Pestovanie zemiakov na Orave

Zemiaky, kapusta, mäso, no najmä syry sú typickou črtou oravskej gastronómie. Rozšírené tu bolo najmä pestovanie zemiakov a tie tvorili hlavnú zložku potravy. Oravské zemiaky sa pokladali za najlepšie v celom Uhorsku. Jedli sa varené v šupke a s kapustou. Hlavnou obživou boli zemiaky, v bohatších rodinách sa jedli miesené s mliekom.

Párnica - Voľakedy typická plodina Oravy - zemiaky - sa v súčasnosti stáva doslova raritou. Kým po minulé roky každé družstvo pestovalo tento druhý chlieb Oravcov, dnes len zopár z nich sa hlási k tejto plodine. Dôvodom je aj to, ako tvrdí predseda poľnohospodárskeho družstva v Párnici Ján Dudáš, že: „väčšina družstiev má triedičky zemiakov v dezolátnom stave a nie sú ani peniaze na ich rekonštrukciu.

Chýbajú tiež pracovníci, lebo pestovanie zemiakov vyžaduje veľa ručnej práce. Aj z týchto príčin sa párnické družstvo posunulo na prvú priečku medzi súčasnými pestovateľmi zemiakov na dolnej Orave. A udáva trhové ceny tejto plodiny. V tomto roku družstvo vypestovalo zemiaky na ploche 16 ha a dosiahlo hektárové výnosy 17 ton, čo je oproti minulému roku o 7 ton menej. Medzi ďalších ojedinelých oravských predajcov patrí družstvo vo Veličnej, Oravskej Porube a Oravskej Jasenovej.

História poľnohospodárstva na Orave

Stravu a spôsob života ľudí v tomto kraji ovplyvnili drsnejšie prírodné a klimatické podmienky viac než na ostatnom území Slovenska. Už samotný región je rozdelený. Dolná Orava mala poľnohospodárstvo rozvinutejšie, urodila sa tu pšenica i jačmeň. Hornú zasa ovplyvnila najmä pastierska tradícia, sial sa tu ovos a sadila kapusta.

Zo začiatku sa využívalo úhorové poľné hospodárstvo. Zem sa po zasiatí a zobratí úrody z poľa nechala ležať niekoľko rokov úhorom. Opätovne gazdovia siali alebo sadili až po regenerácii živín v pôde. Na úhoroch sa pásol dobytok. Neskoršie sa začali polia hnojiť maštaľným hnojom. Súčasne s hnojením začali gazdovia striedať poľné plodiny v osevných postupoch.

Na Orave sa pestoval jačmeň, ovos, zemiaky, ďatelina, hrab, bôb, kapusta, neskoršie aj krmoviny ako burgyňa a kvaka. S poľným hospodárstvom sa išlo do veľkých výšok. V okolí Zuberca sú ešte aj teraz viditeľné pozostatky oraných políčok až v nadmorskej výške 1100 metrov.

Šlôgové hospodárstvo

Do vyčistených a vypálených šlôg sadili prvý rok gazdovia zemiaky, druhý rok siali ikricu a tretí rok ovos. Do takto prepracovanej lesnej pôdy sa potom sadili v škôlkach vypestované stromčeky. Šlôgové poľné hospodárstvo bolo rozsiahle a pomerne rentabilné. V šlôgach dosahovali poľnohospodári najväčšie výnosy zemiakov a obilnín. Poľné plodiny bolo treba chrániť v šlôgach pred jeleňou zverou a diviakmi. Gazdovia porasty strážili, zhotovovali strašiakov, zakladali ohne alebo nastavovali zvonce na pohon vodným kolesom.

Pestovanie ovsa a ľanu

Ovos sa pestoval drobný a hrubý. Z hrubých odrôd bol známy tzv. rýchlik a z Poľska dovezený jednostranný ovos. Drobný ovos sa sial na málo úrodných zemiach a v najvyšších polohách. Dorástol len ,,žabe po oči", ale dozrel aj v krátkom vegetačnom období a choroby ho nenapadali.

Osobitným prvkom v systéme poľného hospodárstva na Orave bolo pestovanie ľanu. Ľan bol textilnou plodinou, z ktorej sa podomácky zhotovovala najväčšia časť oblečenia. Semená ľanu sa vysievali po 15. máji. Obyčajne po ľadových mužoch a Žofii, pretože ľan bol plodinou náchylnou sa vymrznutie. Po dozretí sa ľan vytrhával ručne, odsemeňoval, močil, rosil a ďalej spracovával. Odsemeňovanie ľanu sa robilo tzv. ráfmi a bolo spoločenskou prácou často spojenou s tancovačkou v humne.

Orba a sejba

Orať sa začínalo okolo Vojtecha (23. apríla) a končievalo sa až okolo Urbana (23. mája). Platilo príslovie Po Urbane nesej pane alebo Keď sa rozvíja buk, zahadzuj pluh. Za čias drevených pluhov bolo na Orave známe oranie kombinovanou trojkolkou. Pluh ťahal pár volov a kôň vpredu. Obrad začiatku oračky bol veľmi dôstojný. Gazdiná pošibala oráča, dobytok i pluh polazníkom, požehnala chvojkou a bahniatkami z kvetného týždňa. Do prvej brázdy dala krajec chleba, do ktorého vtlačila cesnak a štedrovečernú oblátku.

Zo začiatku sa oralo drevenými pluhmi, neskoršie železnými s čerieslom a lemešom. Súčasťou pluhu boli plúžne kolieska. Brány boli drevené so železnými klinmi bránikmi. Pluh, brány, krmivo pre dobytok a osivo sa na pole vyvážali na drevených vlačuhách, ktoré boli vpredu upevnené na plúžnych kolieskach. Celú túto oraciu súpravu ťahal na miesto orby a sejby ťažný dobytok.

Žatva a mlatba

Obilná žatva už nebola taká okázalá ako senné práce a to preto, lebo obilie na Orave nebolo hlavným zdrojom obživy. Obilie sa kosilo kosou upevnenou na kosisku s hrabličkami tzv. hrabkami. Kosenie obilia si vyžadovalo väčšiu zručnosť ako kosenie trávy. Kosec musel obilie na riadky pekne ukladať. Začiatočníci a slabší kosci obilie rafali. Pokosené viazali ženy viazačky do snopov. Z viacerých snopov stavali potom panáky, v ktorých sa obilie sušilo. Vysušené sa zvážali a ukladali pod strechu humna.

Obilie sa mlátilo cepami. Cepy pozostávali z dvoch palíc z tvrdého dreva. Oblé palice boli navzájom spojené železnými krúžkami s remencami. Dlhšie rameno cepa sa držalo v rukách a kratším sa udieralo po klasoch. Pravidelný buchot z humien sa ozýval od Všechsvätých (1. novembra) do Vianoc. Majetnejší gazdovia mlátili až do Hromníc (2. februára). Zrno sa od pliev oddeľovalo ručnou vejačkou. Bola to javorová lopatka, ktorou sa vymlátené obilie prehadzovalo cez celú dĺžku humna. Ťažšie obilie padalo ďalej ako ľahké plevy. Po vymlátení sa viaceré rodiny spojili a urobili si hostinu s oldomášom.

Zemiaky ako záchrana pred hladom

Veľkým dobrodením pre oravský ľud bol začiatok pestovania zemiakov. Od ich zavedenia do poľného hospodárstva sa skončila éra permanentného hladu. Najprv sa sadili zemiaky na poorané pole za motykou a neskoršie za pluhom. Ako hnojivo sa využíval maštaľný hnoj. O dva týždne po zasadení zemiakov sa sekali brázdy. Po vzídení zemiakov sa rušalo. Bolo to pletie spojené s kyprením. Od polovice júna sa zemiaky okopávali. Kopať sa začali zemiaky vtedy, keď ľahko odpadávali od koreňov. Práce okolo zemiakov boli veľmi namáhavé. V oravských dedinách sa sadila aj skorá sorta zemiakov nazývaná Janka. Boli to ružovo-červené zemiaky, ktoré sa pri skorej záhradnej výsadbe mohli kopať už od 15. júla.

Kopania zemiakov sa zúčastňovala celá rodina. Dospelí usilovne kopali a triedili zemiaky na hrubé, drobné a nahnité. Deti zakladali na zemiačniskách ohníky a piekli čerstvo vykopané zemiaky v pareniskách. Bola to pochúťka nad pochúťky. Zemiakové polia museli gazdovia často chrániť pred diviakmi. Odháňali ich strašiakmi, zakladaním ohňov a klepotom zvoncov na vodný pohon. Ľudia v minulosti jedli zemiaky na ráno, na obed i na večeru. Raz s mliekom, inokedy s kapustou. Drobné a nahnité zemiaky a zemiakové kožky používali na kŕmenie ošípaných.

Využitie ovsa a jačmeňa

Na kŕmenie koní a ťažných volov sa používal ovos ako najlepšie jadrové krmivo. Ovos sa tiež mlel na múku. Bola to kŕmna múka, no v 19. storočí a na začiatku 20. storočia sa tiež jedávala v podobe ovseného chleba alebo kuľaše. Neskoršie sa ovos len šrotoval pre dobytok a ošípané.

Jačmeň sa mlel vo vodných mlynoch na jačmennú múku. Z nej sa piekol čierny výživný chlieb. Upečený vydržal v použiteľnom stave aj celý týždeň. Bol tvrdší a ľudia si na ňom otužovali zuby. Starí Oravci mali dobrý neskazený chrup, ktorý im vydržal od narodenia po hrob. Veľmi výživný chlieb s nasladlou chuťou sa piekol z ikrice. Ikrica je žitu podobná obilnina, ktorá sa dnes pestuje len v skanzenoch ako ukážka poľného hospodárstva v šlôgach, napríklad aj v Múzeu oravskej dediny v Zuberci.

Zo strukovín, hrachu a bôbu sa varili polievky a prívarky. Bôb jedli ľudia tiež pečený na platni sporáka a bol vyhľadávanou pochúťkou pre deti. Mrkva a petržlen sa pestovali ako príchute do polievok. Neskoršie začali ľudia pestovať aj ďalšie príchuťové plodiny ako je cibuľa, cesnak a pažítka. Z dužinatých krmív sa pestovala kvaka a neskoršie krmná repa - burgyňa.

Ovocinárstvu sa ľudia venovali veľmi málo.

Moderné pestovanie zemiakov

Dnes si už bez zemiakov naše pokrmy ani nevieme predstaviť - za niekoľko storočí sme sa ich naučili pripravovať na stovky rôznych spôsobov. Ak vás neuspokojuje ponuka v obchodoch, skúste si zemiaky dopestovať sami. Dá sa to, dokonca aj keď nemáte k dispozícii žiadny väčší pozemok! Zemiaky sú nenáročné a ak sa im venujete aspoň trochu, odmenia vás bohatou úrodou.

Výber odrody

Zemiaky sa sadia na jar, keď už nehrozia mínusové teploty. Najskôr by ste si mali ujasniť, ako ich chcete konzumovať, a vybrať si odrody podľa varného typu:

• Typ A - šalátové, vhodné na varenie v šupke alebo pečenie.
• Typ B - univerzálne, vhodné na prílohy, do šalátov či polievok.
• Typ C - Najviac škrobu obsahujú zemiaky typu C, a preto sú dobré na kašu, hranolky či na prípravu cesta.

Ak máte radi skoré zemiačky s tenkou šupkou zberané začiatkom leta, zasaďte si veľmi skoré odrody (napr. Flavia, Minerva, Rosara, Gloria, Velox, Inova). Ak chcete zberať čerstvú úrodu na priamy konzum čo najskôr, zamerajte sa na skoré odrody, ktoré majú vegetačnú dobu 106 - 120 dní. Odporúčame napr. Campina - má vynikajúcu chuť a odolnosť voči vírusovým chorobám a plesni. Zemiaky varného typu A/B s peknými oválnymi hľuzami sú obľúbené hlavne u záhradkárov pre bohatú úrodu.

Adela - varného typu B/A - je atraktívna pre žltú dužinu a svoju nenáročnosť pri pestovaní aj skladovaní. Princess - odroda varného typu A, typická žltastou šupkou, je odolná pri umývaní a vďaka nižšiemu obsahu škrobu si dlho zachováva vysokú konzumnú kvalitu. Zo stredne skorých odrôd zemiakov s vegetačnou dobou 116 - 130 dní určených aj na zimné skladovanie si môžete vybrať Červenú dámu - Red Lady - s pevnou červenou šupkou a žltou dužinou, ktorá toleruje sucho a nepodlieha chorobám. Žensky zvodná je aj odroda Pocahontas - prémiový stolový zemiak pevného tvaru (nerozvára sa), ktorého rovnomerné žlté hľuzy sú odolné aj voči čiernej škvrnitosti.

Sadba musí byť zdravá, hľuzy nepoškodené, suché, tvrdé, očká živé, alebo už mierne klíčiace. Vybrať si môžete v predajniach záhradkárstiev či priamo od výrobcov osív a sadív. Pri nákupe sa teda riaďte svojimi preferenciami a pestovateľskými podmienkami.

Príprava pôdy a výsadba

Zemiak vyžaduje najmä vzdušný priestor a ľahký podklad, aby hľuzy mohli voľne rásť. K hľuzám by sa nemalo dostať svetlo, inak budú zemiaky zelenieť a pre vyšší obsah solanínu budú nejedlé. Vyberte také miesto, kde ste zemiaky nepestovali aspoň tri roky a pri ktorom plánujete zasadiť napr. kapustu, špenát, paštrnák, kríčkovú fazuľu alebo chren, s ktorými sa navzájom pozitívne ovplyvňujú. Okrem klasického, dobre prekypreného pozemku môžete pre pestovanie zemiakov využiť aj väčšie črepníky či nádoby, slamovú nástielku alebo dokonca aj závesné vrecia.

Aj pri týchto alternatívnych výsadbách v malom majte vždy na mysli zásady dostatočného priestoru pre hľuzy, tmavého obalu (črepník, vrece) a priepustnosti zeminy až po spodok, aby korene nezostali premokrené a nehnili. Pri malom počte rastlín nebude potrebná ani zvláštna ochrana proti chorobám a škodcom.

Zemiaky potrebujú dostatok živín, ktoré im môžete dopriať už pri príprave pôdy na jeseň zapracovaním zrelého maštaľného hnoja či kompostu. Alebo na jar použite umelé hnojivo s obsahom horčíka, dusíka a vápnika, ktoré rovnomerne aplikujete pred výsadbou. V čase kvitnutia prihnojte listovým hnojivom s mikroelementmi (meď, mangán, zinok). Ak ste skôr fanúšikom ekologického spôsobu hospodárenia, použite prírodné hnojivá, hoci aj na báze morských rias či humínov. Najväčšiu kvalitu hľúz však dosiahnete, ak zemiaky vysadíte po hnojom hnojenej predplodine.

Zemiaky vyrastú skôr, ak ich predtým necháte naklíčiť. Rozložte ich na plochu a nechajte pár týždňov na svetlom mieste s teplotou 10 až 18 °C, kým klíčky nevyrastú asi 1 až 2 centimetre.

Zemiaky vysaďte do dostatočne slnkom prehriatej pôdy. Špicatou motykou vykopte jarky hlboké 6 - 8 cm s medziriadkovou vzdialenosťou 75 cm a naklíčené zemiaky ukladajte jednotlivo asi 30 cm od seba. Riadky zahrňte zeminou tak, aby nad nimi vznikla hrobľa vysoká 10 - 15 cm. Držte sa zásady „plytko sadiť - vysoko ohŕňať“.

Pri spracúvaní pôdy sa nemôžu tvoriť hrudy (vhodné je použitie rotačného kypriča) a musí byť dostatočne prehriata, teda na viac ako 8 °C. Zemiakové sadivo v studenej a vlhkej zemine vzchádza pomalšie a to, či bude ďalší vývoj rastlín dobrý, závisí od jeho kvality. Teplotný šok pri sadení môže vyvolať tvorbu veľkého počtu tenkých klíčkov na hľuzách, z ktorých však nezískate kvalitné rastliny.

Samotným predklíčením sadby možno skrátiť dĺžku vegetácie o 10 až 14 dní, čo umožní skorší termín zberu. Dôvod, prečo nižšia teplota pôdy v tomto prípade neprekáža, je, že hľuzy sa predkličujú, čo umožňuje ich sadenie už pri 6 °C. Ako ochrana pred neskorými mrazmi sa odporúča nočné prekrývanie zelených častí rastlín netkanou textíliou.

Starostlivosť počas rastu

Počas rastu si zemiaky vyžadujú aspoň malú starostlivosť a pozornosť. Odburiňujte plochu a k rastlinkám opatrne prihŕňajte zeminu. Nové zemiakové hľuzy totiž rastú nad tou zasadenou, nie pod ňou. Vyrastajú zo stonky zahrnutej v zemi, pretože sú to vegetatívne orgány - ani plody, ani korene. Prihŕňanie zeminy k stonkám má okrem toho produkčného zároveň i odburiňovací efekt.

Keď zemiaky začnú kvitnúť malými bielymi až fialovými kvietkami, do porastu už nezasahujte. Treba ich však pravidelne zalievať, najlepšie na večer, aby sa vlaha udržala čo najdlhšie a v noci mohla prebiehať fotosyntéza. Tá je potrebná pre tvorbu škrobnatých hľúz pod povrchom.

Zemiakom sa najlepšie darí v oblastiach s nižšou priemernou teplotou a rovnomerným rozložením zrážok, čomu zodpovedajú hlavne naše tradičné „zemiakové oblasti“, ako Spiš, Orava, Kysuce, Turiec či Liptov.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Ak použijete odolné odrody a rastliny zemiakov udržujete zdravé a v dobrej kondícii, nemali by ľahko podliehať ochoreniam či útokom škodcov. Je však dobré ich sledovať, aby ste prípadné problémy zachytili včas a mohli zasiahnuť. Najčastejším ochorením je pleseň zemiaková, ktorá sa objavuje pri vlhkom a teplom počasí, kedy sa na listoch tvoria žlté a hnedé škvrny. Na túto fytoftóru účinkujú preventívne meďnaté fungicídy. Správnou výsadbou zdravých hľúz predídete mokrej hnilobe, ktorú spôsobujú škodlivé baktérie v pôde.

Cez poranenia výsadbových hľúz sa do nich dostáva aj suchá hniloba zemiakov, ktorá ich degraduje zvnútra, a treba jej predchádzať správnym skladovaním. Občas sa na hľuzách vyskytne obyčajná chrastovitosť, ktorú opäť spôsobujú baktérie z pôdy.

Na rastlinách sa počas vegetácie môžu vyskytnúť pásavky zemiakové, ktoré odhalíte ľahko začiatkom leta vďaka larvám požierajúcim listy. Najúčinnejšie je ich zlikvidovať fyzicky, ak máte šikovné prsty, alebo použite účinný chemický postrek. Nepríjemným škodcom sú aj vošky, ktoré cicajú listy zospodu a môžu prenášať aj niektoré nebezpečné vírusové choroby zemiakov. Zákernými škodcami sú larvy kováčikov, tzv. drôtovce, ktoré v hľuzách vŕtajú chodbičky, a tým sa do nich ľahšie dostane aj hniloba či iné ochorenia.

Zber a skladovanie

Keď ste vybojovali víťazstvo nad pásavkami, burinou a suchom a rastliny odkvitli, môžete sa začať tešiť na úrodu. Pre zemiaky na skladovanie počkajte, kým nadzemná časť riadne zvädne a zožltne. Potom vňať opatrne vytrhajte a ak sa vám nejaké hľuzy ukázali, radšej ich vyberte, aby na svetle nezozelenali. Asi za dva týždne si môžete pripraviť motyku a košík na zber. Pustite sa doň, keď je suché počasie.

Aby ste získali svoj poklad pod zemou, musíte silno a hlboko zakopať motykou, najlepšie zboku kopca, aby ste zemiačky nepoškodili. Akokoľvek poškodené, zozelenané či choré zemiaky vyhoďte, alebo spotrebujte čo najskôr. Zemiaky po zbere nechajte jeden až dva dni „vydýchať“ a presušiť na vzduchu a pri teplote 10 až 16 °C, nie však na priamom slnku.

Medzitým si pripravte skladovací priestor - dobre ho pozametajte, vydezinfikujte vápenným náterom, ak treba, a vyvetrajte. Za dva týždne po zbere správne dozreje aj šupka zemiakov a ak je už suchá, môžete ich vo vzdušných debničkách uskladniť na zimu. Vyhovuje im čistá, tmavá pivnica so stabilnou teplotou okolo 5 °C a vlhkosťou 85 - 95 %. Takto vydržia aj viac ako pol roka. Ak by premrzli, zosladnú a môžu sa pokaziť. Neodporúča sa tiež skladovať ich na jednom mieste spolu s jablkami.

Počas zimy občas zemiaky skontrolujte a preberte, aby sa poškodenie z jednej pokazenej hľuzy nerozšírilo na ostatné.

Tabuľka termínov výsadby zemiakov podľa oblastí

tags: