Ešte aj viac než dvesto rokov po svojom vzniku je Česká mše vánoční českého skladateľa a kantora Jakuba Jana Rybu (1765 - 1815) trvalou súčasťou a priam symbolom vianočných sviatkov predovšetkým v českej proveniencii. Nielenže ide o prvé kompletné liturgické dielo v českom jazyku, ale zároveň je skladateľovou najznámejšou kompozíciou, a to až natoľko, že Ryba zostal všeobecne vnímaný ako autor tohto jedného diela napriek tomu, že na svojom tvorivom konte má okolo 1500 skladieb, z ktorých zostalo zachovaných približne 600.
Vznik a charakteristika Rybovej omše
Omša vznikla v roku 1796 a formálne je rozdelená do častí vychádzajúcich z tradičného omšového ordinária, textovo s ním však až na niekoľko nepodstatných výnimiek vôbec nekorešponduje. Východiskom Rybovej omše sú namiesto tradičného liturgického textu skôr výjavy z jasličkových hier a hudobná stránka je akýmsi vedomým nadviazaním na jednoduché nápevy a piesne vychádzajúce z výrazového charakteru českých pastorel. V podstate predstavuje akúsi pastorálnu hru zasadenú do liturgie tradičnej omše.
Skladateľ pri tvorbe neváhal využiť celé spektrum prostriedkov ako árie, arióza, ansámble i zbory, ktoré sa vzájomne prelínajú v rozmanitom slede, pastorálne intonácie ľudovej hudby striedajú náznaky mozartovských názvukov či príležitostné závany nastávajúceho romantizmu. Omša sa šírila prostredníctvom opisov, preto niet divu, že časom dochádzalo k určitým drobným zmenám v texte, inštrumentácii, melódii, harmónii či v rozdelení sólových a zborových pasáží. Originálna partitúra diela sa dokonca nezachovala vôbec, v súčasnosti interpretované verzie sú výsledkom kritických rozborov jednotlivých nájdených opisov.
Opera Slovakia o.z. a Česká mše vánoční
Najhrávanejšie dielo Jakuba Jana Rybu Česká mše vánoční (Rybovka) po rokoch v Bratislave s exkluzívnym obsadením Speváckeho zboru mesta Bratislavy, The Ladies & Gentlemen Ensemble a v sólistickom obsadení Dominika Hanko (soprán), Eva Šušková (mezzosoprán), Pavol Oravec (tenor) a Martin Mikuš (bas) pod dirigentskou taktovkou Lukáša Kunsta.
Komorný spevácky zbor Stella
Komorný spevácky zbor Stella vznikol v septembri v roku 2013. Záštitu nad zborom si zobral riaditeľ Základnej umeleckej školy Senec, Mgr. Škriečka, ktorý zboru poskytol priestory na skúšanie a podporuje ho aj finančnými prostriedkami. Členmi zboru sú bývalí a súčasní žiaci ZUŠ a tiež mladí vynikajúci speváci zo Senca a blízkeho okolia, ktorí majú chuť spievať v zborovom kolektíve. Dirigentom zboru Stella je Tomáš Šelc. Repertoár zboru zahŕňa cirkevné, svetské a ľudové piesne.
Vianočný koncert Štátnej filharmónie Košice
Prvý z troch vianočných koncertov v Štátnej filharmónii v Košiciach sa uskutočnil 15. decembra 2022. Na úvod koncertu voľba padla aj na Oldřicha Hemerku, rodáka z Čiech, (Vrdy pri Čáslavi), ktorý svoje hudobné vzdelanie získal na Organovej škole v Prahe, i keď jeho tvorbu reprezentovalo len kratučké dielko - Hudba sfér pre sláčikový orchester - ktorú aranžoval Maroš Potokár. Ďalej zazneli Biblické Písně Antonína Dvořáka a Česká mše vánoční Jakuba Jana Rybu.
Antonín Dvořák si z Biblie vybral 10 žalmov a prepožičal im hudobnú podobu vo svojich jedinečných Biblických piesňach op. 99 B 185, ktoré si motivicky skicoval už vo svojom americkom náčrtníku. Pre konečnú textovú podobu poslúžila skladateľovi Kralická biblia, z ktorej vybral krásne a originálne české texty. Dvořák piesne dokončil v marci 1894 a určil ich pre nižší hlas so sprievodom klavíra. Po roku ich zinštrumentoval, päť prvých dirigoval v Prahe a krátko potom aj ostatné v Londýne. Na Vianočnom koncerte bol sólistom piesní so sprievodom Štátnej filharmónie Košice a dirigentom Marošom Potokárom stále svieži Peter Mikuláš, dlhoročný popredný sólista Opery SND.
Česká mše Vánoční Jana Jakuba Rybu je každoročne na programe košických vianočných koncertov. Je známa aj pod názvom Hej, mistře. J. J. Ryba ako učiteľ, kantor a skladateľ veľmi intenzívne zdieľal myšlienky osvietenského hnutia, ktoré v 18. storočí, kedy sa odvíjal jeho profesionálny život, česká spoločnosť príliš nevítala. V Rožmitále, kde naposledy pôsobil, založil školskú knižnicu a pre dospievajúcu mládež viedol nedeľnú školu. Pre svoje pokrokové názory ho odmietala tak svetská ako aj cirkevná vrchnosť. V r. 1815 si zvolil dobrovoľnú smrť.
Sólistami boli Eva Hornyáková (soprán), Markéta Cukrová (mezzosoprán), Peter Berger (tenor) a Peter Mikuláš (bas). Predstavili príjemný hlasový súlad, výrazný najmä v ženských hlasoch, keďže obe sólistky zvyčajne spievali spoločne. Košický spevácky zbor učiteľov (zbormajster Maroš Potokár) a Zbor Sv.
tags:
