Zákonom stanovený pracovný čas zamestnanca v SR je najviac 40 hodín týždenne. Pracovný čas môže byť rozvrhnutý rovnomerne alebo nerovnomerne. Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín.
Prestávka na odpočinok a jedenie
V zmysle § 91 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Mladistvému zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako štyri a 1/2 hodiny, je zamestnávateľ povinný poskytnúť prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Ak má zamestnanec dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas tak, že jeho pracovná zmena je šesť hodín alebo kratšia ako šesť hodín, nárok na prestávku na odpočinok a jedenie tomuto zamestnancovi nevznikne.
Prestávky na odpočinok a jedenie sa nezapočítavajú do pracovného času. Počas prestávky v práci na jedenie a odpočinok zamestnancovi neprislúcha mzda ani náhrada mzdy. V priebehu prestávky v práci zamestnanec nie je povinný plniť pokyny zamestnávateľa s výnimkou dodržiavania bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, rovnako ani nie je povinný zdržiavať sa na pracovisku.
Ak by mal zamestnávateľ záujem zamestnancom predĺžiť prestávku v práci na jedenie a odpočinok, musel by sa tak dohodnúť so zástupcami zamestnancov. Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov o predlžení prestávky v práci na jedenie a odpočinok môže rozhodnúť aj sám zamestnávateľ.
Ak zamestnávateľ určí zamestnancom prestávku v práci na obed, tak táto prestávka v práci je záväzná pre všetkých zamestnancov, ktorým bola stanovená. Zamestnávateľ má vo vzťahu k zamestnancom informačnú povinnosť. Je teda povinný oznámiť zamestnancom prestávky v práci najmenej týždeň vopred s platnosťou najmenej na týždeň. Zákonník práce ustanovuje aj formu a obsah tohto oznámenia. Oznámenie musí mať písomnú formu a musí byť k dispozícií na mieste, ktoré je zamestnancom prístupné.
Práce, ktoré nemožno prerušiť
V prípade prác, ktoré nemožno prerušiť, Zákonník práce v § 91 ods. 1 ustanovuje, že zamestnávateľ musí zamestnancovi aj bez prerušenia prevádzky alebo práce zabezpečiť primeraný čas na odpočinok a jedenie. Uvedené sa vzťahuje na práce, pre ktoré je charakteristické, že ich z objektívnych, prevádzkových dôvodov nie je možné prerušiť. V danom prípade, primeraný čas na odpočinok a jedenie je povinný zamestnávateľ započítať do pracovného času.
Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR: „Prácami, ktoré nemôžu byť prerušené a pri ktorých musia byť zamestnanci aj bez prerušenia prevádzky alebo práce zaistená primeraná doba na oddych a jedlo, ktorá sa započítava do pracovného času, sú práce, ktoré nemožno v priebehu smeny objektívne prerušiť z dôvodov daných technológií výroby, pracovným procesom či výkonom práce, ktoré vyžadujú priebežnú kontrolu alebo inú aktivitu zamestnanca.“
Špecifické prípady
Rovnako ako ostatné kategórie zamestnancov majú vodiči motorových vozidiel najneskôr po šiestich hodinách trvania pracovnej zmeny prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Ak celková pracovná zmena u vodičov motorových vozidiel trvá dlhšie ako deväť hodín, majú nárok na prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní najmenej 45 minút, pričom táto prestávka môže byť rozdelená na dve časti v trvaní najmenej 30 minút a 15 minút.
Na rozdiel od prestávok v práci na jedenie a odpočinok, ktoré sa nezapočítavajú do pracovného času, prestávky poskytované z dôvodov zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci, tzv. Bezpečnostná prestávka v práci by sa nemala čerpať počas prestávky v práci na jedenie a odpočinok.
Zákonník práce v § 170 ustanovuje, že matke, ktorá dojčí svoje dieťa, je zamestnávateľ povinný poskytnúť okrem prestávok v práci osobitné prestávky na dojčenie. Matke, ktorá pracuje na určený týždenný pracovný čas, patria na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku dve polhodinové prestávky v práci na dojčenie a v ďalších šiestich mesiacoch jedna polhodinová prestávka v práci na dojčenie za pracovnú zmenu. Na rozdiel od prestávok v práci na jedenie a odpočinok, prestávky v práci v zmysle § 170 ods.
Pracovný čas vs. doba odpočinku
Pracovným časom sa rozumie taký časový úsek, v ktorom musíte byť zamestnávateľovi k dispozícii, vykonávať prácu a plniť povinnosti v súlade s vašou pracovnou zmluvou. Dobou odpočinku je časový úsek, ktorý naopak definíciu pracovného času nespĺňa. Pracovný čas by mal zamestnávateľ rozvrhnúť tak, aby mal plnoletý zamestnanec medzi dvoma zmenami vždy aspoň 12 hodín na odpočinok; mladistvý zamestnanec musí odpočívať aspoň 14 hodín.
Ak pravidelne vykonávate prácu striedavo v oboch zmenách v dvojzmennej prevádzke, mal by mať váš pracovný čas najviac 38 a ¾ hodiny týždenne; pokiaľ pracujete vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke, mal by mať pracovný čas najviac 37 a ½ hodiny týždenne. Mladistvý a zároveň mladší ako 16 rokov môže pracovať najviac 30 hodín týždenne a po 16. roku veku najviac 37 a ½ hodiny týždenne, a to aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov.
Zmeny v Zákonníku práce
Dňa 1.1.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 248/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Cieľom zákona je zjednodušenie zamestnávania a zníženie ceny práce, resp. mzdových nákladov zamestnávateľa pri zamestnávaní pracovníkov, ktorí vykonávajú sezónne práce vo vymedzených sektoroch hospodárstva (poľnohospodárstvo, cestovný ruch, potravinárstvo, lesné hospodárstvo - viď príloha 1b k zákonu č. 311/2001 Z. z., verzia účinná od 1.1.2023).
Novelou sa do Zákonníka práce zavádza nový inštitút sezónnej práce na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce (poddruh dohody o pracovnej činnosti). Na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce bude možné vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 520 hodín v kalendárnom roku. priemerný týždenný pracovný čas za dobu trvania dohody, najviac však za štyri mesiace, nesmie presiahnuť 40 hodín. dohodu možno uzatvoriť najviac na 8 mesiacov.
Fyzická osoba v právnom vzťahu založenom dohodou o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce má zároveň byť zamestnancom na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti , a to bez ohľadu na to, či uvedená dohoda zakladá fyzickej osobe právo na príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Zároveň sa zavádza nová odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci na účely určenia vymeriavacieho základu na platenie poistného na starobné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné (ak vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce je za kalendárny mesiac nižší ako výška odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci, odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci je vo výške tohto vymeriavacieho základu).
tags:
