Ešte donedávna hrozili obchodníkom za predaj potravín po záruke drakonické pokuty. Čoskoro sa však potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti budú môcť predávať. Ráta s tým novela zákona o potravinách, ktorá bola v čase uzávierky časopisu Tovar&Predaj v druhom čítaní na marcovej parlamentnej schôdzi. Aj takýmto spôsobom sa dá bojovať proti plytvaniu potravinami, s ktorým má moderná spoločnosť veľký problém.
Odhadnúť dopyt a prispôsobiť tomu ponuku tak, aby potraviny v predajni neprekročili stanovené dátumy spotreby a dátumy minimálnej trvanlivosti je veľké umenie. Dosiahnuť stav, aby ani jeden produkt neskončil „po záruke“ je snáď nemožné. Predajcovia venujú sledovaniu trvanlivosti potravín obrovskú pozornosť. Výsledkom sú stiahnuté potraviny, ktoré „sa nestihli“ predať.
Rozdiel medzi dátumom spotreby a minimálnou trvanlivosťou
Kým produkty po dátume spotreby sú nevhodné na konzumáciu, s potravinami po dátume minimálnej trvanlivosti je to inak. Štátna veterinárna a potravinová správa uvádza, že potravina je ešte stále bezpečná na konzumovanie po uvedenom dni minimálnej trvanlivosti za predpokladu, že sú dodržiavané návody na skladovanie a balenie nie je poškodené.
Novela zákona o potravinách ráta s tým, že obchodníci budú môcť za určitých podmienok potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti predávať zákazníkom. Produkty musia byť bezpečné a najviac 45 dní od uplynutia minimálnej trvanlivosti. Obchodník ich môže ponúkať len vo vlastných prevádzkach konečnému spotrebiteľovi, nesmie ich predávať cez internet.
Zároveň ich musí zreteľne oddeliť od ostatných potravín, označiť, že ide o potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti a tiež upozorniť na skutočnosť, že chuťové alebo výživové parametre môžu byť zmenené. Prevádzkovateľ, ktorý má obchod s predajnou plochou väčšou ako 400 metrov štvorcových, je povinný najneskôr dva dni predtým, ako začne takéto potraviny predávať spotrebiteľom, ponúknuť ich aspoň jednej charite, ktorá má oprávnenie s nimi nakladať. Obchodník ich môže začať predávať, ak ich charita odmietne, respektíve o ne v priebehu dvoch dní neprejaví záujem.
Novelizovaný zákon, ktorý by mal začať platiť od júna, má ambíciu i reálnu šancu predchádzať plytvaniu. „Zníži sa produkcia potravinárskeho odpadu a potreba jeho likvidácie, čo bude mať pozitívny vplyv aj na plytvanie zdrojmi pri produkcii surovín, výrobe a distribúcii potravín. Považujem to za významný environmentálny aspekt,“ myslí si Tamara Kohlmayerová, konateľka spoločnosti PPP Profit, ktorá pôsobí v konzultačnej a poradenskej oblasti potravinového práva.
Kým tie prvé sú v zmysle platnej legislatívy nebezpečné, tie druhé mohli obchodníci i doposiaľ darovať charitám, ale sankcie za predaj boli v oboch prípadoch rovnaké. „Novela tento nepomer odstráni, zároveň zavedie nižšie sankcie za opakované porušovanie zákona o potravinách a zruší riziko ukladania likvidačných miliónových pokút,“ uvádza. Po novom sa najnižšia hranica sankcie za opakované porušenie zákona stanovila na 50-tisíc eur.
Podpredseda predstavenstva Coop Jednoty Slovensko Filip Kasana za mínus rovnako považuje výlučnú zodpovednosť obchodu za bezpečnosť potravín po dátume minimálnej trvanlivosti. Sieť však novelu zákona vníma pozitívne, a to najmä v kontexte, že s predajom týchto potravín už nebude spojené riziko miliónových pokút. „Dlhodobo sme upozorňovali, že takéto potraviny nie sú zdraviu škodlivé, takže extrémne vysoké sankcie spojené s potravinami po dátume minimálnej trvanlivosti, ktoré sa mohli vyskytnúť na pultoch iba z nedbanlivosti, boli neprimeranou a bezdôvodnou represiou,“ vysvetľuje Filip Kasana.
Z obchodného hľadiska však Coop Jednota možnosť predávať takéto potraviny nepovažuje za zaujímavú, keďže bezodplatná ponuka charite ostane zachovaná. Práve darovanie charitám bolo doposiaľ najrozumnejšou voľbou, ako nakladať s nepredanými výrobkami po dátume minimálnej trvanlivosti, pretože sa dostali k ľuďom a neskončili na skládkach.
Sieť Tesco má dlhodobú spoluprácu s Potravinovou bankou Slovenska a jej lokálnymi partnermi a od roku 2019 sú do programu darovania zapojené všetky obchody reťazca. „Vďaka nášmu partnerstvu s Potravinovou bankou Slovenska sme za posledný rok darovali viac ako 2 000 ton potravín ľuďom v núdzi, čo predstavuje takmer päť miliónov porcií jedla.
Občianske združenie Free Food, ktoré sa venuje efektívnemu prerozdeľovaniu potravinového prebytku z obchodov charitám, krízovým centrám či centrám pre ľudí bez domova, vníma pozitívny vývoj spolupráce reťazcov a charít. Jeho štatutárka Alexandra Kolarik však pripomína, že cieľom obchodníka nie je charitatívna činnosť, ale dosahovanie zisku. Preto sa každá spoločnosť snaží optimalizovať svoje procesy tak, aby dochádzalo k čo najmenšiemu plytvaniu či stratám.
„Takáto optimalizácia - zefektívňovanie logistiky a objednávok - môže viesť k tomu, že množstvo potravín, ktoré sa charitám darujú z dôvodu uplynutia dátumu minimálnej trvanlivosti alebo ich vyradenia z iných dôvodov, sa potenciálne môže znižovať. Zároveň pokračuje, že aj z nedávnych rozhovorov s veľkými charitami vyplynulo, že množstvo ľudí v núdzi sa rapídne zvyšuje, či už pod vplyvom pandémie, alebo zdražovania. Podľa jej slov by predaj potravín po dátume minimálnej trvanlivosti mohol znížiť celkový objem potravín darovaných pre charity.
„Je však dôležité podotknúť, že potraviny, ktorým uplynie dátum minimálnej trvanlivosti, tvoria veľmi nízke percento ‚odpadu‘ v porovnaní s potravinami čerstvými (pečivo, ovocie a zelenina či potraviny s dátumom spotreby). Na druhej strane predaj potravín po dátume minimálnej trvanlivosti by mohol pomôcť mnohým ľuďom v núdzi, ktorí sa hanbia potravinovú pomoc prijímať. „Zároveň sa takéto potraviny stanú dostupnejšími pre väčšie množstvo obyvateľov, keďže nie všetci núdzni sú klientmi nejakej charity či zariadenia.
Potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti, ktoré nie sú poskytnuté na charitatívne účely, sa môžu v súčasnosti používať ako krmivo, súčasť kompostu či na výrobu bioplynu. Potraviny po dátume spotreby sa nesmú poskytovať na ľudskú spotrebu, pretože sú považované za nebezpečné. Dajú sa však využiť na kŕmne účely, výrobu bioplynu a kompostu alebo spracovať v kafilérii. V prvom rade môžu znížiť množstvo produkovaného odpadu.
„Už dnes sú u obchodníkov zavedené postupy s cieľom znižovať potravinársky odpad prostredníctvom optimalizácie stavu zásob, optimalizácie ponuky nebalených/rozvažovaných potravín zvlášť na lahôdkarských pultoch, znižovaním cien potravín pred koncom trvanlivosti, respektíve ich dopredaj v posledný deň záruky za symbolickú cenu,“ vysvetľuje Tamara Kohlmayerová.
Namiesto skládky sa podľa jej slov dá odpad likvidovať prostredníctvom separovaného zberu biologicky rozložiteľného odpadu, ktorý sa bude dodávať na výrobu kompostu alebo bioplynu. „Na tento účel je vhodné využiť spoluprácu a zbernú sieť biologicky rozložiteľného odpadu z domácností, ktorú zaviedli samosprávy.
Potravinová kríza a chudoba
Požiadavky na vysokú kvalitu napr. Potraviny na splátky, prípadne po záruke a čoraz častejšie návštevy potravinových bánk. Toto je realita posledných týždňov, ktorú je vidieť v rôznych štátoch Európy. Potraviny na splátky začala od augusta predávať napríklad britská sieť supermarketov Iceland, španielska vláda zavádza pokuty pre reštaurácie a supermarkety, ktoré plytvajú potravinami. V Česku chystajú novú vyhlášku o požiadavkách na pokrmy, čím sa zvýši šanca pre reštaurácie darovať jedlo.
Európe nehrozí tento rok v zime iba nedostatok energií, ale aj jedla. Potravín bude v obchodoch menej ako obvykle a ich ceny raketovo vzrastú. Začiatkom októbra na to upozornili veľké potravinárske asociácie FoodDrinkEurope a PFP spoločne s Európskou poľnohospodárskou organizáciou Copa-Cogeca.
Slovenské úrady stále nedokážu zistiť, kto sa nachádza v energetickej chudobe, a už sa tisíce ďalších Slovákov ocitajú aj v potravinovej kríze. Uplynulé mesiace pritom potravinári varujú, že ak Európska únia a vlády nezasiahnu vhodnými opatreniami, ceny potravín v krátkej dobe ešte viac porastú.
„Tento trend už naši potravinári zbadali. Napríklad spotrebitelia začínajú viac nakupovať rastlinné tuky, keďže pravé maslo má vysokú ceny a niektorí zákazníci si ho nemôžu dovoliť kúpiť. Pekári hovoria, že spotrebitelia začínajú obmedzovať nákupy sladkého pečiva a vianočiek, nasledujú žemle a rožky. Najmenší pokles je v predaji chleba,“ dodáva J. Slováci navyše začínajú nakupovať potraviny v menšom množstve. Obmedzujú veľké nákupy a premýšľajú, na čom by ušetrili. Z pohľadu plytvania potravín je tento trend dobrým znakom, nerieši to však potravinovú chudobu nízkopríjmových rodín.
Na Slovensku bolo vlani 12,3 percenta obyvateľov (zhruba 660-tisíc) ohrozených príjmovou chudobou, uviedol Štatistický úrad SR. Všetkým potravinárom a poľnohospodárom, ktorí pôsobia na Slovensku, by pomohlo zaradenie sektora medzi subjekty s regulovanou cenou elektrickej energie a plynu alebo vyplácanie dotácií na zvýšené ceny energií.
„Bez energií a kompenzačných opatrení štátu nebudú ani slovenské rožky, ani slovenské mlieko, slovenské mäso či slovenský cukor. Slovensko tak bude ešte viac odkázané na dovoz často aj nekvalitných potravín z cudziny,“ varuje J. Aktuálne sa čaká aj na postoj Európskej komisie. Vláda Eduarda Hegera pritom ešte v septembri tohto roka schválila, že sa vybrané subjekty potravinárskeho priemyslu začlenia medzi chránených odberateľov energií. Je však jasné, že to nebude stačiť.
„Sme v období, keď máme nakupovať energie za šialené ceny. Medziročne máme potraviny už teraz drahšie o 20 percent. Zima sa však nezadržateľne blíži a ak EÚ a štát urýchlene neprídu s riešením, tak ceny potravín v najbližších mesiacoch dosiahnu nepredstaviteľnú úroveň. To môže mať fatálny dosah nielen na nízkopríjmové skupiny, ale aj na už i tak zdecimovaný agropotravinársky sektor," povedal predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho.
Chudoba sa v súčasnosti prejavuje tým, že ľudia viac jedia nezdravé veci. Veľkou pomocou pre ľudí s nízkym príjmom v tomto čase sú aj potravinové banky. Obchodníci na Slovensku majú zmluvy s Potravinovou bankou, prípadne s inými charitami, na základe ktorých im darujú tovar, objasňuje pre TREND Martin Krajčovič predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu. Nejde iba o potraviny, ale aj o hygienické potreby či drogériu.
„Niektoré produkty, ako napríklad oblečenie, je veľmi ťažké na Slovensku darovať, a preto idú do tretích krajín ako súčasť humanitárnej pomoci. Uvítali by sme v tomto zmenu zákona,“ dodáva predseda aliancie. Treba si však uvedomiť, že obchody darujú prebytky. „Cena sa stala rozhodujúcim a takmer jediným faktorom pri výbere potravín. Je to nielen na Slovensku, ale v celej Európe. Zaznamenávame vyšší predaj potravín cez predajné akcie a tiež väčší príklon k privátnym značkám pre lepší pomer ceny a kvality,“ dodáva M.
„Veríme, že do konca tohto roka by sa to mohlo zlepšiť, rezort pôdohospodárstva prisľúbil pomoc, pomohla by aj úprava legislatívy. Takúto formu pomoci využíva zhruba 160-tisíc Slovákov V potravinovej chudobe sa však podľa M. Na Slovensku sa ročne vyhodí 700-tisíc ton potravín. Od začiatku júla tohto roka môžu obchodníci predávať potraviny aj po uplynutí doby trvanlivosti.
Novinkou, ktorá sa objavila v susednom Česku, je predaj lacných potravín na splátky či tesne po dátume spotreby. „Súčasne ale platí, že peniaze požičiavame zodpovedne. Nechceme podporovať zadlžovanie ľudí kvôli okamžitej konzumácii,“ dodáva. U českých susedov aktuálne pôsobí 15 potravinových bánk, prakticky v každom kraji. Česká federácia potravinových bánk plánuje v polovici budúceho roka otvoriť 150 ďalších výdajní.
„Prognóza bola, že na konci roka 2022 budeme zásobovať 260-tisíc ľudí. Túto hranicu sme prekročili už na konci druhého kvartálu. Skutočnosť, že zákazníci inklinujú k lacnejším produktom, potvrdzuje aj hovorkyňa českého internetového supermarketu Rohlik.cz Lutfia Volfová. „Snažíme sa držať ceny na minime. To nám okrem privátnych značiek umožňuje aj zastropovanie cien vybraných potravín, keďže sme sa zaviazali držať ich až do Veľkej noci v určitej výške,“ dodáva L. Volfová. On-line supermarket Košík.cz začal podľa svojho hovorcu Františka Broža už počas pandémie ponúkať možnosť odloženej platby. Túto formu ponúkajú v rámci spolupráce s Potravinovou bankou aj v súčasnosti.
„Iba pri potravinách, na ktorých im skutočne záleží, zostávajú verní prémiovému segmentu. Výrazne viac využívajú zľavové akcie, stimuly typu multibuy alebo akčné ponuky. Pravidelne dopredávame tovar zo sekcie Zachráň ma, ktorá zahŕňa potraviny s blížiacim sa koncom minimálnej trvanlivosti alebo tovar s estetickou chybou obalu,“ vysvetľuje pre TREND F. Brož. V českých mestách sa postupne rozrastajú aj maloobchodné predajne Lacných potravín, aktuálne ich je 19. Predávajú potraviny a drogériu s končiacou trvanlivosťou alebo krátkou zárukou.
Na českom trhu stále funguje aj ruský reťazec s ultralacnými potravinami Mere, ktorý prevádzkuje dve predajne v mestách Most a Příbram, uvádza portál kupi.cz. Ešte pred vojnou na Ukrajine mal v pláne rozšíriť sa v Česku na 50 predajní, expandovať chcel v tomto roku aj na Slovensko. „Ich vyjadrenia bolo možné chápať ako istú marketingovú stratégiu, naviazanú na iné podmienky.
Ako správne posúdiť potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti
Stihnúť spotrebovať potraviny do dátumu uverejneného na obale je niekedy dosť problematické. Buď máme v chladničke na výber viac surovín a nestíhame ich jesť, alebo jednoducho na danú potravinu úplne zabudneme. Nie vždy však treba pri blížiacom sa dátume chytať paniku, niekedy sa stačí len lepšie informovať. Aby sa predišlo plytvaniu potravinami, stačí niekedy veľmi málo.
Potraviny sú označované rôznymi dátumami, ktoré by mali prispievať predovšetkým k tomu, aby nám predajcovia neponúkali zdraviu škodlivé výrobky. Avšak nie vždy je ten dátum posledným možným dňom, kedy ich môžeme skonzumovať. Minimálna trvanlivosť označuje dátum, do kedy si dané potraviny pri správnych podmienkach skladovania udržia svoje špecifické vlastnosti. To však neznamená, že po skončení tohto obdobia, sú zdraviu škodlivé. Väčšinou ide len o zníženie kvality potraviny, no stále ich môžeme spotrebovať. Zvyčajne sú takýmto dátumom označované potraviny s dlhšou trvanlivosťou. V niektorých krajinách sa tieto potraviny môžu ďalej predávať, samozrejme, pokiaľ sú zdravotne nezávadné. Podmienkou je, že musia byť jasne označené ako potraviny „nižšej kvality“.
Na druhej strane, dátum spotreby je konečný. Ním sa označujú potraviny určené na rýchlu spotrebu, teda napr. mliečne výrobky. Základom je, aby ste potraviny skladovali tak, ako to odporúčajú výrobcovia. Ak niečo patrí do chladničky, nenechávajte to ležať dlho v teplej miestnosti.
Pri posudzovaní kvality potravín sa riaďte týmito zmyslami:
- Zrak - všimnite si, či sa na povrchu potraviny netvoria plesne a či je konzistencia primeraná. Napríklad vyzrážaná voda na povrchu jogurtu neprekáža, ale keby ste videli, ze v jogurte sa vytvorili hrudky, radšej ho nejedzte. Taktiež zmena farby nemusí nič znamenať ak ju nesprevádzajú ďalšie znaky pokazenej potraviny.
- Sluch - niekedy sa zíde pri posudzovaní potravín aj ten.
- Chuť - niekedy pokazenú potravinu neodhalíme pomocou predchádzajúcich zmyslov, a tak zistíme, že s ňou nie je niečo v poriadku až keď ju máme v ústach. Nevadí, sústo vypľujte a viac ju nejedzte.
Dobre v tme uskladnený med vám vydrží čerstvý snáď navždy (pokiaľ ho nezjete), ak však z neho budete ujedať vždy čistou a suchou lyžičkou. Rovnako robte aj s marmeládou. Ak ju otvoríte a uložíte do chladničky, dodržiavajte túto radu a predĺžite jej životnosť o pár mesiacov. Neotvorená bude dobrá aj rok či dva po skončení záruky. Podobné je to aj so sterilizovanou zeleninou či konzervami, samozrejme skladovanou v primeraných podmiekach a tme. Podstatne dlhšie ako je dátum na obale vydrží aj rastlinný olej či čokoláda niektoré ich vlastnosti môžu byť pozmenené, ale nemali by vám nijako ublížiť.
Mliečne výrobky sú na dátumy háklivejšie, no stále platí, že ak sú správne uskladnené, je možné ich konzumovať aj neskôr. Klasické trvanlivé mlieko vydrží neotvorené aj roky. Jogurty aj syry sú neraz jedlé aj mesiac po stanovenej lehote, pokiaľ ste ich ešte neotvorili. Otvorené vydržia len pár dní navyše. Samovoľne si však dátumy spotreby neposúvajte pri všetkých jedlách. Napríklad také ryby si na zjedenie v správnom čase dosť potrpia. Dlhšie ako je uvedený dátum nevydržia a vy by ste si ich konzumáciou koledovali o poriadnu virózu. Rovnako rýchlo podlieha nákaze aj kuracie mäso, preto sa radšej vždy poriadne uistite, či je ho vhodné jesť. Vôňa či zápach vám to prezradia. Ktoré potraviny jete aj po záruke?
Predaj potravín po dátume minimálnej trvanlivosti
Potraviny sa môžu predávať aj po dátume minimálnej trvanlivosti. Môžu síce zmeniť pôvodnú chuť, vôňu či konzistenciu, no zdraviu nemusia nijako ublížiť. Ide o prípady, keď sa výrobok skladuje v odporúčaných podmienkach a nemá porušený ochranný obal. Upozornila na to spotrebiteľská organizácia dTest. Apeluje však na ľudí, aby výrobky najskôr otestovali.
„Spotrebitelia môžu veľakrát naraziť u niektorých predajcov na zľavnené potraviny, ktoré sú po dátume minimálnej trvanlivosti. Predajca však musí takýto tovar ponúkať oddelene od ostatného a musí spotrebiteľa upozorniť, že je po dátume minimálnej trvanlivosti,“ priblížila riaditeľka organizácie Eduarda Hekšová.
Výrobok po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti však treba skontrolovať, najmä pomocou zmyslov. Všímať si treba, či nie je nafúknutý obal, či nemá tovar príznaky plesnivenia, prípadne akú má konzistenciu, vôňu či chuť.
Hekšová vysvetlila, že každý výrobok môže mať odlišný dátum minimálnej trvanlivosti. „Ovsené vločky neodporúčame skladovať dlhšie ako dva mesiace po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. Naopak, cestoviny, múka či ryža vydržia bez rizika pre vaše zdravie až rok po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti,“ povedala. Jogurt v chladničke možno podľa nej zjesť aj päť dní po uplynutí dátumu.
Dátum spotreby alebo použiteľnosti, ktorý sa na potravinách vyznačuje aj ako „spotrebujte do“, zase stanovuje dobu, dokedy je zaručená zdravotná bezpečnosť rýchlo kaziacich sa potravín. „Typicky sa s takýmto označením stretnete pri rybách, mäse a výrobkoch z chladiaceho pultu. Ide o výrobky, ktoré sa po uplynutí dátumu spotreby nesmú ďalej predávať. A to ani so zľavou či s upozornením,“ vysvetlil dTest.
Niektoré potraviny nie sú vyznačené dátumom spotreby či minimálnej trvanlivosti. Ide najmä o čerstvú zeleninu a ovocie, ale aj víno, soľ či ocot. „Pri týchto potravinách nemá výrobca povinnosť časovo dátum použiteľnosti ohraničiť. To však, samozrejme, neznamená, že sa výrobok nemôže pokaziť, a preto je dobré si kvalitu tovaru overiť vašimi vlastnými zmyslami,“ dodala Hekšová.
Na Slovensku je od júla minulého roku umožnený predaj potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, ale až po ich ponuke charite.
tags:
