Slovensko prispieva len zanedbateľným množstvom ovocia a zeleniny do celkovej európskej produkcie. Na juhu Slovenska v okrese Komárno sú ideálne klimatické podmienky na pestovanie ovocia a zeleniny.
Slovenské farmy a ich prínos
Niektoré slovenské farmy sa zameriavajú na pestovanie kvalitných plodín a chov hospodárskych zvierat. Tu je niekoľko príkladov:
- Farma Babindol: Pestuje tie najlepšie slovenské paradajky.
- Farma Figura: Ich mottom je „Zdravé jedlo pre zdravých ľudí“.
- Agrofarma Dianiška: Nachádza sa v srdci Slovenska v mestečku Tisovec.
- Bonne Fruits: Rodinný ovocný sad v Mostovej a v Čiernom Brode.
- Adamovo ovocie: Ponúka sušené ovocie z najslnečnejšieho územia južného Slovenska, z Hurbanova.
- Kozia farma Dolinka: Ponúka kvalitné domáce vajíčka formou predaja z dvora.
- Farma Hlučil: Malá rodinná farma s predajom domácich vajíčok.
- Dvor Morgov: Zaoberá sa výrobou kvalitných 52% ovocných bio destilátov.
- Janove sady: Rodinná firma, ktorá pestuje bazu čiernu, odrodu Haschberg.
- Bioplant Ostratice: Ovocinárska farma zameraná na veľko-produkciu ovocia, s dôrazom na ekologické spolužitie s prírodou.
- Farma Loszi: Pestuje a spracováva zeleninu bez chémie.
Spotreba a pôvod ovocia v Európe
Ovocie a zelenina rastie v Európskej únii na ploche takmer päť miliónov hektárov. Kým Španielsko dominovalo spomedzi všetkých európskych krajín v produkcii ovocia, Taliani dopestovali najviac zeleniny. Na jednu hlavu Európana vlani pripadlo až 25 kíl jabĺk. Farmári vypestovali dokopy 12,5 milióna ton jabĺk, čím sa jablká stali najpočetnejším ovocím celej EÚ. Zo zeleniny sa dopestovalo najviac rajčín, dokopy až 18,5 milióna ton. Jednému Európanovi sa tak ušlo v priemere 36 kíl rajčín.
Top pestovatelia ovocia v EÚ
- Poľsko: Čerešne a jablká (28,7 % produkcie jabĺk v EÚ)
- Taliansko: Jablká (19,6 %)
- Francúzsko: Jablká (14,5 %)
- Španielsko: Jahody (31,6 %)
Dovoz a lokálna produkcia
Zvykli sme si na čerstvé jahody počas zimy, exotické avokádo či banány, ktoré sa v našich podmienkach nedajú dopestovať. Na porovnanie sme si vybrali 14 druhov zeleniny a ovocia nachádzajúcich sa na pultoch obchodných reťazcov ako Tesco, Billa, Kaufland, Lidl a Coop Jednota. Pri návšteve 4 obchodov v jednom slovenskom meste, sme sa dostali do 25 krajín.
Štítky, ktoré obchodníci uvádzajú pri čerstvých potravinách zobrazujú okrem ceny tovaru aj krajinu pôvodu. Obchodné reťazce nám zatiaľ dávajú na výber a môžeme nakupovať v USA, Argentíne alebo v Izraeli pod jednou strechou v slovenskom obchode.
Drobné ovocie a jeho pestovanie na Slovensku
Vzrušujúcim chuťovým spestrením leta je drobné ovocie. Slovenskí pestovatelia nepokrývajú dopyt po drobnom ovocí. Aj veľké obchodné reťazce majú záujem najmä o slovenské bobuľové ovocie. Dôvod, prečo obchodníci preferujú drobné ovocie zo Slovenska, spočíva v tom, že najlepšie je čerstvé, a to predávajú ovocinári, ktorí majú najbližšie k spotrebiteľovi.
Pestovanie niektorých druhov bobuľového ovocia patrilo v nedávnej minulosti k silným stránkam slovenského ovocinárstva. „V šľachtení ríbezlí dosahovalo Slovensko zásluhou Výskumného ústavu ovocných a okrasných drevín v Bojniciach svetovú úroveň. Z niekdajších produkčných plôch s rozlohou 2-tisíc hektárov zostalo len torzo. Bobuľoviny sa pestujú na ploche okolo 300 hektárov a to, samozrejme, nestačí kryť rýchlo rastúci dopyt predovšetkým mladšej generácie spotrebiteľov.
Keď sa však pozrieme na súčasnú ponuku bobuľovín, rýchlo zbadáme, že pochádzajú buď zo susedného Poľska, Rakúska alebo vyše tisíc kilometrov vzdialeného Belgicka. Lenže z čím väčšej vzdialenosti sa bobuľové ovocie dováža, tým je komplikovanejšia logistika.
Bonifructi dodáva čerstvé bobuľové ovocie zatiaľ z malých výmer. Napríklad kanadské čučoriedky sú z plantáže s plochou 2,5 hektára, ríbezle 1,5, maliny z 0,5 hektára. Úspech má vždy lokálne, teda miestne, čiže slovenské ovocie, ktoré má vysokú kvalitu.
Legislatíva a kvalita
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky vydáva vyhlášky, ktoré upravujú požiadavky na kvalitu ovocia, zeleniny a výrobkov z nich. Tieto predpisy zabezpečujú, že na trh sa dostávajú len kvalitné a bezpečné produkty. Napríklad:
- Podiel sušiny v sušenom ovocí musí byť najmenej 70 % hmotnosti.
- Množstvo ovocia použité na výrobu 100 g lekváru musí výrobca uviesť na obale.
- Sušené ovocie môže obsahovať najviac 10 % hmot. vlastných prímesí a 0,5 % hmot. cudzích prímesí.
tags:
