Raňajky u Tiffanyho sú klasickým filmom, ktorý uchvátil divákov od svojho uvedenia v roku 1961. Film je adaptáciou rovnomennej novely Trumana Capoteho, vydanej v roku 1958. Jednou z najpamätnejších scén vo filme je úvodný záber Audrey Hepburn ako Holly Golightly, stojaca pred klenotníctvom Tiffany & Co.
Stvárnenie Holly Golightlyovej Audrey Hepburnovej sa stalo jednou z jej najikonickejších úloh. Oblečenie Audrey Hepburn vo filme, najmä čierne šaty Givenchy, ktoré má na sebe v úvodnej scéne, sa stalo nadčasovým a vplyvným módnym kúskom. Film mal výrazný vplyv na ženskú módu v 60. rokoch. Hudba k filmu, ktorú zložil Henry Mancini, je ikonická, najmä ústredná pieseň "Moon River". "Raňajky u Tiffanyho" boli nielen komerčným úspechom, ale zanechali aj významný kultúrny vplyv. Film sa často uvádza ako symbol pôvabu a sofistikovanosti mesta New York na začiatku 60. rokov 20. storočia.
Film čelil kritike za zobrazenie Mickeyho Rooneyho ako pána Yunioshiho, japonskej postavy hranej ako karikovaný stereotyp. Film režíroval Blake Edwards, známy svojou schopnosťou spojiť komédiu s emocionálnou hĺbkou.
Jej postava Holly Golightly v snímke Raňajky u Tiffanyho z roku 1961 sa stala ikonou amerického filmového priemyslu 20. storočia. Šaty, ktoré si vo filme obliekala, navrhovala spolu s Givenchym - zábery z filmu dodnes zdobia mnohé reklamy.
Herecká a módna ikona Audrey Hepburn sa narodila 4. mája 1929 ako Audrey Kathleen Ruston v belgickom Bruseli. Bola jediným dieťaťom Angličana Josepha Victora Anthonyho Rustona a jeho druhej manželky - bývalej barónky Elly van Heemstra - holandská aristokratka bola dcérou bývalého guvernéra Holandskej Guyany (dnešný Surinam). Joseph neskôr začal používať priezvisko svojej starej mamy z matkinej strany Kathleen Hepburn, čím sa rodinné priezvisko zmenilo na Hepburn-Ruston.
Jej otec pracoval pre britskú poisťovaciu spoločnosť. Rodina preto často cestovala medzi Bruselom, Anglickom a Holandskom. V rokoch 1935 až 1938 Audrey študovala na súkromnej dievčenskej škole v Kente. V roku 1935 sa jej rodičia rozviedli a otec - sympatizant nacistického režimu, rodinu opustil. Herečka tento moment neskôr označila za najtraumatizujúcejšiu chvíľu vo svojom živote. O mnoho rokov neskôr ho s pomocou Červeného kríža našla v Dubline - ostala s ním v kontakte a do konca jeho života ho finančne podporovala.
V roku 1939 jej matka vzala Audrey a jej dvoch bratov k ich starému otcovi do holandského Arnhemu. Verila totiž, že práve tam budú v bezpečí pred Nemcami. V rokoch 1939 až 1945 navštevovala miestne konzervatórium, kde študovala aj balet. V zime 1944 Nemci holandským obyvateľom skonfiškovali všetky zásoby potravín a paliva. Ľudia preto zomierali na následky vyhladovania a zimy. Audreynho strýka a matkinho bratranca Nemci zastrelili pred očami zvyšku rodiny pre účasť v odboji. Následkom podvýživy sa u Audrey rozvinula anémia, respiračné problémy a opuchy končatín.
Po vojne - v roku 1945, Hepburn odišla z konzervatória a presťahovala sa do Amsterdamu, kde chodila na hodiny baletu. V roku 1948 odcestovala do Londýna, kde študovala u Marie Rambert. Hepburn sa pri istej príležitosti spýtala svojej učiteľky, čo si myslí o jej budúcnosti v balete. Rambert ju uistila, že ak bude na sebe naďalej pracovať, čaká ju úspešná kariéra, no jej výška (170 cm) spolu s podvýživou počas vojny, jej nikdy nedovolia stať sa primabalerínou.
Audrey jej verila a rozhodla sa začať venovať herectvu - kariére, v ktorej mala šancu vyniknúť. Jej matka robila manuálnu prácu, aby rodinu uživila a Audrey, ktorá nemala žiadne peniaze, si rýchlo potrebovala nájsť platenú prácu. Svoju prvú filmovú úlohu - recepčnú, stvárnila v britskom filme Búrlivá mladosť (1951). Jej prvým výraznejším filmovým úspechom bola postava zázračnej baleríny v britskom filme Tajní ľudia (1952). Prvú úlohu v hollywoodskom filme stvárnila po boku Gregoryho Pecka v romantickej komédii Prázdniny v Ríme (1953). Producenti pôvodne chceli obsadiť Elizabeth Taylor, ale režisér William Wyler bol taký nadšený z kamerových skúšok Audrey, že sa rozhodol hlavnú úlohu dať jej.
Počas nakrúcania sa Hepburn a Peck veľmi zblížili, dokonca sa klebetilo, že spolu prežili románik. Obaja to však popreli. Spoločnosť Paramount jej ponúkla zmluvu na sedem filmov. Po Prázdninách v Ríme nakrútila s Humphreym Bogartom a Williamom Holdenom romantickú komédiu Sabrina (1954) v réžii Billyho Wildera. Garderóbu si mala vybrať u módneho dizajnéra Givenchyho. Keď mu oznámili, že za ním príde slečna Hepburn, očakával vraj stretnutie s Katharine Hepburn. Audrey ho však nesklamala a stala sa jeho blízkou priateľkou na celý život.
Počas nakrúcania Sabriny sa Hepburn a Holden do seba zamilovali a Audrey dúfala, že sa vezmú a budú mať spolu deti. V roku 1954 sa Audrey vydala za svojho hereckého kolegu Mela Ferrera. Počas účinkovania v predstavení získala Zlatý glóbus i Oscara v hlavných ženských hereckých kategóriách za Prázdniny v Ríme. Šesť mesiacov po Cene Akadémie si prevzala divadelnú cenu Tony za herecký výkon v predstavení Ondine.
V polovici päťdesiatych rokov nebola len najväčšou hollywoodskou filmovou hviezdou, ale aj významnou módnou ikonou. Jej dievčenský vzhľad a zmysel pre eleganciu svet obdivoval i napodobňoval. V roku 1955 si prevzala Zlatý glóbus ako Najobľúbenejšia ženská filmová osobnosť na svete. Ako jedna z najpopulárnejších žien v Hollywoode, dostala Audrey možnosť zahrať si s najvýznamnejšími mužskými hercami, ako Fred Astaire (Usmievavá tvár, 1957), Cary Grant v kritikmi oceňovanom filmovom hite Šaráda (1963), Rex Harrison (My Fair Lady, 1964), Peter O'Toole (Ako ukradnúť Venušu, 1966) alebo Sean Connery (Robin and Marian, 1976).
Rex Harrison nazval Audrey svojou najobľúbenejšou herečkou, Cary Grant o nej raz povedal: „Na Vianoce si želám len ďalší film s Audrey Hepburn!“ a Gregory Peck bol do konca života jej priateľom. Po jej smrti s očami plnými sĺz pred kamerou prečítal jej obľúbenú báseň Unending Love od Rabíndranátha Thákura.
Napriek neuveriteľným úspechom si Audrey udržala svoju skromnosť. Uprednostňovala pokojný život s rodinou a prírodou. Audrey stvárnila Elizu Doolittle miesto vtedy neznámej Julie Andrews, ktorá v muzikáli vystupovala na Broadwayi. Hepburn rolu odmietla a požiadala Jacka Warnera, aby obsadil Andrews. Keď ju ale informovali, že rolu dostane ona alebo Elizabeth Taylor, ponuku prijala. Napriek tomu, že do filmu nahrala aj piesne, neskôr zistila, že jej spev nahradili profesionálnou „speváckou dablérkou“ Marni Nixon.
Kontroverzia, ktorá obklopovala obsadenie Audrey, vyvrcholila vyhlásením nominácií na Ceny Akadémie - Hepburn na Oscara nominovaná nebola, zatiaľ čo Andrews nominovali za film Mary Poppins. V roku 1967 nakrútila romantickú komédiu Dvaja na ceste. Nasledoval veľmi náročný triler Čakaj, kým sa zotmie (1967). Vďaka stresu vraj zhodila takmer sedem kilogramov. Od roku 1967 - po pätnástich úspešných rokoch vo filme, hrávala Hepburn len príležitostne. Po rozvode s Ferrerom sa vydala za talianskeho psychiatra Andreu Dottiho a priviedla na svet svojho druhého syna.
Po definitívnom rozchode s Dottim sa pokúsila o comeback účinkovaním po boku Seana Conneryho vo filme Robin and Marian (1976). Objavila sa aj ako anjel v romantickom fantasy Stevena Spielberga Navždy (1989). V posledných mesiacoch svojho života ešte dokončila dva projekty - moderovala televízny dokument s názvom Gardens of the World with Audrey Hepburn, ktorý mal premiéru na stanici PBS v deň jej smrti, a nahrala album klasických rozprávok pre deti Audrey Hepburn's Enchanted Tales, ktorý jej po smrti vyniesol cenu Grammy za Najlepšiu nahrávku hovoreného slova pre deti.
Krátko po dokončení posledného filmu - v roku 1988, sa stala Vyslankyňou dobrej vôle UNICEF. Po zvyšok svojho života sa venovala pomoci deťom v najchudobnejších krajinách sveta. V roku 1992 začala po návrate zo Somálska do Švajčiarska, kam sa presťahovala v roku 1964, pociťovať bolesti brucha. Laparoskopia 1. novembra odhalila rakovinu, ktorá sa jej po brušnej dutine rozšírila zo slepého čreva. Audrey podľahla rakovine 20. januára 1993 vo švajčiarskom Tolochenaz, kde ju aj pochovali.
Audrey zostala aj po svojej smrti ikonou krásy a módy. Dodnes ju mnohí označujú za jednu z najkrajších žien, ktoré kedy žili. Sama seba však nikdy nepovažovala za atraktívnu. Americká pošta v roku 2003 vydala spomienkovú známku s jej podobizňou - ilustrácia Michaela J. Deasa zobrazovala Audrey vo filme Sabrina. Jej tvár sa dodnes objavuje v reklamných kampaniach po celom svete.
Marilyn Monroe a Raňajky u Tiffanyho
Raňajky u Tiffanyho sú možno najikonickejším filmom Audrey Hepburn, no pôvodne bola táto úloha napísaná pre Marilyn Monroe. Marilyn úlohu nevzdala, pretože jej to poradkyňa Paula Strasberg neodporučila.
Transparentné, krištáľom pokryté šaty, ktoré mala na sebe, keď spievala Happy Birthday Johnovi F. Kennedymu v roku 1962, boli také tesné, že ich došívali priamo na nej. V aukcii sa v roku 1999 predali za 1,26 milióna dolárov, čím definovali rekordnú cenu za jeden kus oblečenia. Mariah Carey si kúpila herečkino biele detské krídlo, ktoré pôvodne patrilo matke Marilyn za 662 500 dolárov v roku 1999.
Marilyn Monroe bola americká herečka, ktorá sa stala hlavným sexsymbolom nielen vtedajšej doby. Hrala v mnohých komerčne úspešných filmoch počas 50. rokov 20. storočia. Marilyn Monroe je jedným z najuznávanejších umeleckých mien na svete. Koncom štyridsiatych rokov 20. storočia mala byť Marilyn prvou možnosťou spisovateľa Trumana Capoteho na rolu hlavnej postavy v ikonickom filme Raňajky u Tiffanyho, upraveného podľa jeho najpredávanejšieho románu.
Slávne telové šaty pokryté kryštálmi, ktoré mala Monroe na sebe, keď spievala „Happy Birthday“ Johnovi F. Kennedymu v roku 1962, boli tak tesné, že do nich musela byť všitá. Tieto šaty sa v roku 1999 predali na aukcii za neuveriteľných 1,26 milióna dolárov.
Tommy Hilfiger kúpil džínsy, ale aj topánky. Mariah Carey kúpila biele grand piano, ktoré pôvodne patrilo Marilyninej mame za 662 500 dolárov v roku 1999. Aj keď bola Monroe na úplne prvom vydaní Playboya v roku 1953, jeho zakladateľ ju nikdy nestretol. Hugh Hefner priznal, že „raz sme spolu hovorili po telefóne. Vrátil som sa sem až potom, čo nás, bohužiaľ, navždy opustila.“ V roku 1992 Hefner kúpil hrobku hneď vedľa Marilyninej za 75 000 dolárov.
Marilyn mala veľmi svojský hlas, ktorí všetkým doslova bral dych. Málokto ale vie, že tento charakteristický hlas bol vlastne spočiatku len taktikou na to, aby prestala koktať. Hrdelným hlasom, ktorý jej v kariére herečky a speváčka neskôr pomohol, ju naučil hovoriť logopéd. Keď Marilyn nakrúcala svoj posledný film Something’s Got to Give, koktanie sa jej vrátilo až do takej miery, že mala problém odrozprávať svoje repliky. Preto ju z filmu napokon vyhodili.
Pôvodné meno Holly Golightly
Jej rodičia zomreli na tuberkulózu, keď boli malá Lulamae (Hollyino pôvodné meno) a jej milovaný brat Fred ešte malí. Raz sa pokúšali ukradnúť na farme jedlo. Doktor Golightly ich chytil a malú Lulamae - Holly si zamiloval natoľko, že sa s nou v jej štrnástich rokoch oženil. Potom žila Lulamae Golightlyová i s bratom Fredem u doktora na farme. Ale to nebol život, aký by nespútaná Holly chcela žíť. Jedného dňa sa zbalila a utiekla.
tags:
