Keď má dieťatko skoro rok a pol, je čím ďalej tým šikovnejšie. Používa svoj rozkošný slovník, behá sem a tam a šplhá po schodoch a stoličkách.

Aby mal jeho rastúci organizmus stále dostatok energie, potrebuje 3 vyvážené hlavné jedlá denne a medzi nimi výživné desiaty. Pravidelný stravovací režim je základom pre to, aby batoľa nebolo z náhleho škvrkania v brušku mrzuté a navyše si vybudovalo vzor pre zdravý životný štýl v dospelosti.

Dobrá správa, mami! Touto dobou tiež u väčšiny detí pomaly odoznieva "negativistické" obdobie a vaše batoľa začína byť oveľa ochotnejšie. Je pre neho totiž stále dôležitejšia pochvala a to, aby vám urobilo radosť. Kŕmenie a poznávanie nových chutí tak pôjde oveľa ľahšie.

Dajte malému ohmahať a ochutnať ďalšie dospelácke jedlá a pracujte aj naďalej na zdokonaľovaní jeho stolovacích schopností. Umožnite dieťaťu napríklad sedieť na stoličke či v kresle s ohnutýma nohami v kolenách namiesto natiahnutých. Naučí sa tak k stoličke správne natočiť a bezpečne dosadnúť. Deti v tomto veku už väčšinou vedia piť samé z hrnčeka a kŕmiť sa lyžičkou. Často im už stačí len jeden spánok počas dňa. Napodobňujú všetko, čo vidia okolo seba, a preto toto obdobie využite na rozvíjanie ich psychomotorických schopností - maľujte, tvorte, skladajte a hrajte sa.

Jedálniček batoľaťa v 17. mesiaci

Jedálniček sa nelíši od jedálnička 16-mesačného batoľaťa. Upravujte ho podľa chutí a schopností dieťaťa, ale vždy pri tom dbajte na pestrosť jedálneho lístku aj rôzne formy podávania zeleniny, ovocia a mliečnych výrobkov. K pitiu je ideálna voda alebo neriedený ovocný džús.

  • Ráno začnite dojčením, alebo náhradnou mliečnou výživou HiPP 3 JUNIOR Combiotik.
  • Pokiaľ je batoľa už zvyknuté na tuhú stravu, ponúknite mu krajec chleba s maslom alebo rastlinným tukom s plátkom paradajky, uhorky alebo inú zeleninu.
  • Raňajkové menu striedajte - ďalší deň ponúknite napríklad jogurt. Cereálie s ovocím sú tiež vhodnou voľbou.
  • Dopoludnia sa k desiate bude hodiť čerstvé ovocie, alebo ovocný príkrm.
  • Na obed podávajte pokrm s mäsom, viac druhov zeleniny a dostatkom sacharidov zo zemiakov, ryže alebo cestovín. Všetko potrebné nájdete tiež v kompletných menu HiPP. Na obed sa hodí aj výdatná polievka.
  • Ako dezert vyberte ovocnú kapsičku, čerstvé ovocie, alebo ovocný puding.
  • Popoludní je znova vhodný čas na doplnenie vápnika a vitamínov. Skúste malému ponúknuť ovocie s tvarohom a piškóty.
  • Večer odporúčame jednu z HiPP BIO mliečnych kaší na dobrú noc, ktorá batoľa príjemne zaplní a ukľudní.

Základ stravy do 1. roka

Každé dieťatko v tomto veku pije ešte materské mlieko alebo je na umelej náhrade mliečka. Približne od pol roka života bábätka začíname zavádzať prvé príkrmy, ktorých gro by mala tvoriť najmä zelenina, neskôr ovocie. Ak máte práve teraz dieťa v tomto období, vyhrali ste. V sezóne dostať veľa kvalitných surovín priamo zo záhradky od rodiny či pestovateľov.

Zeleninu používajme všade, kde sa dá. Ideálne, keď ju dieťa spoznáva na tanieri, ale aj v obchode, či knižkách alebo najlepšie, keď vidí ako rastie. Používame ako základ do polievok, omáčok, nátierok či placiek. Sezóna okolo nás je tým najlepším vodítkom na zostavenie si svojho menu.

Po úspešnom štarte s prvými zeleninovými príkrmami by podľa nej mali druhý mesiac prikrmovania vstúpiť do menu bábätka obilniny vo forme kaší (varíme z ryže, pšena a ich vločiek). Naučiť dieťa na nesladené kaše je veľká výhra. Keď odíde mliečko, zo skorej večere presunieme kašu ako raňajky a máme vyhrané. V treťom mesiaci prikrmovania zavádzame bielkoviny - v strukovinách (červená šošovica), vo vaječnom žĺtku a kvalitnom mäsku.

Dochucovať budeme predsa ešte celý život či už sebe, alebo dieťaťu. Dôležité je, aby sme mu dali dobrý základ do života v podobe zvyku na ľahšie chute , a tým pomôžeme aj k lepšiemu tráveniu.

Pozor na alergény a ovocné šťavy

V lete, keď je skutočne sezóna na všelijakú zeleninu či ovocie, nemusíme podľa poradkyne pre výživu detí vôbec kupovať banány, mangá či avokáda. Všetky potrebné živiny dostane dieťatko z našich domácich vypestovaných surovín. Sú však niektoré, na ktoré si treba dať obzvlášť pozor?

Vo všeobecnosti som za pomalé zavádzanie, najmä alergénov, u detí do troch rokov. Mamičky láka sezónne ovocie ako jahody, maliny alebo čoskoro aj prvé rajčinky zrelé od slniečka. Každá preto musí zvážiť, či to svojmu dieťatku dá ochutnať, alebo nie.

Zároveň prízvukuje, že zeleniny v strave bábätka do 1. roka života nie je skutočne nikdy dosť. Nebojme sa dusenej, parenej, čerstvej do rúčky namiesto rožku. Núkajte dieťatku napríklad mrkvové, uhorkové paličky či varenú kukuricu.

A čo ovocné šťavy alebo tak obľúbené smoothies? Ovocie v odšťavenej podobne je len cukrová voda bez vlákniny. Treba ju veľmi riediť, používať ako sirup. U smoothies si treba uvedomiť, koľko ovocia je v jednom pohári. Zjedlo by to vaše dieťa aj z misky? Opäť je to koncentrovaná fruktóza, ktorú telo bude spracovávať inak, ako by ju jedlo v celom ovocí, ktoré sa ešte aj hryzie v ústach.

Najlepším nápojom však je a vždy bude voda. V lete odporúčam s bylinkami ako bazalka alebo kúsok plávajúceho ovocia pre zábavu.

Recepty pre deti do 1. roka

Vieme, že tým najdôležitejším, čo môžeme dieťatku dať okrem našej lásky, je aj domáca strava. Práve tým budujeme bábätku telíčko a stravovací základ v ňom, z ktorého bude čerpať celý život. Aj keď si jedného dňa nájde cestu k nezdravým potravinám, jeho zdravý základ v tele mu pomôže ich lepšie spracovať.

V tom čase sa vyvívajú obličky, mozog, jednoducho všetko. Láska a energia, ktorú maminy dávajú dieťatku v každej porcii, sú úžasným bonusom.

Jarná hrášková

Na ghee masle osmažíme pórik a rascu, pridáme čerstvý hrášok, nastrúhaný kaleráb na pásiky, podlejeme vývarom, alebo len vodou a varíme max. 20 minút. Takúto jarnú zeleninku netreba rozvárať ani dlho variť. Môžeme pridať domácu vegetu alebo inú bez soli. Kto má rád, tak aj rezančeky či halušky.

TIP: Polievka vhodná pre dieťa od 10 mesiacov, ale tu bude treba asi ešte niekomu rozmixovať.

Fishcake

Rybací koláčik, ktorý je vhodný už v prvom roku života dieťaťa. Obsahuje odkostičkovanú slovenskú rybku (napr. pstruh dúhový), surovú nastrúhanú mrkvu, vajce a pšenové vločky, pri deťoch po roku a pol pridajte štipku soli a ešte kmín. Masu si zmixujete, necháte odkvapkať vajíčko, nech je zmes suchšia a pečiete na 180 stupňoch, kým nestuhne na pečiacom papieri. Koláčik nesmie zčernať ani hnednúť, nepotrebuje veľa minút.

TIP: Pre najmenšie deti môžete fishcake použiť ako koláčik do ruky, alebo pridať na mrkvičkové pyré.

Kaša nie je veda

Kašu robte z celých zŕn, ako napríklad z celej rozvarenej ryže (biela, do roka nie celozrnná) alebo z pšena, či ovsené vločky. Na noc obilninu zalejte vodou v pomere 1:5 (viac vody) a šup do chladničky, ráno prepláchnuť a povariť 3-4 minútky domäkka. Môžete pridať škoricu, rastlinné mliečko či materské, po dovarení aj kvapku kvalitného oleja (konopný, tekvicový, repkový). Ak už vaše deti jedia orechy či mandle, tak opäť namočiť, ráno premyť a pomlieť do kaše. Do zmesi môžete v noci pridať aj čajovú lyžičku bieleho jogurtu, ráno premyť a povariť.

TIP: Obilniny i vločky je vhodné na noc namáčať (okrem pšena, to stačí spariť vriacou vodou), pretože očistíte obilninu od škodlivín a uľahčíte telu trávenie.

Ako na to pšeno?

Dobre ho prepláchnite aj 2-3x a dajte variť s cca 1,5 násobným množstvom vody. Pridajte bobkový list, strúčik cesnaku a pre deti od roka aj štipku kvalitnej soli či sušenej kurkumy (zafarbí pšeno do zlatista a je veľmi zdravá. Povarte 10 minút, kým pšeno nenarastie, pridajte nastrúhanú mrkvu, cuketu, zeler, trošku vody alebo vývaru a varte domäkka. Môžete pridať aj zelenú vnať alebo pre deti po roku aj strúhané pecorino či parmezán. Kvapka oleja - konopný či olivový do hotového jedla.

TIP: Pšeno sa môže aj rozvariť zo svojho tvaru. Ak počas prvej fázy vznikne pena, dajte ju preč. V podstate so pšenom pracujeme ako s ryžou, ale varí sa kratšie.

Ružová kaša

Pšenové vločky (ideálne slovenského pôvodu) trošku povaríme s vodou do mäkka (asi 4 minúty), pridáme nastrúhanú vopred uvarenú cviklu a kvapku oleja (bio repkový, tekvicový, ľanový). Ako alternatívu pre pšenové vločky môžete použiť i ryžové, kto už naplno zaviedol lepok, tak aj ovsené, tie okolo roku. Po roku až nasleduje špalda, ovos, okolo 18 mesiaca pohánka, občas raž a žito. Kaše neučte dieťa jesť s ovocím, alebo ich sladiť. Ovocie s obilninou trávi ťažie, čo zaťaží tak malý tráviaci systém maličkého dieťaťa. Skúste dať len ghee maslo (po rastlinných olejoch) a škoricu (od 12 m.) alebo vanilkový lusk (od 10 m.).

TIP: Cviklu varíme vopred cca hodinu len umýtu v šupe, až pokým nie je mäkká a šupa nejde dole jemným pohybom.

Zeleninové pyré

Ako náhrada i oživenie klasického zemiakového pyré, vyskúšajte urobiť pyré z koreňovej zeleniny alebo mix. Použite čistý zeler, len s kockou zemiaku alebo pomixujte spolu s mrkvou. Pomery sú na vás. Po dovarení pre najmenšie deti len pokvapkajte olejom a mixujte, pre väčšie po roku pridajte kvapku rastlinného mlieka i masielko.

TIP: Je to lepšie straviteľné a v neskorších rokoch ako príloha k mäsku oveľa lepšie, než čisté zemiaky.

Špargľová rýchlovka

Bielu špargľu ošúpeme a povaríme s petržlenovou vňaťou a štipkou soli. Po uvarení do mäkka scedíme a pridáme olivový olej, vymixujeme omáčku a vmiešame do cestovín. Vhodné pre deti od 10 mesiacov.

TIP: Podávame s cestovinami, ideálne kukuričnými alebo ryžovými pre deti do 1.

Dôležité zložky stravy

Aj v súčasnosti zostáva dôležitou potravinou mlieko. Dieťa by malo denne vypiť asi 500 ml mlieka. Do dvoch rokov veku nepodávame mlieko so zníženým obsahom tuku.

Do jedálneho lístka zaraďujeme aj ďalšie mliečne výrobky - mäkký tvaroh, jogurt a syry, ktoré sú bohatým zdrojom dôležitého vápnika, ďalej chudé mäso, obilniny, strukoviny, chlieb (spočiatku bez kôrky) a pečivo. Zelenina a ovocie by sa mali podávať každý deň.

Čo by v jedálnom lístku nemalo byť

Dieťaťu nedávame mastné, sladké a vyprážané pokrmy, údeniny, korenené a priveľmi slané potraviny, sladké malinovky a podobne. Jedlá rýchleho občerstvenia (fast food), ako sú hranolky, pečené klobásy, párky v rožku, hamburgery s majonézou atď. by dieťa v tomto, ale ani v neskoršom veku nemalo jesť.

Rozdelenie dennej stravy

Strava má byť rozdelená na celý deň. Častejšie, ale menšie porcie jedla v priebehu dňa nasýtia kvalitnejšie. Medzi jednotlivými jedlami nechávajte interval 3-3,5 hodiny, aby bolo predchádzajúce jedlo už strávené a zvýšila sa chuť na ďalší pokrm.

U nás sa často väčšina príjmu potravy presúva do popoludňajších a večerných hodín. Dieťa tak väčšiu časť energie z jedla prijíma v čase, keď už ju vlastne nepotrebuje.

  • raňajky - 25 %
  • desiata - 10 - 15 %
  • obed - 30 - 35 %
  • olovrant - 10 %
  • večera - 15 - 20 %

Mali by ste vedieť, že…

  • jedálny lístok by mal obsahovať také potraviny, ktoré sa k sebe hodia chuťovo, farebne aj konzistenciou a mali by byť príjemné na pohľad.
  • násilné nútenie určitého jedla pravdepodobne vyvolá u dieťaťa opačnú reakciu a trvalé odmietanie, ktoré môže pretrvať až do dospelosti.
  • nový pokrm ponúkajte iba v malom množstve na začiatku zvyčajného jedla, keď je dieťa ešte hladné.
  • zavádzanie nových druhov potravín môže byť spojené aj s rizikom alergickej reakcie, preto je dobré zavádzať nové druhy ovocia, zeleniny a iné potraviny postupne s odstupom 2-3 dní, aby sme rozpoznali prípadnú neznášanlivosť niektorej z nich.
  • netrestajte dieťa, keď určité jedlo nechce, ale ani mu nesľubujte odmenu, keď zje jedlo bez protestov.
  • s pribúdajúcim vekom môže dieťa väčšinu jedál jesť spolu s dospelými. Pri príprave jedla spravidla postupujeme tak, že časť hotového, ešte neokoreneného pokrmu oddelíme pre dieťa a zvyšný pokrm korením a soľou upravíme pre ostatných členov rodiny.
  • odporúčame, aby dieťa pri príprave jedla pomáhalo, pretože si k nemu vytvorí vzťah a oveľa ochotnejšie ho potom konzumuje.
  • nenúťte dieťa, aby zjedlo viac, ako samo chce. Ak normálne rastie, je zrejmé, že je dosť.
  • keď sa dieťa s jedlom neponáhľa, nesúrte ho. Je normálne, že deti jedia pomalšie ako dospelí.
  • u batoliat je veľké riziko dusenia pri jedle. Medzi potraviny, ktoré dieťa môže vdýchnuť, patria hlavne tie, ktoré sú tvrdé a ťažko rozpustné. Preto je dôležité, aby dieťa jedlo pokojne a pri jedle nebehalo. Pozor na kúsky surovej zeleniny a ovocia, kandizované ovocie a pukance. Oriešky, mandle a iné podobné potraviny by batoľa nemalo jesť vôbec.
  • pre správny vývoj dieťaťa nie je nutná len kvalitná a pestrá strava, ale aj dostatok lásky, dobré vzťahy v rodine a pokojná atmosféra pri stolovaní.

Praktické rady pri príprave jedálneho lístka pre batoľatá

Ako by mal vyzerať správny jedálny lístok pre deti vo veku od jedného do troch rokov?

Polievky

Polievky sú dôležitým a u detí väčšinou obľúbeným pokrmom. Podávame ich pred hlavným jedlom na obed, kedy povzbudia chuť na jedlo a pripravia tráviaci trakt na prijatie hlavného chodu. Druh polievky vyberáme tak, aby chuťovo a výživovo dopĺňala celý obed. Menším deťom polievky mixujeme a nedávame im veľké porcie, aby sa príliš nezasýtili a aby sme ich tým neodradili od ďalšieho chodu. Polievky sú vhodné aj na večeru, a to najmä v zime, keď ich môžeme doplniť krajcom chleba alebo pečivom. V horúcich letných dňoch prídu určite vhod osviežujúce a výživné polievky z ovocia.

U detí venujeme pozornosť dochuteniu polievok. Snažíme sa používať nedráždivé korenie, predovšetkým zelené bylinky, a úplne vylúčime čierne korenie a iné ostré korenia. Učíme deti menej soliť a v obmedzenom množstve používame dochucovadlá, ako je vegeta, ktoré obsahujú značné množstvo soli.

Mäso

Najväčšie zastúpenie by v jedálnom lístku detí malo mať mäso drobných domácich zvierat, teda kuracie, morčacie, králičie a ryby, hlavne morské. Vhodné je aj teľacie a jahňacie mäso, hovädzie a bravčové mäso podávame v menšej miere, divinu a vnútornosti dávame deťom len výnimočne. Mäso pripravujeme najčastejšie varené alebo dusené, musí byť mäkké a malo by sa dať dobre hrýzť. Menším deťom mäso mixujeme.

V žiadnom prípade na detský tanier nepatria mastné a korenené mäsité jedlá, na prípravu nepoužívame zmesi korenia s glutamanom sodným. Mäso nemusia mať deti každý deň. Jedálny lístok by mal byť čo najpestrejší a z bohatej ponuky ďalších surovín (zeleniny, cestovín, strukovín a obilnín) môžeme pripraviť veľmi chutné a výživné bezmäsité jedlá.

Denný prísun mäsa by mal byť 25 - 40 g podľa veku dieťaťa. Asi 30 g mäsa nahradí jedno vajce alebo 4-5 lyžíc varených strukovín.

Strukoviny

V detskom stravovaní sa málo objavujú strukoviny, aj keď sú veľmi výživné a svojou hodnotou dokážu nahradiť mäso. Strukoviny by mali byť v detskom jedálnom lístku najmenej jedenkrát týždenne. Úplne nevhodná je kombinácia strukovín a údeniny.

Strukoviny spôsobujú nafukovanie, tieto problémy sa zmiernia dokonalým varením domäkka, pasírovaním alebo mixovaním a ochutením napríklad majoránom, rascou či bazalkou. Odporúčam začať s drobnou červenou šošovicou, ktorá sa po namočení uvarí za 10-15 minút.

Zemiaky

Zemiaky predstavujú veľmi dobrý zdroj energie predovšetkým pre vysoký podiel škrobu a obsahujú cenné látky, hlavne draslík. Najčastejšie ich podávame ako prílohu k rôznym pokrmom. Koncom zimy, keď sa kvalita niektorých odrôd zhoršuje, ich podávame menej a volíme iné prílohy.

Zelenina

Zelenina patrí vo výžive dieťaťa k dôležitým potravinám. Jej výber závisí predovšetkým od veku dieťaťa. Je totiž rozdielne stráviteľná pre nadúvanie, obsah vlákniny alebo niektoré relatívne nepriaznivé látky. K prvým druhom zeleniny v detskom jedálnom lístku patrí mrkva a cuketa, pre príjemne sladkastú chuť je obľúbený hrášok.

Ovocie

Ovocie možno použiť čerstvé i tepelne upravené. Vynikajúce sú čerstvé ovocné šťavy, pri príprave nápoja ich riedime pitnou vodou. Tepelnou úpravou sa znižuje kyslosť ovocia, zlepšuje sa jeho stráviteľnosť a takto upravené je vhodnejšie najmä pre menšie deti. K prvým druhom ovocia v detskom jedálnom lístku patria banány, jablká (olúpané), neskôr podávame hrušky (podusené), jahody a postupne pridávame ďalšie druhy ovocia.

Cestoviny

Cestoviny patria k potravinám s pomerne krátkym časom prípravy, dajú sa rôzne kombinovať s mäsom, vajcom, so syrom či zeleninou a sú aj výživovo hodnotné. Zaujímavým spestrením jedálneho lístka môžu byť pohánkové či amarantové cestoviny. Cestoviny podávame asi jedenkrát týždenne.

Obilninové kaše

Kaše z obilnín - pšena, krupice (pšeničnej a kukuričnej), krúpov, ovsených vločiek a ryže sú vhodným pokrmom, trebárs na večeru, aj pre väčšie deti. Jednotlivé obilniny môžeme navzájom kombinovať, napríklad pripravíme kašu z ovsených vločiek a krupice, z ryže a pšena. Náš čas výrazne ušetrí instantné kaše, ktorých je v obchodoch bohatý výber.

Kašu môžeme osladiť cukrom (aj prírodným) alebo tekutým medom. Porciu kaše môžeme obložiť pokrájaným čerstvým ovocím alebo kompótom, kopčekmi vyšľahaného tvarohu či jogurtu. Ak vaše deti nepatria práve k veľkým jedákom, zaručený úspech budete mať s kašou, ktorú na tanieri ozdobíte pomocou ovocia, zaváranín, jogurtu, hrozienok (prepláchnutých) atď., ktoré poukladáte do podoby rôznych tvárí.

Nátierky

Nátierky môžeme podávať na raňajky, desiatu či olovrant alebo ako ľahkú večeru. Nemali by byť pikantné, ale ani chuťovo nevýrazné. Na dochutenie sa snažíme čo najviac využiť bylinky - petržlenovú či zelerovú vňať, pažítku, žeruchu, kôpor, bazalku.

Nátierky rozotierame na celozrnné pečivo alebo chlieb, využiť môžeme aj rôzne druhy krehkého chleba. Pre lepší vzhľad môžeme krajce chleba nakrájať na menšie tvary (na štvorčeky, trojuholníčky a pod.) a nezabudneme ich ozdobiť zeleninou.

Sladkosti

Sladké pochúťky sa stali synonymom detstva, ale všetci vieme, že našim deťom veľmi neprospievajú - deti po nich strácajú chuť pravidelne jesť, kazia sa im zuby a nedodávajú organizmu žiadne živiny.

Príklad jedálnička pre 18-mesačné dieťa

Ing. Hana Nechvátalová, nutričná špecialistka a odborníčka na výživu detí, odporúča nasledujúci vyvážený jedálniček pre ročné dieťa, ktorý obsahuje všetky potrebné živiny pre zdravý detský vývoj:

  • Raňajky: pečivo so zeleninovou nátierkou alebo krupicová či ovsená kaša s ovocným pyré a maslom
  • Desiata: ovocné pyré s jogurtom
  • Obed:
    • Polievka: zeleninová alebo zeleninovo-mäsová polievka s cestovinou
    • Hlavné jedlo: hydinové mäso s ryžou alebo zemiakmi/ alebo cestoviny so syrom a domácou paradajkovou omáčkou/ alebo rizoto
  • Olovrant: pečivo s maslom či nátierkou (rybacia, vajíčková) a zeleninou/ alebo domáci koláč s ovocím
  • Večera: ryžová, krupicová, obilninová kaša s ovocím alebo slaná zeleninovo-zemiaková kaša, mlieko

Dôležité je dbať na pestrosť stravy a prispôsobovať jedálniček individuálnym potrebám a preferenciám dieťaťa.

Čo ponúkať dieťaťu medzi jedlami?

Keksík alebo tyčinku ovocnú / hipp alnatura/ bábovku môže, ale ako súčasť nejakej porcie, napríklad ak dobre papá ako dezert po obede alebo ako súčasť olovrantu s jogurtom. Dieťa nemá medzi jednotlivými porciami nič jesť. Pitie je tiež v poriadku. Deti v tomto veku nespapajú veľa a neradi prijímajú nové zložky výživu, nové potraviny. Nemajú rady výrazné chute. Takže paprika sladká v jedle, rasca, bylinky, soľ samozrejme sú fajn, v malej miere.

Sušené ovocie v jedálničku

Môžete, ale najlepšie sušené doma, pretože v tých kúpených nevieme aká bola použitá technológia / myslím, že sa to aj síry a podobne./.

tags: