Poviedka Na chlieb od Jozefa Gregora Tajovského, ktorá zobrazuje lásku matky ku svojim deťom, vyšla v roku 1990 vo vydavateľstve Mladé letá. Prvé vydanie originálu bolo v roku 1909. Kniha má 184 strán a bola vydaná v slovenčine ako súčasť edície Mimočítanková literatúra pre žiakov ZŠ. Ilustrácie vytvoril Jozef Vrtiak.
Obsah a téma poviedky
Príbeh rozpráva o Mare Turjanke, chudobnej vdove, ktorá musí pracovať vo dne v noci, aby uživila svoje deti. Večer ich nakŕmila, zakúrila v dome, uložila ich do postele a utekala k pánom, ktorí sa mali vrátiť o polnoci. Celý čas u nich Mara myslela na svoje vlastné deti a bála sa, aby sa im niečo nestalo. Odbila polnoc a páni nikde. Mara bola celá nervózna a o štvrtej zase bežala domov zakúriť. Páni prišli o piatej - neponáhľali sa. Vyplatili ju a Mara sa konečne vrátila domov k svojim deťom. Nočné pobiehanie tam a späť sa jej však podpísalo na zdraví.
Téma: Príbeh ženy - chudobnej vdovy a jej veľkej lásky ku svojim deťom, pre ktoré sa dokáže úplne obetovať.
Hlavná postava
- Mara Turjanka: chudobná vdova s troma deťmi, láskavá, milujúca a obetavá matka, ktorá musí ťažko pracovať (cez deň aj v noci), aby uživila deti.
Dej
V drevenej chalúpke, prerobenej z maštale, býva vdova Mara Turjanka aj so svojimi troma deťmi - Zuzkou, Ondríkom a Markou. Ešte pred pár týždňami mali dietky otca a Turjanka muža. Aj keď pil, vadil sa, ale predsa bolo ľahšie zarobiť na živobytie. Teraz trú veľkú biedu. Deti večer častejšie ukladá sľubmi, spevom ako chlebom a ešte aj nocou musí na zárobky.
Pomaly sa končia fašiangy, doba bálov a tancovačiek, ale zima je stále veľmi tuhá. Zavolal aj krajčír, ktorý chcel ísť so ženou na bál, Turjanku deti strážiť. Turjanka sa im teda sľúbila, len aby o robotu neprišla. Avšak o svoje deti má strach, sú malé, nikdy neboli doma úplne samé. Páni jej sľubujú, že len do polnoci budú v divadle a na zábave neostanú. No pre Turjanku je i to dlho. Keď Turjanka ukladá obe panské deti spať, stále len na svoje myslí. Rozhodne sa teda zobudiť mladú slúžku a bežať domov, pozrieť deti. Rýchlo im perinu ponarovnávala, vybozkávala ich a zasa len uteká k pánom.
Pomaly prešla polnoc, jedna, dve hodiny. Pánom sa na zábave zapáčilo a v istote, že Turjanka sa im o deti dobre postará, ostali aj tancovať. Mare na um prichodilo všetko zlé, čo sa jej deťom môže stať a tak znova utekala domov. Onedlho sa vrátila, no páni sa ešte stále nevrátili. Rozhodla sa teda i po tretíkrát ísť pozrieť dietky. V chalúpke rozložila oheň, poprikrývala ich, ,,v láske a v žiali nad nimi zasi si len na povinnosť spomenula.“ Páni prišli pred piatou a Mare vyplatili 40 grajciarov. Celá naradostená bežala domov a s láskou sa pritúlila k svojim deťom.
Už dva týždne prešli od bálu a Turjanka sa stále nemôže zohriať, stále je akási chorá.
Idea: Obrovská láska matky ku svojim deťom.
Kontext autorovej tvorby
Jozef Gregor Tajovský sa narodil v Tajove pri Banskej Bystrici. Pochádzal z 10 detí. Jozef bol najstarší. Rodičia ho dali na výchovu k starému otcovi, od ktorého si Tajovský odnášal hlboký zmysel pre pochopenie životnej filozofie bežného dedinského človeka. Život ľudu na dedine je predmetom Tajovského próz. Zobrazuje ho taký, aký je. Odhaľuje jeho biedu, poukazuje na hospodárske a sociálne príčiny ťažkého postavenia ľudu. Jeho dielo je súčasťou narastajúceho mravného odporu proti nespravodlivosti, súčasťou kritiky vládnucich tried.
Tajovský jasne odhaľoval dva svety na dedine: bohatstvo a chudobu. Horký chlieb - hlavná postava je matka - vdova. Do protikladu autor stavia rodinu majetného krajčíra a chudobnú rodinu vdovy po paholkovi. Kým sa páni zabávajú, vdova Turjanka musí strážiť ich deti. V strachu o svoje opustené deti, spiace na druhom konci mesta, nenachádza pokoj a celú noc behá medzi domom pánov a svojou chalupou. Vonku je tuhá zima, čím trpí jej zdravie. poviedka je ostrou kritikou falošnej ľudomilnosti a humánnosti.
Ďalšie diela
Poviedková tvorba: Horký chlieb, Na chlieb, Mišo, Mamka Pôstková
Dramatická tvorba: Ženský zákon, Nový život, Statky - Zmätky, Divadelné hry, Matka, Tma, Hriech, V službe, Smrť Ďurka Langsfelda, Blúznivci, Hrdina
Do konca: Najkrajšia spomienková próza autora v postave starého otca, vzdal autor hold pracovitosti, statočnosti
Maco Mlieč: Je odrazom veľkého kontrastu sveta pánov a sluhov vo vtedajšej spoločnosti.
Statky - zmätky: Najlepšou hrou Tajovského, ako aj celej predvojnovej drámy sú Statky-zmätky.
Ženský zákon: Ukazuje, že na dedine často víťazia nad čistým ľúbostným citom majetkové záujmy.
Mišo: Malecký sa zaľúbi do polosiroty Aničky Javorovej. Ich životnému šťastiu prekáža hašterivosť a tvrdohlavosť oboch materí a klebetníc a Dora.
| Dielo | Charakteristika |
|---|---|
| Horký chlieb | Poviedka zobrazujúca ťažký život vdovy a jej obetavosť pre deti. |
| Maco Mlieč | Sociálny protest proti nespravodlivosti, kontrast medzi pánmi a sluhami. |
| Statky - zmätky | Dráma o honbe za majetkom a jej následkoch na medziľudské vzťahy. |
| Ženský zákon | Veselohra o tom, ako majetkové záujmy prevládajú nad citmi. |
tags:
