Pred rokom úplne zmenila svoj život, opustila kariéru televíznej moderátorky, zatvorila svoju cukrársku výrobu aj bistrá a z Bratislavy sa spolu so svojím partnerom presťahovala do kaštieľa v rakúskom Burgau. Zrekonštruovala v ňom apartmány a dnes sa už stará o komfort svojich hostí. Adriana so svojím priateľom v záhrade ich kaštieľa v rakúskom Burgau.
Adriana sa zdokonaľovala sa na kurzoch v Paríži a v Prahe. Je vychýrená cukrárka a vlastní bistro aj cukráreň. Priznáva, že pečie, lebo to miluje. Na sociálnych sieťach má státisíce followerov. Raz sme mali fakt veľmi veľa práce v záhrade, bola som unavená a uvažovala som, že pečenie naživo vynechám. Uvedomila som si, že musím piecť, či chcem, alebo nie, no a potom ma sledovalo naživo 3 000 ľudí, dali mi toľko energie, že som telefón vypínala s pocitom veľkého šťastia.
Životné zmeny a inšpirácie
Bez toho, aby si prešla kľukatými cestami aj ťažkými skúškami, ktoré ťa učia životným lekciám, to jednoducho nejde, prichádzajú a nedá sa im vyhnúť. Čo som si však časom a možno aj vekom uvedomila, je to, že mnohé udalosti, ktoré sa diali, nebolo potrebné až tak riešiť a stratiť pri nich kopec energie. Popri nich mi totiž unikali udalosti, nad ktorými som sa, naopak, mala zamyslieť, no nezostával na ne čas. Preto sa dnes zaoberám len tým, čo je nevyhnutné.
Necítila som vtedy ten zhon, ktorý som mala v živote, ako chybu, bolo to vtedy moje prirodzené pracovné nasadenie. Ale veľmi mi pomohlo, že som odišla a dnes mám len jednu prácu na jednom mieste. Upokojila som sa, spomalila som tempo. Myslím si, že keby sa ľudia naučili spomaliť, veľmi by im to prospelo. Netvrdím, že sa treba úplne zastaviť a odísť zo všetkých robôt a nakoniec nemať nič. Veď aj ja mám na tomto kaštieli takú hypotéku, že ju budú splácať ešte aj vnúčatá, ale som viac v pohode a užívam si život.
Prekonávanie prekážok
Pred rokom tvoj odchod z televízie ešte urýchlila nečakaná choroba. Mala som sa v tom čase už sťahovať a začať uskutočňovať kopu plánov, ktoré sme mali s penziónom. Uvedomila som si však, že liečbu neurýchlim, a tak som sa sústredila len na to, aby všetko dobre dopadlo. Poslúchala som na slovo lekárov, doliečila som sa a vrátila sa naspäť do toho môjho kolobehu. Navyše tvoja maminka presne na túto diagnózu navždy odišla. Ochorela som presne vo veku, keď aj moja mama. Cítila som to skutočne tak, akoby mi poslala odkaz tam zhora, z neba: Počúvaj, spomaľ.
Rozhodnúť som sa musela pomerne rýchlo, pretože kaštieľ bol k dispozícii na predaj. Keď som povedala priateľovi - poďme do toho, už nebolo cesty späť. Bolo mi jasné, že pendlovať kvôli svojej práci nebudem, pretože by sa to časovo nedalo stíhať. A tak som odišla z Telerána a svoje rozhodnutie som už potom neanalyzovala, nepochybovala som o ňom. Priateľ mi pomáha, no stále pracuje aj vo Švajčiarsku, takže pendluje. Cez víkendy je vždy doma, pomáha mi v záhrade, chodievame spolu na výlety.
Život v Rakúsku
Ako si si zvykla v Rakúsku? Priateľ pochádza priamo odtiaľto, žije tú celá jeho rodina, navštevujeme aj jeho známych a kamarátov. Samozrejme, vždy musím na návštevu priniesť niečo napečené a aj vďaka koláčom som sa tu adaptovala veľmi rýchlo. Čo sa týka susedov, z jednej strany je rodinná hrobka pána Borckensteina, ktorý náš kaštieľ postavil, je to úžasný sused, vôbec nie je hlučný. (Smiech.) No a z druhej strany býva posledný žijúci Borckenstein, pán Werner, má sedemdesiat rokov a je neskutočne zlatý.
Spomínala si, že si letá trávila u svojej babičky. Moja babka mala veľký hospodársky dvor s prasiatkami, so sliepočkami a zajacmi. Pamätám si, ako stávala v kuchyni pri starom sporáku, na ktorom bublala polievka. Takmer každý deň niečo piekla. Keď robila palacinky, len čo ich vyklopila na tanier, hneď sme jej ich zobrali, nestihla ich ani natrieť džemom. Nikdy som jej síce pri pečení nepomáhala, lebo sme s deťmi stále behali vonku a hrali sa, ale pamätám si na to, že keď piekla kokosové ježe, stáli sme všetci pri stole a hneď ako ich vytiahla z čokolády a obalila v kokose, ešte teplé sme ich zjedli.
Recept na pirohy
Prípravu cesta začneme ideálne deň vopred. Zemiaky uvaríme v šupke a necháme vychladnúť najprv pri izbovej teplote a potom v chladničke. Na druhý deň zemiaky ošúpeme a nastrúhame najemno. Množstvo múky závisí od typu zemiakov. Cesto vyformujeme do tvaru valca a prikryjeme kuchynskou utierkou.
Z druhej polovice zemiakov, zmiešaním s 250 g bryndze, korením, so soľou a s 1 najemno nasekanou bielou časťou lahôdkovej cibuľky, pripravíme plnku. Cesto rozvaľkáme na hrúbku asi 2 mm. Vykrajujeme z neho pomocou formy alebo pohára kolieska. Každý naplníme 1 lyžicou plnky.
Pirohy varíme vo vriacej osolenej vode asi 10 minút, kým vyplávajú na hladinu. Hneď po vložení do vody ich opatrne premiešame, aby sa neprilepili. Slaninu nakrájame na menšie kocky a opečieme v kastróle do chrumkava. Podľa potreby môžeme pridať bravčovú masť.
tags:
