Ovocie Podobné Olivám: Druhy, Pestovanie a Využitie

Blahodarné účinky olivového oleja na naše zdravie sú všeobecne známe a tento olej je bežnou súčasťou domácností. Často sa však zabúda na to, aký zdravý je pre nás zdroj olivového oleja, teda olivy samotné. Možno si ich občas doprajeme v šaláte alebo na pizzi pre lepšiu chuť. Olivy sú ale naozaj cenným prírodným zázrakom, ktorý sa oplatí konzumovať pravidelne. Olivovníky sa pestujú už asi od roku 3000 pred naším letopočtom, takže ich tradícia má naozaj silné korene.

Poznáme viacero druhov olív - zelené, čierne, fialové, tmavšie či bledšie hnedé a sú veľmi dôležitou súčasťou stravy najmä v oblasti Stredomoria. Zaujímavosťou pre mnohých z nás možno bude, že olivy patria medzi ovocie a nie zeleninu. Nie každý však má rád špecifickú chuť tohto ovocia. V každom prípade sa láska k olivám určite oplatí a náš organizmus si z olív vezme veľa.

Olivy ako zásobáreň vitamínov a minerálov

A prečo sú teda olivy tak cenným prírodným produktom? Je to najmä vďaka obsahu veľkého množstva vitamínov a minerálov, ktoré sa v tomto ovocí skrývajú. Za zmienku stojí obsah vitamínu E, A či vitamínov skupiny B. Nenasýtené mastné kyseliny, vláknina a minerály ako sodík, draslík, fosfor či horčík sú ďalšími dôvodmi, prečo si olivy pravidelne pridávať do stravy. Ako vidno, v nenápadnej olive sa toho skrýva naozaj dostatok.

7 Blahodarných účinkov Olív na Naše Zdravie

1. Zdravé srdce: Olivy sú prospešné pre náš srdcovocievny systém vďaka obsahu esenciálnych mastných kyselín a kyseliny olejovej. Kyselina olejová dokáže regulovať hladinu cholesterolu a upraviť krvný tlak. Fenolové zlúčeniny v olivách prispievajú k udržiavaniu čistých a priechodných krvných ciev. Avšak pozor na olivy nakladané v slanom náleve alebo sušené slané olivy, ktoré môžu kvôli vysokému obsahu sodíka, naopak, krvný tlak zvyšovať a tým ohrozovať srdce a cievy.
2. Nižšie riziko rakoviny: Zaradenie olív do jedálneho lístka môže prispieť aj ako prevencia proti rakovine. Antioxidanty, ktoré sú obsiahnuté v olivách, pomáhajú bojovať proti rakovinovým bunkám, čo bolo preukázané aj vedeckými štúdiami. Obzvlášť pozitívne výsledky sa ukázali v prípade rakoviny hrubého čreva, žalúdka alebo rakoviny prsníka.
3. Protizápalové účinky: Olivy sa môžu pochváliť aj silnými protizápalovými účinkami. Je to najmä kvôli obsahu fytochemikálií, ktorých účinok sa údajne dá prirovnať k niektorým silným liekom proti bolesti. Preto sú olivy dobrou voľbou pre ľudí trpiacich chronickými zápalovými stavmi, ako je napríklad artritída.
4. Zdravé oči: Ak vás trápia očné problémy, ako napríklad zhoršené videnie, bolesť očí, pocit suchých očí a podobne, skúste zaradiť do stravy čierne olivy. Tie sú totiž bohaté na vitamín A, ktorý je výborný pre zdravý zrak. Tento vitamín nie je pomocníkom len pre lepšie videnie, ale preukázal sa aj jeho účinok v boji proti glaukómu, kataraktu (sivý zákal) a mnohým degeneratívnym ochoreniam zraku.
5. Zdravá pečeň: Vďaka pravidelnej konzumácii olív možno prispieť k správnej funkcii pečene a k jej detoxikácii. Veľkú zásluhu na tom má látka s názvom oleuropeín. Obsah tejto látky je dokonca vyšší v listoch olivovníka než v jeho plodoch a dnes sa bežne dajú kúpiť aj výživové doplnky s výťažkom z olivových listov.
6. Pre krásu a trávenie: Olivy pomáhajú udržiavať pokožku zdravú a pružnú vďaka vitamínu E a ďalším dôležitým látkam. Pravidelná konzumácia olív spomaľuje prejavy starnutia pokožky a prispieva aj k rastu a zdraviu vlasov. Vysoký obsah vlákniny robí z olív tiež výbornú potravinu pre zdravé trávenie. Okrem toho sú ľahko stráviteľné a obsahujú málo kalórií, takže sú vhodné aj pre tých, ktorí sa snažia regulovať svoju hmotnosť.
7. Lepšia nálada: Vzácny „koktejl“ zdraviu prospešných látok, najmä horčíka a omega-3 mastných kyselín, ulahodí aj nervovej sústave a olivy môžu pomôcť znižovať depresívne stavy a zlepšovať náladu.

Toto je len niekoľko pozitívnych účinkov olív na naše zdravie, existuje iste oveľa viac dôvodov, prečo by sme mali olivám venovať pozornosť.

Ako si ich však dopriať v každodennej kuchyni?

Asi najčastejšie sa s olivami stretneme v rôznych zeleninových či cestovinových šalátoch. Klasickým jedlom, kde sa využívajú čierne či zelené olivy, je aj pizza. Skúste ozdobiť olivami aj obložené chlebíčky alebo rôzne jednohubky. Fantázii sa medze nekladú, takže je len na vás, kde sa rozhodnete pre olivové spestrenie. Olivami môžete spestriť aj také obyčajné jedlo, ako je omeleta či praženica.

Ideálne na párty, na večerné zobkanie alebo ako rýchle občerstvenie - slané pečivo napríklad z lístkového cesta je overeným úspechom, ktorým nič nepokazíte. Ak pridáte aj olivy, slané pečivo sa stane o kúsok zdravším. V neposlednom rade si z olív možno pripraviť aj nátierku. Základným receptom je jeden balíček zelených alebo čiernych olív bez kôstky v slanom náleve a trocha olivového oleja. Obe suroviny spolu zmixujeme, kým nevznikne krémová konzistencia. Následne môžeme natierať na chlieb, hrianku či na jednohubky. Skúste experimentovať a vyrobiť si nátierku podľa vlastnej chuti.

Olivy a olivový olej

Olivy sú drobné plody, ktoré rastú na olivovníkoch. Patria do skupiny ovocia zvanej kôstkovice a sú príbuzné mangu, čerešniam, broskyniam, mandliam a pistáciam. Zdravé tuky v olivách sú extrahované za účelom výroby olivového oleja, jednej z kľúčových zložiek neuveriteľne zdravej stredomorskej stravy. Často sa používajú v šalátoch, sendvičoch a tapenádach. Niektoré nezrelé olivy sú zelené a pri dozrievaní sčernejú. Iné zostávajú zelené, aj keď sú úplne zrelé.

Zdravotné benefity olív

• Osteoporóza: Bolo preukázané, že antioxidanty znižujú riziko chronických ochorení, ako sú srdcové choroby a rakovina.
• Antioxidanty: Olivy sú bohaté na antioxidanty s rôznymi zdravotnými prínosmi od boja proti zápalu až po obmedzenie rastu mikroorganizmov.
• Zdravie srdca: Kyselina olejová, hlavná mastná kyselina obsiahnutá v olivách, je spájaná so zlepšením zdravia srdca. Môže regulovať hladinu cholesterolu a zlý cholesterol pred oxidáciou.
• Rakovina: Je teda možné, že olivy môžu pomôcť znížiť riziko rakoviny. To môže byť čiastočne spôsobené vysokým obsahom antioxidantov a kyseliny olejovej v olivách.

Riziká spojené s konzumáciou olív

Olivy sú väčšinou dobre tolerované, ale keďže sa predávajú v náleve, obsahujú väčšie množstvo soli. Môžu tiež obsahovať ťažké kovy a minerály, ako je bór, síra, cín a lítium. Konzumácia veľkého množstva ťažkých kovov môže poškodiť vaše zdravie a zvýšiť riziko rakoviny. Množstvo týchto kovov v olivách je však všeobecne hlboko pod zákonným limitom. Preto je toto ovocie považované za bezpečné. Olivy obsahujú akrylamid, ktorý je spájaný so zvýšeným rizikom rakoviny, hoci niektorí vedci túto súvislosť spochybňujú.

Skladovanie olív

Pokiaľ si kúpite olivy bez kôstky, síce ušetríte čas, ktorý by ste strávili ich vykôstkovaním, ale olivy stratia na chuti. Pokiaľ si kúpite olivy v slanom náleve, neotvorené ich skladujte v špajze či na nejakom inom chladnom a suchom mieste. Olivy v oleji skladujte tiež neotvorené v špajze, ale vydržia vám kratšiu dobu ako olivy v slanom náleve. Na obale býva uvedený dátum expirácie, na ktorý si dávajte pozor. Po otvorení pohára s olivami sa odporúča premiestniť ho do chladničky. Potom by ste ich mali zjesť do 3 týždňov.

Olivy je možné zmraziť asi na 6 mesiacov. Jedna plesnivá oliva je známkou toho, že celý pohár musí preč. Pleseň nemusí byť vidieť, treba si tiež dávať pozor na akúkoľvek zmenu vzhľadu či vône. Ak olivy začnú vyzerať scvrkle alebo vyblednuté, vyhoďte ich.

Druhy olív a ich využitie

Existujú stovky odrôd olív. Čo sa týka farby, čierne olivy sú zrelé a zelené nie. Čierne i zelené olivy pochádzajú z rovnakých stromov a rovnako ako iné rastliny nesúce ovocie môže mať strom zrelé aj nezrelé olivy zároveň. Všetky olivy dozrievajú od zelenej po čiernu, cez medzistupne červenkasté, hnedé a fialové.

Olivy môžete používať mnohými rôznymi spôsobmi - samotné ako desiatu či predjedlo alebo ako dôležitú súčasť dipov, omáčok, šalátov, cestovinových pokrmov, rôznych dusených aj pečených jedál. Dodávajú pokrmom úžasnú slanú a aromatickú chuť.

Tipy na prípravu olív

• Marinované olivy: Jedným z najjednoduchších a najchutnejších spôsobov, ako si olivy vychutnať, je marinovať ich v teplom olivovom oleji s bylinkami, ako je rozmarín, tymián a bobkové listy, citrusová kôra a guličky korenia.
• Omáčka na cestoviny: Pripravte si vynikajúcu omáčku na cestoviny z čerstvých paradajok, čili, čiernych olív, kaparov a nakrájaných filiet z ančovičiek.
• Tapenáda: Urobte si rýchlu tapenádu a to tak, že nasekáte vykôstkované olivy a trochu cesnaku. Spracujte do hladka, okoreňte, potom pridajte olivový olej a citrónovú šťavu podľa chuti.
• Bruschetta: Na letnú bruschettu rozdrvte čierne olivy a cherry paradajky, premiešajte a potrite zmesou opečenú ciabattu, na ktorú ste už rozotreli prelisovaný cesnak. Položte lístky rukoly, pokvapkajte olejom a okoreňte.

Pestovanie olivovníkov

Olivy sú ovocie, ktoré rastie na olivovníkoch. Nie sú však jedlé priamo zo stromu a to kvôli svojej horkej zložke, oleurpeinu. Olivovník je strom, ktorý je vysoký od 3 do 12 metrov, ale aj viac, a má veľa vetiev. Jeho listy sú kožovité a kopijovité, zvrchu tmavo zelené a na spodnej strane striebristé. Kvitne koncom jari. Kvety obsahujú samčie aj samičie časti. Samičie časti sa môžu vyvinúť v plody olív a samčie obsahujú iba časti produkujúce peľ.

Olivám sa darí iba v horúcom a suchom podnebí s miernymi zimami. Stromom trvá 12 až 15 rokov, kým prinesú plnú úrodu, a môžu žiť až 600 rokov. Celkom sa odhaduje, že na Zemi existuje 865 miliónov olivovníkov.

Pretože sú olivy veľmi horké, obvykle sa nejedia čerstvé. Namiesto toho sú ošetrené a fermentované. Tento proces odstraňuje horké zlúčeniny, ako je oleuropeín, ktoré sú najviac zastúpené v nezrelých olivách. Pri fermentácii je dôležitá aj kyselina mliečna. Pôsobí ako prírodný konzervant, ktorý chráni olivy pred škodlivými baktériami. Existujú však niektoré odrody, ktoré nepotrebujú spracovanie a môžu byť konzumované, keď sú úplne zrelé. Spracovanie olív môže trvať od niekoľkých dní až po niekoľko mesiacov v závislosti od použitej metódy.

Alternatívy k olivám

Hlošina Ebbingeova

Hlošina Ebbingeova 'Gilt Edge' - táto vždyzelená varieta dosahuje výšku obvykle okolo 2-4 metrov s obdobnou šírkou, čo ju robí vhodnou na použitie ako solitér alebo živý plot v záhradách. 'Gilt Edge' má kompaktný habitus a hustý rast. Charakteristickým znakom 'Gilt Edge' sú jeho listy s výraznými okrajmi. Listy sú striebristo šedé a zdobí ich výrazný zlatý lem, čo dodáva rastline atraktívny vzhľad. Táto varieta prináša do záhrady jemnú a pritom výraznú farebnú paletu.

Počas kvitnutia vytvára nenápadné, ale voňavé kvety, ktoré sa neskôr môžu vyvinúť v plody podobné olivám. Kvety sa objavujú na jeseň. Pokiaľ je bežná zima, plody dozrievajú na jar - apríl až máj. Sú to sýto červené, cca 1,5 cm dlhé oválky s kôstkou. Chuť pripomína sladké višne. Najlepšie sú, keď začnú samy opadávať.

'Elaeagnus x ebbingei 'Gilt Edge' sa vyznačuje svojimi výraznými zlatými okrajmi na listoch, čo ju robí atraktívnym prvkom v záhradách. Táto odroda Elaeagnus x ebbingei preferuje slnečné až polotienisté stanovište a nie je náročná na pôdu. Rovnako ako základný druh je 'Gilt Edge' odolná voči mrazu a suchu, čo ju robí vhodnou pre rôzne záhrady a krajinářské úpravy.

Avokádo

Avokádo mnohí označujú pojmom super ovocie, hoci si niektorí myslia, že ide o zeleninu. Vedci dokázali, že denná konzumácia polovice avokáda môže znížiť hladinu nezdravého cholesterolu rovnako ako moderné lieky. Existuje vyše 800 odrôd avokáda, ktoré majú rôzne druhy plodov s vráskavou aj hladkou šupkou, sú vajcovité aj hruškovité, čierne i svetlozelené. Dôležitá je zrelosť plodu, do obchodov sa dostáva avokádo nezrelé.

Zdravotné účinky avokáda

• Pomáha pri rýchlejšom spaľovaní tukov tým, že zvyšuje produkciu hormónov v štítnej žľaze.
• Spomaľuje uvoľňovanie inzulínu, preto si telo nestihne uložiť všetky tuky.
• Efektívne znižuje hladinu cukru v krvi.
• Znižuje množstvo cholesterolu v krvi a všeobecne znižuje pravdepodobnosť výskytu srdcovo-cievnych ochorení.
• Má vysoký obsah antioxidantov a má aj protizápalové účinky, čím môže pomôcť pri reumatizme a osteoartróze.

Avokádo sa výborne hodí do šalátov - ovocných alebo zeleninových. Ak sa chceme vyhnúť nasýteným tukom, avokádom môžeme nahradiť maslo v rôznych nátierkach. Hodí sa aj na prípravu dipov a omáčok. Najzdravším spôsobom konzumácie je nevarené avokádo.

Olivový olej: Druhy a využitie

Vďaka svojim jedinečným chuťovým a zdraviu prospešným vlastnostiam si olivový olej získava čoraz viac priaznivcov aj u nás. Existujú rôzne druhy olivových olejov. Viete ich rozoznať a použiť?

Olivový olej nadobúda svoje senzorické charakteristiky v závislosti od odrody, pôdy a miesta pestovania, ročníka a, samozrejme, od spôsobu spracovania a následného uskladnenia. Olej, podobne ako víno, je možné hodnotiť a popísať z hľadiska jeho farby, vône a chuti.

Druhy olivových olejov

• Extra panenský olivový olej: Olej lisovaný za studena, bez chemickej úpravy s kyslosťou do 0,8 percenta, vhodný najmä pre studenú kuchyňu.
• Panenský olivový olej: Získava sa lisovaním za studena, senzoricky nezodpovedá najvyššej kategórii, má kyslosť do dvoch percent a je vhodný na studeno i na varenie.
• Rafinovaný olivový olej: Získava sa lisovaním pri vysokých tlakoch a olej sa následne spracúva chemicky. Vhodný aj na praženie a vyprážanie.

Zdravotná prospešnosť olivového oleja

Dokázalo sa, že konzumácia olivového oleja znižuje hladinu „zlého" LDL cholesterolu, pôsobí preventívne proti kardiovaskulárnym ochoreniam, chráni pred ischemickou chorobou srdca, zlepšuje metabolizmus diabetikov a dobré fungovanie črevného systému, napomáha dobrému tráveniu. Okrem toho vlani španielski vedci zistili, že polyfenoly prítomné v extra panenskom olivovom oleji majú letálne účinky na Helicobacter pylori - baktériu, ktorá kolonizuje žalúdok a často stojí na počiatku vzniku žalúdočných vredov a karcinómu žalúdka.

Ideálne je kupovať malé množstvá oleja a používať ho čo najčerstvejší. Olivový olej nie je víno - vekom sa jeho charakter k lepšiemu nemení.

Tabuľka: Porovnanie Zelených a Čiernych Olív

tags: