Jogurt by mal byť neodmysliteľnou súčasťou stravy detí. Pomáha im totiž naplniť dennú potrebu mliečnych produktov. Mliečna bielkovina by mala byť súčasťou stravy detí už do jedného roka.
Vaša otázka: Moja dcéra má 8 mesiacov, kedy môžeme začať s jogurtom a ktorý je na začiatok najvhodnejší? Kedy bude môcť papať aj tie s príchuťami?
Na vašu otázku odpovedá MUDr. Katarína Vicianová: Kyslomliečne výrobky sú veľmi dôležitou súčasťou jedálnička už v prvom roku života našich najmenších detí. Často sú označované ako fermentované výrobky, tvoria významnú skupinu mliečnych výrobkov.
Počas prikrmovania je vhodné zaradiť klasický biely plnotučný jogurt do stravy okolo 8. - 9. mesiaca. Deťom sa podľa doktorky MUDr. Denisy Jaššovej odporúča zaviesť už od 8. mesiaca.
Prečo sú kyslomliečne výrobky dôležité?
Najčastejšie sa vyrábajú z kravského mlieka, ale môžu sa vyrábať aj z mlieka ovčieho, alebo kozieho. Sú prírodným zdrojom plnohodnotných bielkovín, vápnika, fosforu, vitamínov skupiny B a z pohľadu výživy patria medzi najvýznamnejšiu skupinu mliečnych výrobkov.
Pri výrobe kyslomliečnych výrobkov sa používajú špecifické mikroorganizmy, prevažne kyslomliečne baktérie. Kyslomliečne baktérie vyvolávajú v mlieku charakteristické biochemické zmeny, najmä premenu mliečneho cukru - laktózy na kyselinu mliečnu a tvorbu aromatických látok.
Kyselina mliečna znižuje aktívnu kyslosť mlieka, v dôsledku čoho dochádza k vyzrážaniu mliečnych bielkovín a vytvoreniu typickej textúry kyslomliečnych výrobkov.
Charakteristickým znakom kyslomliečnych výrobkov, vrátane jogurtov, je prítomnosť živých mikroorganizmov, špecifických pre konkrétny druh výrobku. Kyslomliečne výrobky sa vyrábajú na moderných technologických linkách za dodržania prísnych hygienických opatrení a preto majú dlhú dobu spotreby (napr. 21 dní), pričom si zachovávajú vysoký počet živých mikroorganizmov.
Sortiment kyslomliečnych výrobkov je veľmi široký. Podľa použitej kultúry (označenie pre rôzne mikroorganizmy používané pri priemyselnej výrobe) sa rozlišujú tieto základné druhy: jogurty, jogurtové mlieko, acidofilné mlieko, kefír, kefírové mlieko (je charakterizované kefírovou kultúrou, ale má nižší počet živých mikroorganizmov ako kefír), zakysané (alebo kyslé) mlieka a zakvasené mlieka.
Je dôležité pripomenúť, že bakteriálne kultúry, napr. v jogurtoch, pozitívne ovplyvňujú zloženie črevnej mikroflóry. Jogurtová kultúra napomáha i lepšiemu vstrebávaniu minerálnych látok a niektorých vitamínov v tráviacom systéme. Kyslomliečne výrobky majú dnes vysokú pridanú hodnotu.
Dôležitú skupinu týchto výrobkov tvoria kyslomliečne výrobky s probiotickými kultúrami. Probiotiká sú živé, bioaktívne substancie mikroorganizmov, ktoré nepatria k živinám. Sú to jeden, alebo viac zmesové kultúry živých - vitálnych mikroorganizmov, ktoré úspešne ovplyvňujú a zlepšujú mikrobiálne zloženie črevnej flóry.
Medzi probiotiká sú v súčasnosti zaradené laktobacily, bifidobaktérie, enterokoky a iné. Najdôležitejšou charakteristikou probiotík je účinnosť na zdravie (schopnosť kolonizácie a priľnavosti v čreve, dobrý vplyv na patogénnu flóru čreva, schopnosť ovplyvňovať imunitu a iné).
Ako zavádzať jogurt do stravy najmenších detí?
Po zavedení prvého (mäsovo-zeleninový) a druhého (ovocno-zeleninový) príkrmu môžeme už v 7. - 8. mesiaci podať jogurt. Začíname nesladeným, ľahko stráviteľným bielym jogurtom (nie smotanovým), najlepšie aj s probiotikami. Vyberáme taký jogurt, čo má kratšiu dobu spotreby (ideálne do 21 dní) a neobsahuje prídavné látky.
Neskôr dieťatku pripravíme ovocno-mliečny príkrm (desiata alebo olovrant). Do bieleho jogurtu zamiešame čerstvé postrúhané ovocie alebo domáci kompót. V prvom roku života sú to hlavne jablko, hruška, marhuľa, broskyňa a banán. Jogurty nesmú byť odtučnené.
Postupne, po prvom roku, je možné stravu spestriť i ochutenými jogurtmi, ale príchuť treba prispôsobiť veku dieťaťa. Tiež zvážte, ktorý vyberiete, ideálne je však prichystať dieťatku bio biely jogurt ochutený doma - pridaním ovocia, prípadne cerálií, ovsených vločiek, po prvom roku aj mletých vlašských orechov.
Hlavne nie nízkotučné alebo také, čo sú plné prídavných látok, ktoré do jogurtu nepatria (cukor, želatína, dochucovadlá, zahusťovadlá, škrob atď). Oplatí sa čítať zloženie, kde by malo byť iba plnotučné mlieko a jogurtová kultúra (príp. ešte smotana) - nič viac. Tiež je dobré kupovať také, ktoré sú najčerstvejšie a dlho nevydržia. Takže ak má jogurt záruku dva mesiace, tak ho radšej nechaj na pulte v predajni. Ja osobne ti odporučím živý jogurt.
Čomu sa vyhnúť?
Rodičia by mali spozornieť pri propagovaných detských jogurtoch. Doktorka MUDr. Denisa Jaššová upozorňuje, že smotanovo-tvarohové dezerty, ktoré sú ešte aj ochutené, sú pre deti do roka úplne nevhodné.
"Oku a sladkým chuťovým bunkám lahodiace tvarohové dezerty (ako pribináčik, miláčik, termix a iné) určite nie sú alternatívou k bielemu jogurtu. Obsahujú totiž priveľa cukru." Niektoré môžu mať na 100 gramov jogurtu aj 14 gramov cukru. V závislosti od veľkosti dezertu, tak dieťa potom zje 2 - 3 čajové lyžičky cukru.
"Pre porovnanie je to akoby dieťa (obsahom cukru) zjedlo 1/4 klasickej 100 g čokolády," uvádza pediatrička MUDr. Takýto jogurt je podľa doktorky skôr sladkosť. Ak ich aj rodičia dávajú starším deťom ako jeden rok, nie je to vhodné denno-denne.
V obchodoch sa nachádza množstvo tzv. termixov, miláčikov, tvarohových a smotanových krémov. Svojím zložením však nepatria medzi kyslomliečne výrobky a neobsahujú probiotiká. Tvarohové dezerty, ako napr. termixy a aj miláčiky sa vyrábajú z tvarohu, ktorý je pre dojčatá ťažko stráviteľný.
Navyše vysoký obsah bielkovín zaťažuje obličky bábätka. Mnohé z nich navyše obsahujú množstvo prídavných látok, a tým sa snažíme hlavne pri deťoch vyhnúť. Preto dôkladne študujte etikety!
Z týchto dôvodov sa minimálne do 1. roka termixy a iné tvarohové pochúťky neodporúčajú, kľudne s ich podávaním však počkajte aj dlhšie. Podobne rôzne smotanové krémy nie sú pre malé deti vhodné.
Ďalšie mliečne výrobky v strave detí
Mlieko alebo mliečne výrobky by mali byť každodennou súčasťou jedálneho lístka dieťaťa. Sú zdrojom hodnotných bielkovín, vitamínov A, B2, B6, B12, D. Ceníme si ich však hlavne pre vysoký obsah vápnika. Bez mlieka a mliečnych výrobkov nie je jednoduché zostaviť taký jedálny lístok, ktorý by dieťaťu poskytoval vápnik v dostatočnom množstve.
Do výživy ich možno zaradiť sedem až osem-mesačnému dieťaťu. Pri výrobe jogurtov, ako aj iných kyslomliečnych výrobkov sa počas mliečneho kvasenia čiastočne rozkladá aj mliečna bielkovina, čím sa stáva ľahšie stráviteľnou a klesá jej schopnosť vyvolávať alergiu.
Začíname tým najjednoduchším druhom jogurtu - bielym, neochuteným. Podávajú sa smotanové jogurty, ktoré možno striedať s polotučnými, nízkotučné sú nevhodné. Prednosť by mali dostávať probiotické jogurty s obsahom živých kultúr, ktoré podporujú rozvoj imunitného systému.
Po čase možno stravu spestriť i ochutenými jogurtmi, príchuť však treba prispôsobiť veku dieťaťa. Do 1 roka môže dieťa papať najmä jablkové, marhuľové, broskyňové, slivkové, či banánové jogurty, po roku možno podať i čokoládové, alebo citrusové. Biely jogurt sa dá ochucovať aj prídavkom čerstvého ovocia, džemu, kompótu, ovsených vločiek, či cereálii. Jogurty s obsahom umelých sladidiel sú nevhodné.
Jogurt je vhodné zaradiť až keď dieťatko papá tri základné príkrmy: zeleninový príkrm (s mäskom alebo žĺtkom), ovocný príkrm a kašu. Ak je dieťatko dojčené, s podávaním jogurtu sa netreba ponáhľať, pre dieťa je do roka výhodnejšie materské mlieko.
Z kyslomliečnych výrobkov sa môže už počas prvého roka podávať aj acidofilné mlieko, kefír, či actimel, do varených pokrmov možno používať kyslú smotanu. Tvaroh sa vzhľadom na vysoký obsah bielkovín odporúča až od jedného roka.
Aj mliečne výrobky typu termix, pribináčik, či bobáčik obsahujú veľa tvarohu, ich zaradenie je preto vhodné koncom 1. roka. Je v nich približne iba polovičné množstvo vápnika než v mlieku alebo jogurtoch. Pudingy sa v 1. roku pripravujú s umelým alebo materským mliekom. Puding sa uvarí vo vode a následne sa pridá potrebné množstvo práškového mlieka alebo materské mlieko. Po roku možno na prípravu pudingu použiť aj kravské mlieko.
Syry sa zaraďujú do výživy dieťaťa po 1. roku. Najprv podávame tvarohové syry a až neskôr tvrdé a topené syry. V prípade tvarohových syrov je vítané, že majú nižší obsah soli a bielkovín, zároveň však obsahujú i menej vápnika. Tvrdé syry sú síce slanšie, ale sú veľmi bohaté na vápnik. V primeranej dávke, čo je cca 15-20 g plátok, ich môže dostávať aj malé dieťa.
Tavené syry sú chudobnejšie na vápnik než tvrdé syry, navyše taviace soli zhoršujú využitie vápnika v organizme. Po 1. roku možno podávať i bryndzu, avšak iba pasterizovanú. Nepasterizovaná môže obsahovať choroboplodné mikroorganizmy, ktoré dieťaťu s nie úplne zrelým imunitným systémom môžu spôsobiť ochorenie.
Z podobných dôvodov nie sú pre malé deti vhodné plesňové syry vyrobené z nepasterizovaného mlieka. Cmar a srvátku možno zaradiť do výživy dieťatka po 1. roku. Cmar a nápoje z neho vyrobené si zachovávajú vysoký obsah vápnika, v srvátke je jeho obsah o polovicu nižší než v mlieku.
Malé dieťa má denne spapať 500-600 g (ml) mlieka a mliečnych výrobkov. Vo výžive malých detí sa majú uprednostňovať smotanové alebo aspoň polotučné mliečne výrobky. Nízkotučné nie sú vhodné, pretože dieťaťu neposkytujú dostatočné množstvo energie, majú tiež nižší obsah vitamínov.
Pre deti, ktoré odmietajú piť mlieko, sú plnohodnotnou náhradou mliečne výrobky. Najvhodnejšie sú jogurty, alebo kyslomliečne nápoje, ktoré v 100 g obsahujú približne toľko vápnika ako mlieko. Hoci deti s intoleranciou laktózy nemôžu piť bežné druhy mlieka, zväčša dobre znášajú kyslomliečne výrobky a syry.
Čo sa týka iných mliečnych výrobkov, ako pribináčiky alebo termixy, treba overiť, ako ich dieťa znáša a či sa po ich konzumácii neobjavia ťažkosti. Iba v ťažkých prípadoch intolerancie treba vylúčiť nielen mlieko, ale aj všetky mliečne výrobky. Deti s alergiou na bielkovinu kravského mlieka nemôžu konzumovať mlieko a ani mliečne výrobky.
tags:
