Ako konkrétne nám môže v živote pomáhať pôsobenie Ducha Svätého a prečo je rozdiel medzi tým, či v neho veríme alebo s ním máme osobný vzťah? O daroch Ducha Svätého a o tom, čo by bez neho vo viere nefungovalo, sme sa rozprávali s otcom Jánom Bucom (51).
Osobná skúsenosť s Duchom Svätým
Osobne si nedokážem predstaviť život bez Ducha Svätého. Je pre mňa obrovským darom, veľmi blízkym priateľom, ktorý ma stále sprevádza, inšpiruje, rozvíja, premieňa. Stále sa učím duchovnému chápaniu a kráčaniu v jeho vedení. Som za tento Dar nesmierne vďačný.
Sú to jeho dotyky v mojom vnútri, cez ktoré vnímam, ako ma v mnohom posúva po ceste dozrievania, chápania života ako takého, v celej jeho hĺbke a šírke. Je to pre mňa často ako niečo, čo som veľakrát videl alebo počul a zrazu mi „to dôjde“. Pochopím, vidím viac svetla, viac súvislostí.
Božie slovo nám hovorí, že „nik nemôže povedať: ,Ježiš je Pán,‘ iba ak v Duchu Svätom“ (1 Kor 12, 3). To ma vracia k faktu, že dar Ducha sa pre mňa spája s darom viery. Keby nebolo Ducha Svätého a jeho konania v mojom vnútri, nevedel by som chápať veci duchovného sveta.
Čo by bez Ducha Svätého nefungovalo?
Uvediem pár príkladov toho, čo by v našom živote viery bez Ducha Svätého nefungovalo alebo nefungovalo správne:
- Modlitba: Zatiaľ som nestretol človeka, ktorý by v modlitbe nemal problém so sústredenosťou. Svätý Pavol nás v tomto jasne povzbudzuje: „Duch prichádza na pomoc našej slabosti, lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba; a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi. A ten, ktorý skúma srdcia, vie, po čom Duch túži: že sa prihovára za svätých, ako sa páči Bohu“ (Rim 8,26 - 27). Aj v Litániách k Duchu Svätému je jedna z invokácií: Duchu Svätý, ktorý nemáš tvár ani meno, nauč ma správne sa modliť!
- Boj s hriechom: Duch Svätý je podľa mňa obrovskou, ba až nenahraditeľnou posilou v boji s hriechom. Každý z nás má skúsenosť toho, čo spomína svätý Pavol: robím, čo nechcem, a nerobím, čo chcem (porov. Rim 7, 19). Sme slabí, ale to nemá byť výhovorka, ale skôr pozvanie na hľadanie sily v tomto zápase.
- Plnenie Božej vôle: Pán Ježiš vo svojich slovách viackrát hovoril o tom, že on nerobí nič sám od seba, to, čo koná, je vôľa nebeského Otca. Dokonca raz povedal, že jeho pokrmom je plniť Otcovu vôľu (porov. Jn 4, 34). Je to nádherné vyjadrenie, ktoré môže byť pre nás veľmi motivujúce. Pre mňa osobne je plnenie Božej vôle tým, čo by som veľmi rád videl vo svojom živote. Chcel by som žiť tak, aby som vo všetkom, čo hovorím a konám, plnil Otcovu vôľu.
V Liste Galaťanom nachádzame určitý návod na to, ako môžeme zvládať pokušenia: „Žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela. Lebo telo si žiada, čo je proti duchu, a duch, čo je proti telu. Navzájom si odporujú, aby ste nerobili to, čo chcete“ (Gal 5, 16 - 21). Ak žijeme duchovne, žijeme pod vedením Ducha Svätého, stávame sa silnejšími a pozornejšími. Dokážeme oveľa ľahšie zvládať nápory pokušení a zvádzania.
Cesta k Duchu Svätému
K Duchu Svätému si musí veriaci človek hľadať svoju cestu. Ako veriaci človek som stále na ceste a učím sa. Nikdy by som nechcel ostať vo svojom živote v nejakom salóniku a hovieť si tam v stagnácii. Boh je dynamický, neustále koná a ja som stvorený na jeho obraz.
Pre mňa sa začiatok vedomého vzťahu s Duchom Svätým začal v kňazskom seminári v Spišskej Kapitule. Raz som sa - dnes viem, že Božím riadením - zúčastnil na niekoľkotýždňovom seminári, ktorý sa volal Nanovo s Bohom - jeho autorom je profesor teológie Heribert Mühlen, ktorý bol pozvaný ako expert počas Druhého vatikánskeho koncilu. Účasť na tomto seminári, ktorý viedli starší a skúsenejší seminaristi, ma posunula do sveta, o ktorom som dovtedy len počul alebo čítal. Videl som a mohol zakúsiť konanie Ducha Svätého v praxi, v realite svojho života a aj ostatných účastníkov tohto seminára. Prvýkrát som počul a zažil, ako sa ľudia modlili darom jazykov, zažíval som modlitbu chvál v kaplnke, pričom som si hlbšie uvedomil podstatu tejto modlitby.
Bol som z toho všetkého veľmi nadšený a premieňalo ma to vo vzťahu k Bohu, k ľuďom okolo mňa a tiež vo vzťahu k sebe samému. Zúčastnil som sa modlitby príhovoru, keď som počas toho, ako sa za mňa modlili, zažil krst v Duchu Svätom.
Veriť v Ducha Svätého vs. mať s ním vzťah
Dobre je rozdeliť to, že verím v existenciu Ducha Svätého ako tretej božskej osoby a že mám s Duchom Svätým vzťah. Duch Svätý môže vo mne konať, môže vo mne prebývať - som chrámom Ducha Svätého (1 Kor 6, 19), ale nemusím si to uvedomovať.
Keď prišiel Pavol do Efezu, našiel tam nejakých učeníkov, a keď sa ich opýtal: „Dostali ste aj Ducha Svätého, keď ste uverili?“ oni mu odvetili: „Ani sme nepočuli, že je Duch Svätý“ (Sk 19, 2). Boli učeníkmi, boli pokrstení Jánovým krstom - podľa mňa boli veriaci, ale nepočuli, že je Duch Svätý. Následne títo učeníci z Efezu prijali od apoštola Pavla krst v mene Pána Ježiša, a keď na nich svätý Pavol vložil ruky, zostúpil na nich Duch Svätý a oni hovorili v jazykoch a prorokovali. Zrazu mali novú skúsenosť, nové poznanie, nové obdarovanie, novú posilu… Prijatie Ducha Svätého ich posilnilo a premenilo.
Pre mňa sa po spomínanej modlitbe počas seminára Nanovo s Bohom Duch Svätý stal živým a prítomným. Veril som, že je, bol som jeho chrámom, ale nemal som s ním živý vzťah a živú skúsenosť.
Dary Ducha Svätého
Duch Svätý prinášal svoje dary medzi prvých kresťanov, prináša ich aj dnes. Duch Svätý je dnes stále v akcii. Koná a prináša skrze svoje pôsobenie pohyb v duchovných oblastiach a chce hýbať aj každým človekom.
Keď v Biblii čítame: „Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes i naveky“ (Hebr 13, 8), tak myslím, že Duch Svätý je tiež ten istý a nie je oslabený, unavený, vyšťavený. Má v sebe tú istú silu, ako mal pri stvorení sveta, keď sa vznášal nad vodami (Gn 1, 1).
Pri sviatosti birmovania sa učíme o siedmich daroch Ducha Svätého. Okrem toho sú však v Písme spomenuté aj iné dary. A taktiež tu máme ešte ovocie Ducha Svätého. Vysvetlíte aspoň krátko, v čom je rozdiel alebo ako toto všetko máme chápať a prečo je toho toľko?
No je to preto, lebo Duch Svätý je naozaj bohatý a štedrý Darca. Bohatstvo toho, čo koná, je v rozmanitých daroch, ovocí, charizmách a je to aj preto, lebo my všetci sme rôzni. Každý je jedinečný a má svoje originálne poslanie. Nepotrebujeme všetci rovnaké obdarovania, schopnosti. Sedem darov Ducha Svätého vyjadruje plnosť. Tieto dary Ducha Svätého dostávame zadarmo a úlohou nás je ich prijať. Ak dobre a správne využívame dary, ktoré sme od Ducha Svätého dostali, môžeme sa tešiť z ovocia, ktoré v nás Duch Svätý utvára.
Ak nemám vzťah k Duchu Svätému, ako ho môžem pozvať do svojho života? Verím, že každý kresťan, ktorý žije naozaj svoju vieru, vstúpi do vzťahu s Duchom Svätým. Ja sa určite Ducha Svätého nebojím, ale obávam sa toho, či dokážem byť takým, akým ma chce mať, a zvládnuť v láske i pokore žiť plnosť svojho povolania. Chcem každý deň vytiahnuť plachtu na lodi svojho života a dať kormidlo Duchu Svätému, ktorý ma môže viesť, lebo on vie kde a dokonale ma pozná. Určite sa mu oplatí otvoriť a v dôvere kráčať vpred.
Niektoré prejavy darov Ducha Svätého na nás môžu pôsobiť „odstrašujúco“. Ľudia majú často strach z nových a neznámych vecí, čo je celkom prirodzené, pretože radi máme veci pod kontrolou. My dávame Bohu vo svojich životoch určitý priestor, určitý čas, určité peniaze a tak ďalej. Boh si však zasluhuje oveľa viac.
Niekedy môže byť rizikom vyzdvihovať dôležitosť chariziem a nepozerať na charakter človeka a okolnosti, za akých sa charizmy používajú. Vo svete, ale aj na Slovensku sa urobilo niekoľko prešľapov, ktoré priniesli zabrzdenie pre rozvoj obnovy v Duchu Svätom vo väčšej alebo menšej miere. Napríklad nesprávne používanie chariziem, slabé alebo zlé rozlišovanie. Je mi to úprimne ľúto. Ovocím toho je aj spomínaný strach, ktorý vzbudzuje nedôveru a rozdelenie. Strach môže zabrzdiť aj to, čo má prinášať dobré ovocie.
Každodenný život s Duchom Svätým
Často sa modlím Litánie k Duchu Svätému a prosím ho o to, aby som dokázal počuť a počúvať jeho hlas a vedenie. Mnohé veci som sa naučil a v mnohom som stále v procese učenia. Videl som vyslyšanie modlitieb a mnoho ráz som zažil aj to, že neboli vyslyšané tak, ako som prosil.
Všetci sme originálni a máme svoju jedinečnú cestu k Bohu a s Bohom. Svätí sú pre nás povzbudením, príkladom - aj v tom, že nie sú rovnakí. Ani ja nebudem ako niekto iný. Mám svoju cestu a každý jeden človek tiež. Zachytiť Boží hlas a vnuknutia Ducha je pre môj život kľúčové.
Snažím sa byť svetlom a byť k dispozícii, aby Svetlo mohlo zažiariť v každom srdci. Mnohí ľudia sa na službu kaplána v parlamente pozerajú rôznym spôsobom, niektorí v tom nevidia zmysel, iní mi hovoria, že sa modlia, a iní sa pýtajú, ako to vidím ja. Odpovedám tak, že sa to učím a poznávam, hľadám možnosti a spôsoby pastorácie. Viem, že to nie jednoduché a je to spojené s poriadnym zápasom. Som rád, že sa nám podarilo doplniť zariadenie kaplniek na Úrade vlády a aj na Bratislavskom hrade a fungovať na týždennej báze.
Zatiaľ som nikdy nezažil pocit, že rozhodnutie byť kňazom bolo nesprávne. Bolo to jedno z najdôležitejších a najlepších rozhodnutí, aké som v živote urobil. Som Bohu vďačný za toto povolanie a som v ňom šťastný. Je to dar, o ktorý sa treba neustále starať. Kňazstvo je pre mňa povolaním do intimity s Bohom. Myslím, že hĺbka Božej blízkosti je dôležitá pre každého človeka.
Ale kňaz má predsa len nejaké „privilégiá“ - napríklad slávenie Eucharistie, pochopiť veľkosť Božieho milosrdenstva pri vysluhovaní sviatosti zmierenia, mať kľúče od kostola či kaplnky, a keď mám potrebu ísť pred jeho tvár, tak si jednoducho otvorím. Mám rád samotu a je pre mňa zaujímavé, že čím som starší, mám viac rád chvíle stíšenia a bytia v tichu s Bohom. Len byť a v tichu si užívať prítomnosť Prítomného. Mnohé sa učím a objavujem. Niekedy sa mi zdá, že konečne začínam niektoré veci poznať aj prakticky, nielen o tom vedieť - mať načítané a byť teoretikom.
Učím sa vyhýbať zhonu a plánovať si život tak, aby som mohol mať dostatok ticha, času na kvalitnú modlitbu, štúdium. Nie je to pre mňa vždy jednoduché, keďže som zameraný na výkon a na merateľné výsledky. Vedieť, kto som a do čoho som povolaný, je dôležité. Poznať sa, prijať sa, chápať niektoré vnútorné pohyby je veľmi dôležité a v rýchlom životnom tempe môžem aj okolo svojho prežívania len akoby prebehnúť a nemusím pochopiť, čo sa v hĺbke môjho ja vlastne deje. Osamelosť niekedy vyskočí, ale nie je to nič extrémne. Viem a prežívam Boha ako toho, kto je pri mne veľmi blízko, a je to niečo pretrvávajúce. Mám tiež okolo seba ľudí, o ktorých sa môžem kedykoľvek oprieť a viem, že im na mne záleží. Veľmi si to vážim a ďakujem za priateľov. Som veľmi vďačný aj za svoju rodinu, ktorá pre mňa je a vždy bola oporou.
Dary a ovocie Ducha Svätého podľa Katechizmu Katolíckej cirkvi
Morálny život kresťanov posilňujú dary Ducha Svätého. Sú to stále dispozície, ktoré robia človeka ochotným riadiť sa vnuknutiami Ducha Svätého.
Je sedem darov Ducha Svätého: dar múdrosti, dar rozumu, dar rady, dar sily, dar poznania, dar nábožnosti a dar bázne voči Bohu. Dopĺňajú a privádzajú k dokonalosti čnosti tých, ktorí tieto dary prijímajú. Spôsobujú, že veriaci sú ochotní pohotovo poslúchať Božie vnuknutia. „Ty si môj Boh; na správnu cestu nech ma vedie tvoj dobrý duch“ (Ž 143, 10). „Všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Božími synmi... Ale ak sme deti, sme aj dedičia: Boží dedičia a Kristovi spoludedičia“ (Rim 8, 14. 17).
Ovocím Ducha sú dokonalosti, ktoré v nás Duch Svätý utvára ako prvotiny večnej slávy. Tradícia Cirkvi ich vymenúva dvanásť: „láska, radosť, pokoj, trpezlivosť, zhovievavosť, dobrota, láskavosť, vľúdnosť, vernosť, skromnosť, zdržanlivosť, čistota“ (Gal 5, 22-23: Vulgáta).
Čnosť je trvalá a stála dispozícia konať dobro. Ľudské čnosti sú stále dispozície rozumu a vôle, ktoré usmerňujú naše činy, usporadúvajú naše vášne a riadia naše správanie podľa rozumu a viery. Možno ich zoskupiť okolo štyroch základných čností, ktorými sú: rozvážnosť, spravodlivosť, mravná sila a miernosť.
- Rozvážnosť uschopňuje praktický rozum, aby vo všetkých situáciách rozoznával, čo je pre nás skutočným dobrom, a volil správne prostriedky na jeho vykonanie.
- Spravodlivosť spočíva v stálej a pevnej vôli dať Bohu a blížnemu to, čo im patrí.
- Mravná sila zabezpečuje nepoddajnosť v ťažkostiach a vytrvalosť v úsilí o dobro.
- Miernosť zmierňuje príťažlivosť zmyslových rozkoší a dáva rovnováhu pri používaní stvorených dobier.
Morálne čnosti vzrastajú výchovou, vedomými a dobrovoľnými činmi a vytrvalosťou v úsilí. Božia milosť ich očisťuje a povznáša.
Dôležité je uvedomiť si duchovné bohatstvo, ktoré pre prosiacich z nich plynie. Najväčším Božím darom, ktorý sme dostali a zároveň ho môžeme darovať iným je láska.
Prejavy Ducha Svätého sa dajú prirovnať k stromu: dary Ducha Svätého sú ako korene - nimi sme zakorenení v Bohu a zabezpečujú to najpotrebnejšie pre zdravý vývin nášho duchovného organizmu. Prejavom duchovnej zrelosti je až ovocie Ducha.
Hoci svätý Pavol menuje deväť druhov ovocia, tradícia ich pozná až dvanásť. K spomínaným deviatim pripočítava ešte ďalšie tri: „vľúdnosť, skromnosť a čistotu.“ Ovocie Ducha prinášame, keď sme napojení na Krista: „Ja som vinič, vy ste ratolesti.
Darov Ducha Svätého je nesmierne veľa. Ich nevyčerpateľnú bohatosť vyjadruje číslo sedem, ktoré symbolizuje ich úplnosť, a rôznorodosť. Postupom vekov však symbolická sedmička nadobudla konkrétnu podobu a biblický základ: „Z pňa Jesseho vypučí ratolesť a z jeho koreňov výhonok vykvitne. Nik tak neoplýval darmi Ducha ako Ježiš: „V celej svojej plnosti patria Ježišovi Kristovi“ (KKC 1831). Nik tak neoplýval týmito darmi, ako Ježiš. Kresťan by nimi mal tiež oplývať.
Katechizmus Katolíckej cirkvi poskytuje ich základnú definíciu a význam: „Sú to stále dispozície, ktoré robia človeka ochotným riadiť sa vnuknutiami Ducha Svätého... Dopĺňajú a privádzajú k dokonalosti čnosti tých, ktorí ich prijímajú. Spôsobujú, že veriaci sú ochotní pohotovo poslúchať Božie vnuknutia“ (porov. Citlivosť na Božie vnuknutia sa dobre prejavuje v bezradných situáciách. Duch Svätý vie vždy dobre poradiť a vnuknúť správnu myšlienku.
Charizmy
Svätý Pavol spomína proroctvo medzi charizmami. Dar proroctva nie je veštením z kryštálovej gule, ale schopnosť prehovoriť v Božom mene do konkrétnej situácie. Tak to bolo aj u starozákonných prorokov.
To sme už vstúpili na pôdu mimoriadnych darov Ducha Svätého - chariziem, ktorým svätý Pavol venuje špeciálnu pozornosť (porov. Mnohí Korinťania boli hrdí na svoje charizmy, ktoré niektorí zneužívali na to, aby sa predvádzali, miesto toho, aby nimi slúžili. Charizmy sú „na všeobecný úžitok“ (porov. 1 Kor 12, 7). Nik ich nedostáva pre seba, ale pre iných. „Znamenajú priazeň, nezaslúžený dar, dobrodenie.
Pavol chce Korinťanov vyviesť z ich pokriveného chápania chariziem a upriamiť ich správnym smerom, preto im píše: „Ešte vznešenejšiu cestu vám ukážem“ (1 Kor 12, 31). Týmito slovami uvádza Hymnus na lásku (porov. 1 Kor 13), ktorý je ústrednou časťou bloku o charizmách (porov. 1 Kor 12 - 14). Aj týmto literárnym spôsobom chce svätý Pavol vyjadriť, že láska je omnoho vznešenejšia než akákoľvek charizma.
V závere apoštol Pavol na troch charizmách ilustruje ich dočasnosť: „Proroctvá prestanú, jazyky zamĺknu a poznanie pominie“ (1 Kor 13, 8). Rozdiel medzi láskou a charizmami vyjadruje aj prostredníctvom viacerých protikladov (čiastočné - dokonalé; dieťa - muž; nejasne - zoči - voči; dočasnosť - večnosť).
Láska nikdy nie je čiastočná. Nemôžeme niekoho milovať len spolovice alebo z jednej tretiny. Buď milujeme, alebo nie. Láska znamená úplnosť, dokonalosť. Iba prostredníctvom lásky môžeme dosiahnuť úplnosť, celistvosť a zrelosť, jednoducho: svätosť. Láska je božská i zbožstvujúca. Láska je cesta k plnosti. Výraz „cesta“ by sa v modernom jazyku dal preložiť aj ako spôsob života alebo životný štýl. Láska nie je charizma, je skôr životným štýlom, ktorý nám umožňuje už tu a teraz žiť naplno a plnohodnotne. Dnešným trendom je žiť naplno, len si pod tým predstavujeme všeličo. Hymnus na lásku nám pripomína, že plnosť života je v láske. Bez lásky nežijeme naplno. Žijeme len čiastočne, nedokonalo, neúplne. Nie naše charizmy, dary nás naplnia, ale to, že my sami sa staneme darom. V láske sa nielen darujeme, ale láska nás robí charizmatickými bytosťami.
tags:
