Ľudovít Kubáni patrí k predstaviteľom slovenskej literatúry matičného obdobia.
Život Ľudovíta Kubániho
Narodil sa v učiteľskej rodine Samuela Kubániho v Zahoranoch v októbri 1830. Detstvo prežil v Drienčanoch.
Vzdelanie získaval v Poprade, Miškovci, Olžďanoch, neskôr v Levoči. Zapojil sa tu do činnosti Jednoty mládeše.
Po skončení štúdia bol malým úradníkom a so svojou rodinou žil vo veľkej biede. Často sa stretával s P. Dobšinským, P.Z. Kellnerom - Hostinským, Š.M. Daxnerom a J. Bottom.
Prispieval do slovenských, ale aj do maďarských a do nemeckých časopisov. Tragicky zomrel v noci z 28. na 29. novembra 1869 pri hre kariet, kde ho nožom usmrtil jeho spoluhráč, vlastný švagor Andrej Antalík.
Literárna tvorba
Okrem eposu Radziwilovna kráľovná poľská písal aj krátke prózy a to sú: Mendík, Hlad a láska, Čierne a biele šaty, Emigranti, Suplikant, Valgatha. V dielach Ľudovíta Kubániho vidieť rozpor medzi romantickým pohľadom na svet a novými svetonázorovými prvkami.
Redigoval rukou písaný beletristický časopis Hronka. Písal najmä krátke humorné poviedky.
Napísal básne Slzy osudu a Sahara, epos z poľských dejín Radziwillovna, kráľovná poľská, epické príbehy zo súčasného života Hlad a láska, Suplikant, Čierne a biele šaty, Pseudo-Zamojski, Emigranti a nedokončený historický román Valgatha.
Valgatha - Obsah diela - Dej:
Kubániho román Valgatha je z čias pôsobenia Jána Jiskru z Brandýsa na Slovensku. Je na čele boja bratríckych vojsk proti Huňadymu. zameraný je na spolužitie slovenského a maďarského národa.
V tomto románe je zobrazený život na slovenských hradoch, scény z vojnových bitiek a gemerská príroda. Zobrazuje v ňom zbytočnosť boja českých a slovenských bratríckych vojsk proti Huňadymu.
Prirovnáva ich k blúdiacim kométam, ktoré sa jedna druhej nemôžu vyhnúť, preto do seba narážajú. Blíži sa aj zmierenie Slovákov a Maďarov.
Predstaviteľom je kňaz Broško. chce zmieriť tieto bojujúce sily, preto umožňuje tajné schôdzky medzi Valgathovou dcérou Milicou a Lackom Huňadym, synom správcu Uhorska.
Milica má Lacka rada, ale je sľúbená Kraskovi a toto rieši Kubáni vo svojom diele. Konflikt medzi závisťou a slobodou. Medzi tým vystupuje gróf Cilly, ktorý chce zabrániť sobášu týchto dvoch mladých ľudí a tým súčasne vyvoláva medzi nimi rozpory.
V románe vystupuje rytier Valgatha, ktorý sa dá ovplyvniť nepriateľom, väčšmi dôveruje jemu než vlastnému okoliu. Naproti tomu je hrdina Krasko, ktorý nie je statočný a čestný nielen v boji, ale aj v súkromnom živote.
Mendík
Charakteristickou Kubániho prozaickou prácou je poviedka z učiteľského prostredia Mendík. Ústredný konflikt nie je romantický. Prejavuje sa v drobných, humoristicky podfarbených nezrovnalostiach.
Ústrednou postavou je sirota - mendík (pomocník), ktorý trpí vrtochmi rechtora, jeho panovačnej manželky a rozmaznaného syna.
V poviedke sa preplietajú dve dejové línie: osud siroty a prekážky v romantickej láske mladých ľudí, rechtorovej dcéry Sidónie a evanjelického kaplána Trnovského.
Rechtorova žena chce zabezpečiť dcéru vydajom za bohatého, ale primitívneho, odpudzujúceho mäsiara Volovca. V postave mäsiara sústredil autor všetky negatívne vlastnosti namysleného zbohatlíka.
Postava rechtora Šípika, ktorý váha medzi súcitom s mladými a budúcnosťou dcéry po boku bohatého ženícha, predstavuje starý svet. Rád prenecháva rozhodnutie svojej manželke, pretože sám je nerozhodný človek.
Nútenému sobášu Sidónie s mäsiarom Volovcom zabránila náhoda. Z úlohy ženícha sa mäsiar dostáva do úlohy zlodeja v dome nevesty.
Mendík odhalí zlodeja a dopomôže k šťastiu Sidónie a nesmelého kaplána Trnovského. Pani rechtorka vyšla na posmech a víťazstvo ideálnych zaľúbencov bolo zaistené.
Kaplán sa postaral o lepší osud mendíka a Volovec po návrate z väzenia sa rozhodol nikdy sa neoženiť. Kubáni svoje postavy charakterizoval aj ich jazykovým prejavom.
Rechtor sa vystatoval svojou latinčinou a Volovec rozprával skomoleným nárečím. Poviedka nerieši veľké spoločenské konflikty, všíma si len tragikomické príbehy.
Krížením karikatúry s rovinou sociálneho a ľudského súcitu autor dosahuje ideovú určitosť a umeleckú zrelosť. Humorný, miestami ironický pohľad na skutočnosť je typický pre väčšinu poviedok zo súčasnosti.
Literárny a kultúrny kontext
Literárny vývoj po revolúcii možno rozdeliť na tri obdobia:
- obdobie - roky absolutizmu (1849-1859), keď literárny život stagnoval
- obdobie - uvoľnenie politického života (1860-1867) - bolo obdobím zvýšenej aktivity romantikov a živej publicistiky
- obdobie (1868-1875) je formovaním mladej literárnej generácie a odumieraním romantizmu v literatúre a v myslení slovenskej spoločnosti.
Literatúra postromantizmu (1850-1870) - prechod medzi romantizmom a realizmom
Literatúra mladej nastupujúcej generácie sa od typicky romantických diel odlišuje najmä nasledovnými znakmi:
- obľúbenými sa stávajú krátke prozaické útvary
- predmetom záujmu sa stávajú bežné príhody zo všedného života
- štýl sa približuje hovorovej reči
- nový typ hrdinu, muž činu
- stále častejšie sa objavuje sociálna tematika
- mnoho diel má humorno-satirický nádych
- popri romantických konfliktoch a iných znakoch romantizmu, ktoré ešte v dielach prežívajú sa objavujú rozsiahlejšie popisné časti
tags:
