Nechutenstvo, odborne označované ako anorexia, je stav, keď človek stráca chuť do jedla. Nechutenstvo zažil v živote asi každý. Nechutenstvo môže postihnúť každého z nás a stretnúť sa s ním môžeme v rôznych obdobiach života. Jedlo však k životu potrebujeme a žiť bez neho sa nedá.
Na prvý pohľad sa zdá, že vynechanie pár jedál nie je nič dramatické, ale opak je pravdou. Jedlo je pre telo hlavným zdrojom energie, živín a látok nevyhnutných pre správne fungovanie všetkých orgánov. Dlhodobé nechutenstvo môže viesť k podvýžive, oslabeniu imunitného systému, strate svalovej hmoty, únave a zhoršenej regenerácii organizmu. U detí môže narušiť správny rast a vývoj a u starších ľudí zvyšuje riziko ďalších komplikácií, ako je oslabenie kostí alebo srdcové problémy.
Príčiny nechutenstva
Možno sa sami seba pýtate: „Prečo nemám chuť do jedla, čo za tým vlastne stojí?“ Nájsť príčinu nechutenstva nie je vôbec jednoduché - nechuť do jedla môže mať celý rad príčin, ktoré sa líšia svojou povahou a závažnosťou.
Znížená chuť do jedla, prípadne strata chuti, môže byť spôsobená širokou škálou príčin - od psychických stavov až po fyzické choroby. Strata chuti do jedla môže mať mnoho príčin. Bežným spúšťačom sú infekcie, ako je chrípka alebo ochorenie COVID-19, počas ktorých sa organizmus sústreďuje na boj s vírusom. Aj po vyliečení sa môže nechutenstvo predĺžiť, pretože telo potrebuje čas na regeneráciu.
Hormonálne zmeny, napríklad v tehotenstve, môžu taktiež výrazne ovplyvniť chuť do jedla, najmä v prvom trimestri, keď bývajú časté nevoľnosti a citlivosť na pachy. Nechutenstvo v tehotenstve je tiež pomerne časté. Nechutenstvo v tehotenstve nastáva z dôvodu hormonálnych zmien, v dôsledku vracania, nevoľnosti.
Psychické faktory, ako sú stres, úzkosť alebo depresia, patria medzi ďalšie významné príčiny nechutenstva. Silné emočné vypätie môže viesť k strate záujmu o jedlo, a ak tento stav pretrváva dlhodobo, môže spôsobiť podvýživu. Psychologické príčiny: Existujú rôzne psychologické príčiny pri zníženej chuti do jedla. Mnoho starších ľudí stráca apetít, ktorý môže tiež klesať, keď je človek smutný, depresívny, smútiaci alebo úzkostlivý.
Nechuť k jedlu môže byť tiež jedným z prvých signálov zdravotných problémov. Infekčné ochorenia, napríklad chrípka alebo angína, často spôsobujú dočasné zníženie chuti k jedlu. Telo sa v takých chvíľach sústredí na boj s infekciou a presmerováva energiu na imunitný systém, čo vedie k menšej potrebe prijímať potravu. Gastrointestinálne poruchy sú ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje chuť k jedlu. Napríklad gastritída, žalúdočné vredy alebo reflux môžu spôsobiť bolesť, pálenie záhy a celkové nepohodlie spojené s jedlom, čo vedie k jeho odmietaniu.
V niektorých prípadoch môže byť nechutenstvo spojené s hormonálnymi zmenami. Tehotenstvo, menopauza alebo hormonálne poruchy, napríklad ochorenie štítnej žľazy, môžu ovplyvniť metabolizmus a chuť k jedlu. Rovnako niektoré autoimunitné choroby, napríklad celiakia alebo Crohnova choroba, môžu spôsobiť nechuť k jedlu kvôli dlhodobému podráždeniu črevnej sliznice.
Mnoho liekov môže mať ako vedľajší účinok nechutenstvo. Antibiotiká, analgetiká, antidepresíva alebo chemoterapeutiká často spôsobujú zmeny v chuti, nevoľnosť alebo celkový pocit nepohody po jedle. Niektoré lieky ovplyvňujú produkciu žalúdočných štiav, čo môže viesť k pomalšiemu tráveniu a pocitu plnosti aj po malom množstve jedla. U pacientov podstupujúcich náročnú liečbu, napríklad chemoterapiu, je nechutenstvo veľmi bežným problémom.
Dlhodobo nevyvážená strava, nedostatok spánku a nadmerná konzumácia stimulantov, ako je káva, alkohol alebo nikotín, môžu ovplyvniť chuť k jedlu. Ľudia, ktorí majú nepravidelný režim stravovania, často zistia, že ich telo nereaguje na hlad tak, ako by malo.
Ak je organizmus dlhodobo v kalorickom deficite, môže sa adaptovať tým, že potlačí signály hladu. To je bežné u ľudí, ktorí držia extrémne diéty alebo trpia poruchami príjmu potravy. Ak sa telo prispôsobí nižšiemu príjmu energie, môže sa stať, že hlad už nepociťujeme vôbec, čo môže viesť k podvýžive a ďalším zdravotným problémom.
Nechutenstvo u detí
Nechutenstvo u detí je pomerne častý jav, pokiaľ nechutenstvo nie je sprievodným znakom vážnejšieho ochorenia, stačí zachovať trpezlivosť. Nechutenstvo u detí je dosť časté práve z dôvodu chorôb, často nám signalizuje začínajúce ochorenie. Veľmi časté býva nechutenstvo pri prechode z mliečnej stravy na tuhú stravu alebo pri servírovaní nového jedla. Tým, že strava inak vyzerá, inak vonia a podáva sa inou formou, dieťa túto jeho novú stravu odmieta.
Častokrát práve nútenie detí do jedla vyvoláva u nich nevôľu a doslova odpor k jedlu. Nechutenstvo sa objavuje počas prvého obdobia vzdoru, čo je okolo dvoch rokov, kedy je spomalený rast dieťaťa. Detský organizmus v tomto čase nepotrebuje toľko stravy ako počas rýchlejšieho rastu. Najväčšou chybou rodiča je nútenie dieťaťa do jedla, následkom toho sa nechutenstvo stáva patologickým.
Zvýšiť opatrnosť je potrebné vtedy, ak dieťa následkom odmietania jedla stráca hmotnosť, bledne, je unavené, zmení sa štruktúra stolice. Je vhodné, ak si dieťa zvykne na rituál pri stravovaní, napr.
Diagnostika a liečba
Práve pre svoje nešpecifické príznaky je diagnostika nechutenstva nie veľmi jednoduchá. V prípade definovania problému môže byť užitočné viesť si denník zoznamu, aké potraviny a nápoje človek počas niekoľkých dní až týždňov konzumoval. Následne sa podľa potreby vykonajú testy na zistenie dôvodu zníženej chuti do jedla. Ak nechuť trvá dlhší čas a vedie k výraznému úbytku hmotnosti, chronickej únave alebo ďalším telesným ťažkostiam, je vhodné vyhľadať lekára.
Liečba zníženej chuti do jedla závisí od príčiny. Domáca starostlivosť: Ak je strata chuti spôsobená zdravotným stavom, ako je rakovina alebo chronické ochorenie, môže byť náročnejšie stimulovať pozitívny vzťah k jedlu. Stravovanie s rodinou a priateľmi, varenie obľúbených jedál alebo stravovanie v reštauráciách môže mať pozitívny vplyv. Ľahké cvičenie takisto môže zvýšiť chuť k jedlu, prípadne možno zvážiť zameranie sa na jedenie jedného veľkého jedla za deň, s ľahkým občerstvením počas zvyšku dňa.
Zdravotná starostlivosť: Pri nechutenstve môžu byť v rámci liečby možnosťou perorálne lieky na stimuláciu chuti do jedla. Lekár môže predpísať liek na podporu chuti do jedla, ako sú napríklad prokinetiká alebo stimulanty chuti do jedla. Ak je príčinou nechutenstva psychický problém, napríklad depresia, stres alebo trauma, môže byť veľmi prínosná psychoterapia. Tá pomáha pacientovi pochopiť a zvládnuť psychické bloky spojené s jedlom, čo môže postupne viesť k zlepšeniu jeho prístupu k strave.
Tipy na podporu chuti do jedla
Podpora chuti do jedla vyžaduje individuálny prístup, pretože potreby a okolnosti sa líšia v závislosti od veku a situácie. Vždy je dôležité hľadať rovnováhu, aby sa z jedla nestal zdroj ešte väčšieho stresu. Podpora chuti do jedla u detí je hlavne o trpezlivosti rodičov a nenútení do jedla. Podpora chuti do jedla u dospelých spočíva v zameraní sa na pravidelnosť v jedle a vytvorenie príjemných rituálov - pokojného prostredia, pekne naservírovaných porcií alebo stolovania v spoločnosti blízkych.
Pri nechutenstve je dôležité vyberať potraviny, ktoré sú výživné, ľahko stráviteľné a zároveň také, ktoré podporujú chuť do jedla. Nemá zmysel nútiť sa jesť veľké porcie - naopak, menšie, ale častejšie dávky jedla bývajú oveľa efektívnejšie. Dobrou voľbou potravín, čo jesť pri nechutenstve, sú napríklad čerstvé ovocie a zelenina. Sú nielen ľahké na žalúdok, ale vďaka svojej sviežej chuti môžu podporiť chuť k ďalšiemu jedlu. Pri bielkovinách je vhodné siahnuť po ľahkých variantoch, ako je kuracie mäso, ryby alebo vajcia. Osvedčenou klasikou bývajú polievky a vývary - ľahké, ale zároveň výživné, a ich vôňa často povzbudzuje chuť do jedla.
Ak sa nechutenstvo predlžuje a bežné jedlo nestačí pokryť potreby tela, môžu byť užitočné aj špeciálne výživové doplnky alebo obohatené potraviny. Môžete zvoliť napríklad bylinné kvapky obsahujúce zázvor alebo kombináciu klinčeku a škorice - zázvor zlepšuje žalúdočné funkcie a zmierňuje prípadnú nevoľnosť, zatiaľ čo klinček pôsobí ako antioxidant a škorica povzbudzuje činnosť tráviacej sústavy. Navyše škorica zvyšuje hladinu grelínu (hormónu podporujúceho chuť do jedla) a naopak znižuje hladinu leptínu (hormónu sýtosti) [1].
tags:
