Oplatí sa investovať do bio mäsa?

Označenie „BIO“ potravina nie je nezmyselný trend alebo marketingový trik. BIO produkty sú potraviny, ktoré boli vypestované alebo vyrobené bez použitia chemických pesticídov, umelých hnojív, GMO či antibiotík. Aby sa niečo mohlo nazývať „BIO“, musí to spĺňať prísne normy Európskej únie, byť pravidelne kontrolované a certifikované.

V modernom slova zmysle organický trend začal v Európe už v 20-tych rokoch devätnásteho storočia. Negatívny vplyv chemikálií v poľnohospodárstve bol v tej dobe dohadom, na ktorý boli potrebné dôkazy. V súčasnosti sa dôkazy nabaľujú. Preto sme museli mnohé chemikálie zakázať a pre ďalšie vytvoriť hranice, koľko použiť, aby to nebolo pre telo závažne toxické.

Čo sú vlastne BIO potraviny?

Myšlienka biopotravín je veľmi jednoduchá. Je to v podstate návrat k pôvodnej produkcii potravín. A to nielen tých rastlinných, ale veľký rozdiel je aj v chove zvierat, produkcii mäsa a živočíšnych produktov. Naozajstní BIO poľnohospodári sa nestarajú len o svoje vlastné vrecko, ale záleží im na tom, aby po ich pestovaní zostala čo najmenšia stopa. Ide hlavne o to, že poľnohospodárstvo prešlo za posledné desiatky rokov pomerne veľkými zmenami a to predovšetkým v záujme čo najväčšieho zárobku.

Organické plodiny, ktoré sú považované za BIO potraviny, musia byť pestované bez akýchkoľvek GMO, pesticídov, syntetických herbicídov alebo hnojív. Ak hovoríme o BIO potravinách, máme na mysli potraviny, ktoré spĺňajú normy či už z hľadiska pestovania, spracovania, skladovania i následného predaja potravín. To všetko sa samozrejme na výsledných potravinách prepisuje.

Rozdiely medzi BIO a bežnými potravinami

BIO produkty vs. Bežné potraviny sú často lacnejšie, ale cena sa platí inde - v kvalite, dopade na životné prostredie a zdravie. Napríklad bežné jablko môže obsahovať zvyšky pesticídov, ktoré BIO jablko nemá. Nestačí, že na obale svieti zelený list alebo nápis „prírodné“. Skutočné BIO potraviny spoznáte podľa oficiálneho BIO loga EÚ - zelený list z hviezdičiek - a čísla certifikačného orgánu. Pozor si treba dať aj na výrazy ako „eko“, „farmárske“ alebo „domáce“.

Jednou z hlavných nevýhod konvenčných potravín je prítomnosť pesticídov. Aby sa zabránilo napadnutiu plodín škodcami, je potrebné používať pesticídy. Hoci odvádzajú dobrú prácu pri udržiavaní určitých škodcov mimo plodiny, sú tiež zložené zo silných chemikálií, ako je organofosfor. Ide o neprirodzenú minerálnu zlúčeninu a viac ako 80% tohto materiálu v našom tele pochádza z konzumácie potravín obsahujúci pesticídy. Organofosfor je spájaný s radom zdravotných problémov.

Aké štandardy musia BIO potraviny spĺňať?

Ak hovoríme o BIO potravinách, máme na mysli potraviny, ktoré spĺňajú normy či už z hľadiska pestovania, spracovania, skladovania i následného predaja potravín. To všetko sa samozrejme na výsledných potravinách prepisuje. Normy sa medzinárodne líšia, ale v rámci EÚ musia ekologickí výrobcovia dodržiavať normy stanovené v ekologických nariadeniach EÚ.

Konkrétne to znamená, že v nich nemôžu byť žiadne umelé potravinárske prídavné látky. Asi vieme, že akákoľvek priemyselne spracovaná strava nám v dlhodobom horizonte neprospieva. Avšak BIO produkty idú ešte ďalej. Ekologické poľnohospodárstvo je o spôsobe hospodárenia, ktoré venuje pozornosť prírode tým, že sa nepoužívajú chemikálie, ako sú napríklad umelé hnojivá, ktoré by mohli trvalo poškodiť pôdu.

Čo sa týka samotného pestovania, tak organické potraviny sa pestujú na pôde, ktorá 3 roky pred zberom neobsahuje žiadne zakázané látky. Toto je mimoriadne dôležitý bod, pretože konvenčné pestovanie ničí humus, ktorý sa tvoril mnoho rokov. Čo sa týka chovu zvierat, tak tie žijú v podmienkach, ktoré vyhovujú ich prirodzenému prostrediu a správaniu. Sú chované voľne, na pastve a nie sú používané antibiotiká. Avšak pre zvieratá je jednoznačným prínosom vyššie štandardy ich chovu. Jednoducho povedané, dobytok chovaný pre mäso, vajcia alebo mlieko, musí byť chovaný v podmienkach prispôsobených ich prirodzenému prostrediu, tzn. schopnosťou sa samostatne napásť.

Ako spoznať skutočné BIO potraviny?

Skutočné BIO potraviny spoznáte podľa oficiálneho BIO loga EÚ - zelený list z hviezdičiek - a čísla certifikačného orgánu.

Biopotraviny je možné identifikovať pomocou loga BIO priamo na obale. Spoločnosti, poľnohospodári, výrobcovia a dodávatelia, ktorí dodržiavajú všetky normy stanovené certifikačným orgánom vo svojom regióne, môžu umiestniť logo tohto certifikačného orgánu na svoje potraviny. Aby mohli byť zložené potraviny označené ako ekologické, musí aspoň 95 % zložiek pochádzať z ekologicky pestovaných rastlín alebo zvierat.

Ak sú biopotraviny vyrobené v tejto krajine, musia byť označené európskou značkou "biolist" a národným logom, tzv. "biozebra" s nápisom "Produkt ekologického poľnohospodárstva", ktoré platí len pre Českú republiku. Každá krajina s rozvinutým ekologickým poľnohospodárstvom má potom vlastný národný certifikát, ktorý zaručuje, že výrobok spĺňa všetky platné normy podľa zákona.

Bio mäso - čo by ste mali vedieť?

V súčasnej dobe sa prívlastky ako bio a eko tešia neskutočnej obľube. V mnohých obchodoch ste sa mohli stretnúť s označením bio mäso, bio zelenina, bio obilniny či so sumárnym názvom bio potraviny. Do popredia sa v posledných rokoch dostáva hlavne bio mäso, ktorého výrobcovia tvrdia, že je neporovnateľne lepšie ako mäso z veľkochovov. Je tomu ale skutočne tak? Kedy môžeme mäso považovať za bio? Čo všetko musí takýto chovateľ splniť, aby bolo mäso bio? Ak vás táto téma zaujíma, odpovede na vaše otázky nájdete v tomto článku.

Legislatívny proces pre bio chov

Mohlo by sa zdať, že nazvať niečo bio nie je nejaký veľký problém, však papier znesie. Aby však farmári mohli používať toto označenie, musia si na Slovensku prejsť pomerne dlhým náročným legislatívnym procesom. Na začiatku tohto procesu je potrebné pripraviť si pôdu, na ktorej sa bude dobytok pásť. Túto pôdu je potrebné zbaviť toxických látok, ako sú priemyselné hnojivá, ťažké kovy, ktoré sú v ekologickom chove nežiadúce. Tento proces môže trvať až dva roky, pričom počas neho si farma ešte nemôže dať prívlastok bio, ale označuje sa ako „konverzná“.

Počas tohto obdobia sa robia pravidelné odbery vzoriek pôdy, ktoré zastrešuje certifikovaný inšpekčný úrad. Ten môže konverzné obdobie predĺžiť, ak výsledky rozboru pôdy nie sú v poriadku, poprípade môže niektoré pasienky z označenia bio vyňať, ak sú príliš znečistené. Ak sú výsledky pôdy v poriadku, farmár stále nemá vyhraté. Zvieratá musia tiež spĺňať normy stanovené pre takéto označenie. Musia byť kŕmené certifikovanými bio krmivami, poprípade sa pásť na pasienkoch, ktoré už prešli konverziou.

Bio farmári sa zaväzujú k tomu, že nebudú používať látky ako sú: priemyselné hnojivá, antibiotiká, rastové hormóny a ďalšie neekologické prípravky. Dobytok je kŕmený certifikovanými bio krmivami alebo sa pasie len na takých pasienkoch, ktoré už získali certifikát, zároveň nesmie byť kŕmený GMO plodinami. V produktoch sa nesmú nachádzať umelé farbivá a konzervanty. Farmári samozrejme môžu hnojiť, ale len kompostom alebo maštaľným hnojom. Ak zviera ochorie a je nutné mu podať antibiotiká, je automaticky odčlenené od stáda a prechádza opäť konverziou.

Sú BIO produkty skutočne zdravšie?

Niektorí tvrdia, že BIO je len „drahší marketing“. Pravda je, že BIO nie je automaticky superzdravé - čokoláda zostáva čokoládou, aj keď je BIO. Rozdiel je však v kvalite surovín, nižšej chemickej záťaži a lepšom pôvode. BIO nie je len trend. Je to cesta k zdravšiemu životu, čistejšiemu prostrediu a etickejšiemu prístupu k výrobe potravín.

Vplyv na organizmus

Máme pomerne veľa dôkazov o tom, že konzumácia organických potravín výrazne znižuje prítomnosť pesticídov a ich metabolitov v krvi a v moči. Vylučovanie pesticídov močom sa výrazne zníži už po 1 týždni konzumácie organickej potravy.

Zároveň narastá počet štúdií, ktoré ukazujú, že konzumácia organických potravín môže zredukovať riziko alergií či podporiť vyššiu hustotu spermií u mužov. Taktiež sa ukázalo, že pesticídy nepriaznivo vplývajú na kognitívne funkcie detí. Sú aj určité indikácie, že organická strava môže znížiť riziko obezity, cukrovky druhého typu a kardiovaskulárnych ochorení.

Problém v dokazovaní výhod organickej stravy však spočíva v tom, že ľudia, ktorí konzumujú organické potraviny majú zvyčajne aj zdravší životný štýl, a tak to aký je samotný vplyv organickej stravy na zdravie je maskované tým, že títo ľudia majú zvyčajne vyššiu pohybovú aktivitu, nižšiu konzumáciu alkoholu a nutrične bohatšiu stravu.

Všetko teda nasvedčuje tomu, že organické potraviny sú lepšou voľbou a dúfajme, že sa stanú čoskoro štandardom, no tlak musí prísť od spotrebiteľov, a teda aj od teba.

Rozdiely v nutričnom zložení

Štúdie ukazujú, že organické ovocie a zelenina majú nižšiu koncentráciu dusičnanov, vyšší obsah fosforu a vyššiu koncentráciu sušiny, minerálov (napr. železa, horčíka a zinku), vitamínu C, karotenoidov a tokoferolov.

Okrem toho, niektoré štúdie naznačujú, že organické ovocie a zelenina obsahujú vyššiu koncentráciu látok ako sú fenoly a flavonoidy. Rozdiely v prítomnosti toxických kovov vrátane olova, ortuti a arzénu sú minimálne medzi konvenčnými a organickými plodinami, čo súvisí pravdepodobne s prenikajúcimi chemikáliami z priemyslu. Výrazné rozdiely sú však v prítomnosti kadmia s 30% vyšším obsahom v konvenčných obilninách.

Rozdiely medzi organickými a konvenčnými produktami odrážajú predovšetkým rozdiely v krmive. Organický chov dobytka vyžaduje, aby veľká časť krmiva bola lokálne produkovaná tráva a ďatelina, zatiaľ čo konvenčné krmivo pozostáva zo sóje, palmového jadra a obilnín. To vedie k viacerým rozdielom:

• Omega 3 mastné kyseliny: Organické mlieko obsahuje 50% viac omega-3 mastných kyselín a má výhodnejší pomer medzi omega-6 a omega-3 ako konvenčné mliečne výrobky. Odhaduje sa, že konzumácia organických produktov v porovnaní s konvenčnými produktami môže zvýšiť príjem omega 3 mastných kyselín o 2,5-8% z mliečnych výrobkov a o 2,5-4% z mäsa.
• Stopové prvky a vitamíny: Nedávna súhrnná štúdia poukazuje na výrazne vyšší obsah jódu (74%) a selénu (21%) v konvenčnom mlieku a železa (20%) a tokoferolu (13%) v organickom mlieku.
• Antibiotiká: Používanie antibiotík je v konvenčnej produkcii výrazne zvýšené a odráža sa na kvalite produktov. Rozdiel v organickej produkcii spočíva v tom, že zvieratá sú chované v ich prirodzenom prostredí, čo zlepšuje kvalitu ich života, a to sa odzrkadlí na kvalite produktov. Zvieratá ošetrené antibiotikami viac ako trikrát počas 12 mesiacov alebo ak ich životný cyklus je kratší ako jeden rok, viac ako jedenkrát sa nemôžu predávať ako organické, čo v konvenčnej produkcii neplatí. Rezistencia na antibiotiká je celosvetový problém a nadmerné používanie antibiotík v poľnohospodárstve k tomu prispieva.

Kedy sa oplatí kúpiť BIO?

Ak kupovať všetko organické veľmi ťaží tvoju peňaženku, skús nasledujúce tipy:

1. Uprednostni domáce pred zahraničným: EFSA správa uvádza, že potraviny z krajín mimo EU majú vyššiu mieru prekročenia povolených hodnôt pesticídov než potraviny z EU. Čítaj v obchode odkiaľ potraviny pochádzajú a aj keď nekúpiš organické, ak pochádzajú z EU trhu, je väčšia pravdepodobnosť, že obsahujú len povolené hodnoty pesticídov.
2. Broskyne, pór, šalát, paradajky a jablká sa pravdepodobne oplatí kúpiť organické aj z EU trhu kvôli koncentrácii pesticídov: Z testovania produktov EU trhu EFSA správa uvádza, že plodiny z najnižším hodnotami prekročenia limitov obsahu pesticídov bola raž, hlávková kapusta a jahody, zatiaľ čo narastajúce hodnoty nad povolené limity obsahovali broskyne, pór, šalát, paradajky a jablká.
3. Investuj do kvalitného organického mäsa a živočíšnych produktov viac ako do ovocia a zeleniny: Dôvodom je hlavne spôsob chovu, prostredie v akom zvieratá žijú a čím ich kŕmia, čo sa odzrkadľuje na prítomnosti antibiotík a rastových faktorov v produktoch. Zároveň, pokojne jedz mäso len raz týždenne, takto si budeš môcť dopriať menej často ale kvalitné.
4. Plodiny, ktoré sa nelúpu si kúp radšej organické: Ovocie ako banány, melón, mango, kivi či avokádo nemusíš kupovať organické, väčšina pesticídov ostáva na povrchu plodiny. Naopak, to, čo konzumujeme so šupkou je lepšie kúpiť organické. Hlavne zelená listová zelenina, ktorá sa často postrekuje.
5. Oplatí sa viac investovať do organických potravín, ak sa pokúšate o bábätko, počas tehotenstva a pre deti.

Ako zredukovať pesticídy na povrchu plodín?

Ak aj nekúpiš organické potraviny, môžeš zredukovať pesticídy na povrchu plodín umytím.

• Čistá tečúca voda z časti zbaví ovocie a zeleninu od pesticídov.
• 10% soľný roztok ti tiež pomôže. Aby boli tieto metódy efektívne, umývanie musí trvať 20 min.
• Sóda bikarbóna vyzerá ako najefektívnejšia metóda, ktorá vie odstrániť pesticídy nielen z povrchu ale aj vnútra plodiny (bolo to študované na jablkách). Do 3 litrov vody dáme 30 g sódy bikarbóny. V tomto roztoku necháme odmočiť ovocie či zeleninu na 12 až 15 minút. Ak nemáš toľko času, určite stačí aspoň 5 minút.

Výsledky EFSA (European Food Safety Authority) - Európskej autority pre bezpečnosť potravín

Výsledky EFSA 2017 ukazujú, že 96,2% testovaných vzoriek bolo v rozmedzí štandardov. V preklade, to znamená, že 96,2 % vzoriek obsahovalo pesticídy v hladine, ktorá neprekračuje európske normy a 3,8% vzoriek obsahovalo pesticídy nad legálny limit.

Z analýzy organických vzoriek 83,1% neobsahovalo kvantifikovateľné zvyšky pesticídov, 15,6% obsahovalo zvyšky v koncentráciách v rámci zákonných limitov (tieto boli prírodne sa vyskytujúce látky a perzistentné organické znečisťujúce látky) a 1,3% vzoriek prekračovalo európske limity povolených zvyškov týchto látok. Tým EFSA správa dokazuje významne vyšší obsah pesticídov v konvenčných produktoch v porovnaní s organickými.

EFSA správa uvádza, že potraviny z krajín mimo EU majú vyššiu mieru prekročenia povolených hodnôt pesticídov než potraviny z EU. Najvyššie prekročené hodnoty boli z krajín - Laos, Vietnam, Čína, Uganda, Srí Lanka, Thajsko, Pakistan, Kambodža a Surinam.

Krajiny, ktoré prekročili priemerné povolené hodnoty boli India, Izrael, Kolumbia, Egypt, Dominikánska republika, Tunisko, Keňa a Brazília.

Ak sa pozrieme na potraviny z EU, najvyššie miery prekročenia povolených hodnôt mali krajiny Malta, Island, Cyprus, Nórsko, Francúzsko a Poľsko (viac ako 4% vzoriek presahujúcich povolenú hodnotu).

Z testovania produktov EU trhu EFSA správa uvádza, že plodiny z najnižším hodnotami prekročenia limitov obsahu pesticídov bola raž, hlávková kapusta a jahody, zatiaľ čo narastajúce hodnoty nad povolené limity obsahovali broskyne, pór, šalát, paradajky a jablká.

Nízke hodnoty boli nájdene aj vo víne a až na jednu vzorku bravčového tuku, testovaný živočíšny tuk a mlieko nepresahovali povolené hodnoty.

tags: #Maso