Kristína Kocáková študovala hlbokomorské živočíchy, ktoré sa musia vyrovnať s obrovským tlakom vody. Zóna, v ktorej sa začínajú objavovať zvláštne tvory, sa začína od 200 metrov pod hladinou mora, pretože tam nepreniká takmer žiadne svetlo. V tejto zóne už nie je možná fotosyntéza, keďže všetko zelené svetlo je absorbované. V tomto prostredí žijú zvieratá s obrovskými očami, pretože musia využiť aj to minimum svetla, ktoré sa k nim dostane, ak chcú získať nejakú korisť. Tam už živočíchy oči asi ani nepotrebujú.
Je to taký zvláštny skok, lebo okolo tých 1000 metrov sa im oči začnú zmenšovať, no zväčšujú sa ústa a zuby. Priority sa totiž menia, a keď nemáte šancu korisť uvidieť, chcete si byť aspoň istý, že keď nejakú chytíte, tak ju rýchlo zhltnete a nedáte jej šancu ujsť.
Každých desať metrov sa tlak zvyšuje o jednu atmosféru. Čo je dosť, lebo všetka tá voda, ktorá je nad vami, na vás tlačí. Zvieratá to zvládajú rôznymi spôsobmi. Napríklad ryby majú želatínové svalstvo. V ich svaloch sa totiž produkujú proteíny, ktoré zabezpečujú, že sa molekuly v ich tele pod tlakom nezačnú rozpadať. Takéto ryby páchnu oveľa viac rybinou než ryby z plytších morí, práve v dôsledku týchto proteínov.
Existuje organizácia, ktorá sa voľným prekladom volá Organizácia na záchranu škaredých zvierat. Jej maskotom je blobfish. Táto ryba vyzerá ako kôpka slizu s veľmi nešťastným výrazom v tvári. Blobfish nad hladinou a v hĺbkach oceánu. Napríklad blobfish, ktorého som spomínala, vyzerá vo svojej prirodzenej hĺbke ako úplne obyčajná ryba. Tú slávnu roztečenú formu získava iba na hladine preto, že zmena tlaku jeho telo kompletne zmení.
Volá sa to morský sneh a ide o pozostatky rôzneho organického materiálu, najčastejšie mŕtvol zvierat. Ten z vrchných častí oceánu na dno akoby „sneží“. Týmito čiastočkami sa živia napríklad rôzne kôrovce. Aj Humpback anglerfish láka korisť svetelným výrastkom na svojej hlave.
Vo výskume ste sa venovali hlbokomorským živočíchom. Rozumiem tomu, že je to lákavé, ale spôsoby hlbokomorskej ťažby sú dosť deštruktívne. Je to jedna z vecí, ktoré sme zatiaľ oceánu vo veľkom nespravili, takže je ťažké predpokladať, čo by to spôsobilo. Najväčším problémom pritom je, že tieto oblasti sú veľkými úložiskami metánu.
Kristína Kocáková pri výskume v teréne. Kristína Kocáková. Foto - archív K. Foto - archív K.
Morské dno obsahuje aj množstvo nerastných surovín. V hlbokomorských oblastiach sa nachádza veľké množstvo vzácnych kovov, ktoré sa využívajú v elektronike.
Hlbokomorské oblasti odjakživa fascinovali autorov kníh a filmov. Príbehy o krakenoch sú založené na obrovských kalmároch. Našli sme iba niekoľko exemplárov a ich veľkosť sa väčšinou odhaduje zo „zobáka“, ktorý nájdeme, napríklad v žalúdku vorvaňov. Ak sa takýto uhynutý kalmár kedysi vyskytol pred sto rokmi v blízkosti nejakej rybárskej lode, tak museli byť ľudia z jeho dovtedy nepredstaviteľnej veľkosti úplne v šoku.
Odporúčam esej »Strach a hnus z hlbokého mora«, čo je odkazom na film Strach a hnus v Las Vegas. Je v nej pekne opísané, prečo majú ľudia aj v súčasnosti z hlbokého mora takéto pocity. Rolu v tom zohráva aj spomenuté sci-fi. Napríklad Votrelec je pravdepodobne inšpirovaný parazitom, ktorý dokáže rybe vyhryznúť jazyk a žije v jej ústach. Keď si potom ryba loví jedlo, nikdy sa jej nedostane do žalúdka.
Kristína Kocáková je morská biologička. Vyštudovala morskú a všeobecnú biológiu so zameraním na evolúciu i ekológiu na Univerzite v Aberdeene v Škótsku. Momentálne študuje evolučnú biológiu žralokov na Univerzite v Zürichu, kde sa bude v rámci doktorandského štúdia venovať žralokom a ich vymieraniu z paleontologického hľadiska.
Ja tam chodím najmä kvôli tomu. Mám veľmi rada šnorchlovanie a fascinuje ma diverzita podmorských živočíchov, ktorá je kúsoček od pláží. Stredozemné more je vo všeobecnosti miesto, kde sa na malej ploche nachádza veľa druhov.
Nájdete tam tisíce druhov rýb. Od morských koníkov po klasické „rybky z dokumentov“. Žijú tu aj raje a niekoľko druhov delfínov a morských korytnačiek. Ale tie je pravdepodobnejšie stretnúť na výlete loďou než na pláži. Pri šnorchlovaní na koraloch v Červenom mori som stretla perutýna. Je to celkom známa pásikavá ryba s ostňami, ktorá je dosť jedovatá. Druh perutýna, ktorý žije v Indickom oceáne. Asi je len málo zvierat, ktorým sa páči, keď sa ho predátor so šnorchlom v ústach snaží pohladkať.
Je ľahké získať podporu na ochranu charizmatických druhov ako delfíny, ale sem sa radia aj žraloky. Sú síce trochu strašidelné, ale sú zaujímavé a veľké, čo ľuďom imponuje. Horšie sú na tom menšie a menej charizmatické zvieratá, ktoré nemajú skoro žiadnu pozornosť, aj keď sa blížia k vyhynutiu.
Fascinujú ma bezstavovce, lebo to sú zvieratá, ktoré dokážu rásť do zvláštnych tvarov a foriem, sú extrémne prispôsobivé a sú všade. Mám veľmi rada hlavonožce, ale tie sú podľa mňa tiež dosť populárne. Chobotnica je také čudné zviera, že ľudí fascinuje. Okrem toho si veľkú pozornosť zaslúžia všetky druhy planktónu.
Ak ide o schopnosť učiť sa a pozorovať vzorce správania živočíchov naokolo, tak chobotnica je jednoznačne najinteligentnejší bezstavovec. Záleží na tom, ako človek definuje inteligenciu. Je na nej fascinujúce práve to, že nemá jeden centrálny mozog, ale každé rameno má „svoje vlastné vedomie“.
Chobotnice majú na svojom povrchu veľmi citlivé bunky, ktoré sú aj modelovateľné - vedia sa sťahovať a rozťahovať. Tým dávajú priestor rôznym pigmentom a menia odtiene farieb a vzorce. Dokážu meniť aj rôzne výstupky a tým napodobňovať štruktúru rôznych prostredí. Tým, že majú taký rozsiahly nervový systém, dokáže impulz, ktorý príde z očí, spracovať celé ich telo.
Žraloky ešte stále bojujú s povesťou, ktorú získali v popkultúre. Z približne sto útokov žraloka na človeka, ktoré sa v Stredozemnom mori ročne udejú, nie je takmer žiaden smrteľný. Žralokom väčšinou dosť dlho trvá, kým človeka uhryznú druhýkrát, a niekedy si to po prvom útoku rozmyslia. Takže veľa ľudí kolíziu s týmto predátorom prežije. Ale nechcem načrtávať hororové scenáre, pretože nebezpečné stretnutie s dospelým žralokom na dovolenke je veľmi nepravdepodobné. Žije tam aj dosť druhov žralokov. Ale rada by som čitateľov ubezpečila, že stretnutie so žralokom je veľmi nepravdepodobné. Najmä s tým dospelým, ktorý by mohol byť nebezpečný. Vyskytujú sa vo väčších hĺbkach, kde majú šancu uloviť väčšiu korisť.
tags:
