Paradajka: Botanicky Ovocie alebo Zelenina?

Skutočne viete rozoznať ovocie od zeleniny? Vo svete potravín existuje veľa rastlín, ktoré väčšina ľudí považuje za zeleninu, no v skutočnosti ide o ovocie - botanicky. Z botanického hľadiska je totiž ovocím plod kvitnúcich rastlín. Ďalej je ovocie definované ako jedlý plod alebo semeno viacročných semenných rastlín, najčastejšie drevín. Najznámejším príkladom sú paradajky.

Rozlišovacie Znaky Ovocia a Zeleniny

Pri ovocí by to mohlo byť jednoduché. Chutí sladko a väčšinou rastie na stromoch a kríčkoch. Áno, ale mnohé z týchto znakov predsa môže mať aj zelenina. Aj tá vie byť sladká a môže rásť z rastliny, teda nemusí ísť vždy o jedlý koreň a podobne. Jedlé plody alebo semená rastlín by mali byť ovocím. Môže to byť plod dreviny či plod kvitnúcich rastlín. Ovocie má po správnosti semienka či jadierka, čo ale tiež môže mať a väčšinou aj má každá zelenina. Napríklad mrkva má semienka na povrchu, akurát sa tento proces deje po viac ako roku odrastenia, je to dvojročná zelenina.

Zelenina je zas opradená indíciou šupky (často hrubej) či celkovej pevnej konzistencie, väčšina zeleniny je oveľa tvrdšia ako mnohé druhy ovocia. Ovocie aj zelenina majú poddruhy, a to ovocné kôstkoviny, jadroviny, bobuľoviny a škrupinoviny. Spomedzi zeleniny sú to strukoviny, cibuľová zelenina, koreňová, listová, plodová a hlúbová zelenina. Pristavíme sa pri plodovej zelenine. Práve to je jedna zo silných zelenových skupín, ktoré nemajú jasné miesto. Tieto druhy sú najtajomnejšie.

Paradajka a Iné "Zeleniny", Ktoré Sú Ovocím

Paradajky nie sú ani zďaleka jediným príkladom bežnej zeleniny, ktorá je v skutočnosti ovocím. Všetky druhy paradajok, sladké aj štipľavé papriky až po jalapeňos sú ovocím. každý, kto niekedy vyrezával tekvicu vie, že sú plné semienok. Všetky druhy tekvice spoločne s cuketami a baklažánom sú ovocím. Nie nadarmo je tekvica modernou prísadou aj pri pečení sladkých dezertov. Technicky hrášok tu nie je ovocím, ale hrachové struky sú. Hoci by ste to nečakali, olivy sú skutočne ovocím. Obľúbený zelený plod jemnej chuti a maslovej konzistencie je ovocím. Ďalšou bežnou strukovinou je cícer alebo fazuľa. Podobne ako hrášok, aj tieto strukoviny sú tiež ovocím.

Určite ste sa stretli s rôznymi pochybnosťami o tom, či je napríklad melón ovocie alebo zelenina, rovnakú otázku pozná aj paradajka či tekvica. A čo paprika a hrášok? Nie je to až tak jednoduché rozoznať, a to sa druhy ovocia a zeleniny učia v školských laviciach už v prvých ročníkoch. Poďme si to teda vyjasniť.

• Paradajky - sú podľa znakov, že obsahujú semienka a dokonca aj chutia sladko, jednoznačne ovocie. Hoci vedci sú o tom striktne presvedčení, kulinárske zvyky hovoria o niečom inom. Paradajky sa nikdy a nikde nespracovávali na sladko, teda nie až tak nasladko, aby mohli ísť napríklad do dezertu. Preto ich niektorí výživoví odborníci považujú napriek ovocným znakom za zeleninu. Nájde sa aj niekoľko odborných názorov, ktoré ju radia k plodovej zelenine a tam by mali podľa väčšiny aj správnosti patriť. Tu sú však také druhy zeleniny, ktoré majú jednoznačne pevnejší obal. Paradajka je preto najdiskutovanejšou zeleninou (či ovocím).
• Papriky - sú na tom podobne ako paradajky. Niektoré papriky sú štipľavé, no iné sladkasté, sú aj plodovou časťou rastliny, a preto by mali byť ovocím. Avšak, stále pre nich existuje skupina plodovej zeleniny.
• Tekvica - je plodová zelenina. Hoci mnohé druhy sa používajú aj do sladkých koláčov a naozaj chutia sladko, tekvice sú tým, čím sa zdajú byť na prvý pohľad - zeleninou.
• Cuketa - tiež patrí medzi plodové zeleniny a zaraďuje sa aj druhom tekvíc. Bola totiž vyšľachtená z klasickej tekvice. Taktiež sa používa do sladkých jedál a koláčov, bežne ju nájdeme aj v slaných pokrmoch.
• Melón - patrí k tekviciam a cuketám, teda k plodovým zeleninám. Hoci pri tekviciach je väčšia polemika zaradenia, melón je jednoznačne zeleninou. Väčšinou sa totiž ani v kuchyni nepripravuje na sladko a ani sa nijako nespracováva. Mohlo by sa zdať, že melón je spomedzi všetkých zelenín aj ovocí najmenej spracovávaný či kombinovaný s inými zeleninami. Ale jeho biela časť - pevnejšia dužina tesne pod kôrou - je vhodná do šalátov a k mäsu.
• Baklažán - je plod ľuľka baklažánového a považuje sa za ovocie. Tiež ho však v kuchyni spracovávame skôr ako zeleninu.
• Oliva - plody olivy európskej sú ovocím, keďže rastú na strome, ktorému sa častejšie hovorí olivovník. Patria k tomu ovociu, ktorému sú bližšie slané jedlá.
• Avokádo - je plod rastliny s názvom hruškovec americký. Ide o ovocie, ktorého využitie v kuchyni je celkom všestranné, avokádo totiž zvládne kombináciu so zeleninou aj ovocím a rôznymi príchuťami.
• Fazuľa - pre niektorých ovocie, pre iných zelenina. V Ázií sú tradičné sladké pokrmy z fazule, napríklad obľúbené mrazené nanuky. Takže platí, že je sladká a aj kulinársky využívaná ako ovocie. Patrí však medzi strukoviny.
• Hrášok - hrachové struky majú veľmi blízko k zelenine. Hrášok sa nasladko takmer vôbec nespracováva. Je však plodom rastliny. Tu prichádza k ďalšej polemickej skupine - strukovinám, teda k zelenine ako mnohé iné strukoviny.
• Rebarbora - trvácna zelenina. Mohutnejšia rastlina, ktorá sa ale v kuchyni často používa na sladko. Rebarborové koláče sú naozaj pochúťkou.
• Orechy - všetky orechy (liesky, mandle napokon aj gaštany) sú ovocia, presnejšie škrupinové a patriace do škrupinovín. Kto by si bol pomyslel, že sú napríklad také lieskovcové (orechovo-čokoládové) nátierky vlastne ovocné, však?

Botanické vs. Kulinárske Hľadisko

„Všetko, čo na rastline narastie a je prostriedkom, ktorým rastlina rozsieva semená do okolia, je ovocím,“ píše Merriam-Webster slovník. Takže ovocie nie je súčasťou samotnej rastliny, ale reprodukčnou časťou z nej rastúcou. Na druhej strane, keď konzumujeme zeleninu, jeme samotnú rastlinu alebo jej časti ako korene, stonky alebo listy.

Vedci hovoria, že paradajka je ovocie, pričom ovocie je definované ako „jedlá, reprodukčná časť rastliny…“ Vo výkladovom slovníku sa dočítate: „Všetko, čo rastie priamo na rastline a je jej časťou, pomocou ktorej sa jej semienka dostanú do sveta, je ovocie…“ Informačný zmätok však vzniká preto, lebo „zelenina“ nie je botanickou klasifikáciou, je to kulinárske určenie.

História Sporu o Paradajke

Zaradenie paradajok medzi ovocie alebo zeleninu bolo také sporné, že musel v roku 1893 túto dilemu rozlúsknuť súd. Ten, napriek tomu, že botanicky sú paradajky ovocím, rozhodol v spore rodiny Nixnových opačne. Na zeleninu sa totiž vzťahovala daň z dovozu, na ovocie však nie. Rodina obchodujúca s paradajkami tak chcela zaplatenú daň vymôcť späť.

V roku 1893 bol Najvyšší súd v Spojených štátoch nútený rozhodnúť o tom, či by dovážané paradajky mali byť zdaňované podľa tarifného zákona z roku 1883, ktorý sa vzťahuje len na zeleninu a nie na ovocie. Pri tejto príležitosti vznikol takýto argument: „Botanicky povedané, paradajky sú ovocím rovnako ako uhorky, tekvice, fazuľa a hrášok, ale čo sa týka praxe a reality, ľudia ich považujú za zeleninu, používajú ich varené aj čerstvé, rovnako ako mrkvu, petržlen, repu, karfiol, kapustu, zeler a pod.“

Toto zeleninovo-ovocné polemizovanie bolo približne o 100 rokov neskôr ukončené a vznikla múdra veta, ktorá sa pripisuje novinárovi Milesovi Kingtonovi: „Vedomosti a znalosti nám síce hovoria, že paradajka je ovocie, ale náš rozum nám aj tak nedovolí pridať ju do ovocného šalátu.“

Výživové Hodnoty a Zloženie Paradajok

Zrelé plody rajčiaka jedlého sú bohaté na betakarotén a vitamín C, v menšej miere obsahuje aj vitamín B, lykopén, chróm a draslík. Paradajky obsahujú okrem betakaroténu a mnohých vitamínov (C, B, A, E) aj mimoriadne zdraviu prospešný lykopén, ktorého je najviac pod šupkou. Je účinný v prevencii rakoviny úst, hrtana, prostaty a hrubého čreva nielen v čerstvej forme.

Obsah vody v paradajkách je približne 95 %. Čerstvé paradajky majú nízky obsah sacharidov. Obsah sacharidov tvoria hlavne jednoduché cukry a nerozpustná vláknina. Vitamín C je základnou živinou a antioxidantom. Kyselina listová (vitamín B9) je dôležitá pre normálny rast tkanív a funkciu buniek.

Lykopén je najrozšírenejší karotenoid v zrelých paradajkách a nachádza sa v najvyššej koncentrácii v pokožke. Množstvo lykopénu v spracovaných paradajkových produktoch je často oveľa vyššie ako v čerstvých paradajkách. Konzumácia tejto rastlinnej zlúčeniny so zdrojom tuku môže zvýšiť absorpciu až štvornásobne. Štúdie ukazujú, že paradajky a paradajkové produkty môžu znížiť riziko srdcových chorôb a mnohých druhov rakoviny.

Ako Nakupovať a Skladovať Paradajky

Ak túžite po intenzívnej chuti a sladkosti, zamerajte sa na malinové paradajky. Tieto veľké, mäsité plody s jemnou štruktúrou sú obľúbené medzi záhradkármi a labužníkmi. Na ľahké šaláty a studené jedlá sa lepšie hodia malé cherry paradajky. Vďaka rôznorodosti farieb - od červenej cez žltú až po takmer čiernu - a intenzívnej chuti a šťavnatosti sa výborne hodia k inej zelenine. Za vyskúšanie stoja aj buffalo hearts - hitová odroda paradajok. Paradajky nepravidelnej veľkosti potešia svojou bohatou, mierne sladkou chuťou.

Hoci je farba paradajok dôležitá, kľúčovým ukazovateľom ich kvality je vôňa. Zrelá paradajka intenzívne vonia, najmä v okolí stopky. Ak ju necítite, radšej si kúpu odpustite - takéto ovocie bolo pravdepodobne vypestované v skleníku a nemalo čas prirodzene dozrieť. Dôležitá je aj štruktúra paradajok. Ideálne plody sú pevné, ale pod prstami sa mierne ohýbajú. Príliš tvrdé paradajky sú nezrelé, zatiaľ čo príliš mäkké môžu byť vodnaté a bez chuti.

Komerčne pestované paradajky sa zbierajú a odosielajú ešte zelené a nezrelé. Potravinárske spoločnosti ich pred predajom postriekajú umelým etylénovým plynom, aby boli červené. Ak si kúpite nezrelé paradajky, môžete urýchliť proces dozrievania tým, že ich zabalíte do novinového papiera a necháte niekoľko dní na kuchynskej linke.

Paradajky neobľubujú chlad, a preto by ste ich nikdy nemali skladovať v chladničke. Strácajú tým nielen chuť ale aj charakteristickú vôňu. Paradajky by sa mali skladovať stopkou hore, pri izbovej teplote.

Paradajky v Kuchyni

Paradajky, hoci botanicky patria medzi ovocie, v kuchyni fungujú ako zelenina. V lete, keď chutia najlepšie, ich pridávame do jedál od rána do večera. Ale aj v týchto teplých a krásnych mesiacoch sa môžeme stretnúť s menej chutných alebo jednoducho skleníkovými paradajkami. Ako sa môžeme pred takouto chybou chrániť?

Paradajky môžete v kuchyni využiť naozaj naplno - mrazenie, sušenie či nakladanie do oleja. Klasická vôňa Talianska, kúzlo bruschetty spočíva v jednoduchosti a kvalite použitých surovín. Naša babka zavárala každý rok domáci kečup. A ach bože ten bol tak strašne dobrý! Netuším, aký je originál recept, pretože v Grécku je to s musakou tak, ako u nás s kapustnicou. Klasika - srbské rebierko Naša babka ho pripravovala nielen v lete z čerstvej zeleniny, ale aj v zime s jej výborným zaváraným lečom. Tieto kuracie prsia sú podávané s omáčkou s paradajok, cibule a cesnaku, pripravené na víne s čerstvou bazalkou.

Niekoľko nápadov, ako spracovať paradajky:

• Mrazenie
• Sušenie
• Nakladanie do oleja
• Pikant
• Suya (africká varianta kebabu)
• Domáce sušené paradajky
• Kuskus
• Bruschetta
• Živánska
• Domáci kečup
• Musaka
• Srbské rebierko
• Kuracie prsia s paradajkovou omáčkou

Tabuľka: Nutričné hodnoty paradajok (na 100g)

tags: