Vedeli ste, že najväčšia známa sladkovodná ryba planéty ešte donedávna brázdila aj náš Dunaj? Volá sa vyza a dnes je veľmi vzácna.
Vyza veľká nie je čisto sladkovodná ryba, pretože strieda sladkovodné a morské prostredie. Táto najväčšia migrujúca jeseterovitá ryba prenikala hlboko do riek do postavenia priehrady Železné vráta na Dunaji medzi Rumunskom a Srbskom.
Kedysi sa však nachádzala aj na území Slovenska. Väčšinu svojho času vyza trávi v mori, no počas neresenia prichádza do riečnych tokov.
Opis a charakteristika
Jej veľkosť môže dosahovať až 6 metrov a jej vrcholný vek sa pohybuje okolo 200 rokov. Najväčší známy jedinec dosahoval až 8,5 metra. Vyzy sa dožívajú 120 rokov a môžu dorásť do dĺžky 8,5 metra a vážiť až 1000 kg. Najťažší zaznamenaný jedinec vážil 1571 kg.
Zaujímavosťou je, že na jej chrbte sa nachádzajú ostne, čím môže pripomínať čínskeho draka. Tie však postupom jej veku zanikajú. Jej apetít logicky s vekom rastie. Rozrastá sa aj spektrum jej jedálnička, čiže s vyšším vekom sa stáva mäsožravou a požiera aj menšie ryby.
Výskyt a história
Jej prirodzené prostredie tvorilo napríklad Česko, Slovensko či Maďarsko. Dnes sa už vyza chodí neresiť len do ruských riek Ural a Volga a na deltu Dunaja.
Po prvýkrát prenikla vyza na naše územie v 20. rokoch minulého storočia a to cez Moravu. V súčasnosti sa však už na naše územie nedostane kvôli vodnému dielu Gabčíkovo a ďalším priehradám, ktoré im stoja v ceste. Ako rýchlo prišla, tak aj odišla, no rozhodne môžeme byť pyšný, že v našich vodách plávalo aj toto úžasné stvorenie.
Prečo je vyza veľká ohrozená?
Vyza veľká je totiž veľmi obľúbeným cieľom pytliakov. A prečo je takým vychýreným terčom rybolovu? Kedysi sa vyza lovila pre jej mäso, ktoré bolo považované za delikatesu a najmä ho vďaka jej rozmerom bolo poriadne veľa. Lovia sa pre ich ikry známe ako čierny kaviár a pre kožu. Práve tie sú zdrojom najkvalitnejšieho kaviáru. To zodpovedá aj fakt, že na území Ruska je lov tejto ryby považovaný za trestný čin.
Smutné však je, že aj napriek jej majestátnosti, tak veľkého jedinca už neuvidíte. Tie sa stali legendami či súčasťou expozície v múzeách.
Ochrana prírody a obnova ekosystémov
Ľudstvo sa našťastie postupne spamätáva. To už však vyzu veľkú, jeseterovitú rybu, ktorá svojim vzhľadom a rozmermi pripomína bájne zviera, do vôd slovenského Dunaja nevráti. Môžeme si ju však pripomenúť a týmto spôsobom uctiť.
A viete si predstaviť, že sa vaše deti učia ako obnoviť zdravý riečny či lesný ekosystém? Workshopy, vzdelávacie programy pre žiakov a študentov, exkurzie, dobrovoľnícke dni, letné tábory, cezhraničné konferencie, nové turistické atrakcie, prezentácia prírodných zaujímavostí.
Toto všetko, a ešte viac, nájdu obyvatelia a návštevníci v Bratislavskom samosprávnom kraji, v regióne Marchfeld v Rakúsku, v Národnom parku Donau-Auen a v Národnom parku Neusiedler See-Seewinkel. A zapojí sa aj Štátna ochrana prírody SR a DAPHNE - Inštitút aplikovanej ekológie.
Hlavná myšlienka projektu je zjednotiť inštitúcie, ktorých odborné vedomosti o stave prírodného dedičstva pomôžu širokej verejnosti pochopiť súčasný stav chránených území. Tým sa prispeje k zachovaniu chránených území, ich rozširovaniu a obnovovaniu tých častí, ktoré boli vplyvom človeka narušené a poškodené.
V projekte pôsobí viacero partnerov zo Slovenska a Rakúska, ktorí sa budú vzájomne učiť jeden od druhého. Deti sa naučia vnímať prírodné zákonitosti tým, že prejdú zo školských lavíc do terénu. Učiť sa budú priamo v praxi, kde si overia teóriu. Záverečným výstupom nebude písomný test, ale poznatky a vedomosti, ktoré budú môcť zdieľať a odovzdávať ďalej.
Hlavné investície projektu idú na obnovu Národnej kultúrnej pamiatky kaštieľa v Čunove, v ktorej vznikne Ekocentrum. Taktiež sa o zaujímavú zážitkovú oblasť rozšíri návštevnícke centrum v Illmitzi.
Financovanie projektu zabezpečuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, prostredníctvom programu cezhraničnej spolupráce Interreg V-A SK-AT 2014-2020.
Pozri aj: Viac ako 8 metrov dlhá ryba či norok, ktorý končil ako kabát. Čo sa skrýva pod vodnou hladinou? Dozviete sa, že na Slovensku kedysi žili ryby, ktoré presahovali dĺžku 8,5 m a vážili viac ako tonu.
Ďalšie ryby našich vôd:
- Sumec západný môže merať až 2,5 metra a vážiť 100 kg. Je typický dlhými fúzami. Sumec nemá šupiny. Má rád hlbokú vodu, tmu a bahno na dne riek a priehrad.
- Kapor obyčajný, ktorého vyšľachtené druhy sa chovajú v rybníkoch, pochádza z úmoria Čierneho a Kaspického mora. Vedeli ste, že je najkostnatejším tvorom na Zemi?
- Šťuka severná je jediným druhom šťuky na Slovensku.
- Mieň sladkovodný kladie najviac ikier spomedzi rýb žijúcich na Slovensku, až 3 milióny.
- Pstruh potočný dokáže plávať rýchlosťou až 72 km/h, avšak bežne pláva okolo 37 km/h, čo je o dosť viac ako napríklad šťuka s rýchlosťou 25 km/h. Pstruh žije v čistej studenej vode bohatej na kyslík, nájdeme ho pri vodopádoch a v horských potokoch. Pstruhy vážia len do 1 kg.
- Úhor európsky na prvý pohľad pripomína skôr hada ako rybu. V čase neresenia ťahal z riek cez Atlantický oceán až k Bermudám v Amerike. Späť sa vracali malé priehľadné larvy, ktoré do Európy tri roky unášal teplý Golfský prúd. Ľudská činnosť samozrejme bohužiaľ spôsobila, že počty úhorov v riekach značne poklesli.
- Hlavátka podunajská dorastá do 1,7 m a môže vážiť až 60 kg. Hlavátka je veľmi vzácna a chránená.
- Mrena severná vie dobre žiť v silnom prúde väčších tokov. Podľa nej je nazvané „mrenové pásmo“. Pre podhorské rieky je najcharakteristickejšia mrena a pre podhorské potoky lypeň.
- Lypeň tymianový je pekne sfarbená losovitá ryba.
tags:
