, vody, vaječných žĺtkov, octu, horčice a zo soli.
- Parížsky šalát (Lidl): Šunka chutila priemerne a podobne ako pri šaláte z Kauflandu sa lepila na podnebie a zuby. Majonéza bola dosť riedka a zároveň pôsobila pomerne tukovo. Korenie bolo fajn, no chuťovo nešlo o nič prevratné. Šalát chutil veľmi priemerne, nevýrazne, až nudne. Ako jeden z mála nemal takmer žiadnu vôňu. Jeden z testujúcich poznamenal, že cíti, že ide o ťažší a kalorickejší šalát, po ktorého zjedení by mu bolo zle. V zložení nájdeš majonézu z repkového oleja, vody, cukru, pasterizovaného vaječného žĺtka, kvasného octu liehového, zo soli a z konzervantu (benzoan sodný) a ďalej salámu z bravčového a hovädzieho mäsa.
Vajce v aspiku nás prekvapilo svojou inakosťou - okrem šalátu, šunky a zeleniny je tu príjemnou zmenou štedrá vrstva aspiku. To však samotnému produktu príliš nepomohlo - vôňa a chuť výrobku bola cítiť len octom, vďaka čomu sme produkt ani nedokázali dojesť.
Jednotlivé zložky chutili pomerne dobre, no silná aróma kyslosti nám skazila celý dojem z produktu. Hoci aj tento produkt, podobne ako predošlý, voňal najmä kyslo, chuťovo to už bolo o čosi lepšie. Šalát v tomto výrobku bol lahodný, krémový s dostatočným množstvom majonézovej omáčky.
Mínusom je malé množstvo ostatnej oblohy - prevláda tu najmä šalát a kúsok vajíčka, no chýba nám tu trochu viac zeleniny. Vyvážená chuť majonézových šalátov a o čosi viac bohatá obloha výrobku pridali tejto lahôdke na atraktívnosti.
Hoci výrobca uvádza, že jeden zo šalátov má byť pikantný, medzi jednotlivými druhmi v balení sme necítili príliš veľký chuťový rozdiel. Inak ale jednotlivé zložky hodnotíme kladne, najmä v porovnaní s predošlými. Bohatá a rôznorodá chuť, ktorá ti dá pocit, že konzumuješ obloženú misu kdesi na oslave.
Produkt vyzerá lákavo už po otvorení balenia a hrá všetkymi farbami. Stačí ti kus čerstvého pečiva a máš chutnú desiatu, ktorá ťa, vzhľadom na veľkosť balenia, určite zasýti.
Test lahôdkových vajec dopadol inak, než sme očakávali. Väčšina z testovaných vzoriek patrila k priemeru až podpriemeru, čo je škoda. Naopak, musíme vyzdvihnúť prvé a druhé miesto, kde výrobky splnili naše očakávania, ktoré máme od takéhoto typu produktu.
tags:
