Ak sa povie ,,talianska kuchyňa“, takmer každý sa cíti byť na ňu odborníkom. Tí praví odborníci vám však vysvetlia, že la cucina italiana nie sú len špagety, pizza, syry či zmrzlina. Táto kuchyňa je aj v súčasnosti rozdelená podľa jednotlivých regiónov a to, čo nájdete na severe, dolu na Sicílii vôbec nejedávajú. Kým na severe Talianska sa chová hovädzí dobytok a namiesto olivového oleja tu používajú maslo, olivový olej je typický pre juh krajiny. Taliani na severe jedia chlieb a polentu, na juhu sa konzumujú hlavne cestoviny.
História a charakteristika talianskej kuchyne
Už starovekí Rimania boli milovníkmi dobrého jedla, hoci často jedli a pili viac, než bolo zdravé. Desaťročia a storočia cizelovali aj taliansku kuchyňu a postupne sa pre ňu stala charakteristická jednoduchosť. Taliani na-miesto toho, aby prácne pripravovali omáčky, radšej dávajú prednosť pokrmom, v ktorých vynikne priro-dzená chuť použitých surovín.
Nie je to však len jedlo, ktoré robí taliansku kuchyňu takou nezameniteľnou. O čo lepšie sa strúha, krája, varí, keď sú po ruke aj dokonalí pomocníci. Taliansky dizajnéri sú majstrami v ich vymýšľaní a gazdinky, sa len môžu tešiť, akú praktickú a estetickú pomôcku pre nich vymyslia.
Pizza - symbol talianskej kuchyne
Ale vráťme sa predsa len k jedlu, ktoré urobilo taliansku kuchyňu známou na celom svete. I keď sa presne nevie, kedy dostala pizza svoju terajšiu podobu, už na starých freskách z Pompejí sa našli dôkazy, že toto jedlo tu bolo známe. Vraj už starí Vikingovia si obkladali placky z cesta zeleninou a mäsom, predsa len typická súčasť pizze - paradajková omáčka a rajčiny, mohli byť použité až po objavení Ameriky. A zásluha na ich použití zrejme patrí vynaliezavým talianskym kuchárom.
Pizza bola najprv kysnutým koláčom z cesta pokvapkaným olejom, na ktorý sa sypal rozdrvený cesnak. Neskôr pribudol syr, známa neapolská mozzarela, a keď sa k nej pridali paradajky, šunku či huby, bolo to už skoro ono. Aj pizza má však svoje historické medzníky. V roku 1899 sa zrodila známa margherita. Pri letných slávnostiach kráľovnej Margaréty Savojskej ju vymyslel jeden z kuchárov a svoj zámer - dať na ňu obloženie vo farbe talianskej trikolóry, dosiahol použitím červených rajčín, bielej mozzarelly a zelených lístkov bazalky.
Syry a cestoviny
Ak by ste hádali, kto je veľmocou vo výrobe syrov, bolo by to zasa Taliansko. Údajne sa ich tam vyrába viac ako vo Francúzsku. Syry rozdelené do štyroch skupín na tvrdé, mäkké, polomäkké a čerstvé jedia Taliani po hlavnom jedle, často sa podávajú s ovocím. Na konzumáciu sú vhodné v rôznom štádiu zrelosti a skoro všetky ich možno jesť bez prílohy či používať na varenie. Taliani majú takmer na každý spôsob prípravy jedla či prílohy špeciálny druh syra.
Ak existuje výrobok, ktorý vystihuje podstatu talianskej kuchyne, potom sú to cestoviny. Dajú sa ľahko pripraviť, sú výživné a vyrábajú sa v nekonečnom množstve tvarov a veľkostí. V Taliansku sú cestoviny základom každého obeda či teplej večere, ale nikdy sa nepodávajú samotné.
Hoci Číňania tvrdia, že to boli práve oni, ktorí ako prví objavila umenie prípravy rezancov a cestoviny do Talianska priviezol Marco Polo, Taliani považujú cestoviny za svoj vynález. Niektorí historici uvádzajú, že cestoviny jedli už Rimania a Gréci. Podnebie v Taliansku je ideálne na pestovanie obilia na výrobu tvrdej durumovej múky, takže teórie historikov môžu byť pravdivé.
Popularitu si cestoviny získali v 14. storočí, vtedy ich v talianskych pekárňach začali predávať ako alternatívu k chlebu. Na juhu krajiny sa stali tradičným jedlom a v chudobných vrstvách tvorili základnú zložku potravy. Na sever Talianska prenikli cestoviny až v 19. storočí a odvtedy sa stali neodmysliteľnou súčasťou talianskej kuchyne.
Za dlhé obdobie obľúbenosti cestovín sa na ich prípravu vymysleli špeciálne hrnce, sitá, strúhadlá na parmezán, veľké taniere a príbory a misy na ich servírovanie. Talianske jedlá si teda môžete dokonale vychutnať. Pri príprave i konzumácii. Varte i jedzte ich teda podľa tradičného ,,per la gola“ - pre pôžitok.
Prečo sa podáva chlieb v talianskych reštauráciách?
Často budete vidieť, ako sa usmieva čašník v talianskej reštaurácii, keď prídete ako turisti do reštaurácie na obed, vypýtate si pizzu a zapijete ju kapučínom. Kapučíno sa pije iba ráno a pizza sa je iba večer. A gnocchi (zemiakové halušky) sa jedia iba vo štvrtok. Majú na všetko pravidlá a nechápu, že my nechápeme. Prispôsobili sa síce turistom, ale predtým by ste pizzu na obed nikde nedostali.
Pizza je osobitnou kategóriu v talianskej gastronómii. Je to univerzálne jedlo vo všetkých regiónoch. Nakŕmi mladých, starých, bohatých aj chudobných. Je obľúbená hlavne u študentov a mladých, lebo je lacná, chutná a zasýti. V pizzeriách podávajú vždy aj chutné predjedlá a jednoduché dezerty a lacné domáce víno v džbánoch.
Špecialitou sú vyprážané predjedlá ako cuketové kvety plnené sardelovou pastou, zemiakové krokety, plnené olivy mletým mäsom a regionálne špeciality napríklad v Ríme sú to „supplí“, vyprážané valčeky z ryže a rajčinovo-mäsového ragú plnené mozzarellou a na Sicílii sú to „arancini“, vyprážané guľky alebo kužely s podobným zložením, ale bez rajčín, s hráškom a bez syra. Taktiež každý región má svoju variantu pizze. Neapolčania sa považujú za vynálezcov pizze a tvrdia, že iba tá neapolská je tá pravá. Ich pizza je v strede tenká, má nafúknuté okraje a je bohato ochutená. Najlepšia je v kombinácii s mozzarellou z byvolieho mlieka, pričom jeho najväčším producentom je región Kampánia.
Talianska gastronómia je tak rôznorodá a obsiahla, že sa nedá zhrnúť do jedného článku. Taliansko má dvadsať regiónov a tým pádom aj dvadsať rôznych kulinárskych tradícií. Tradičné kuchyne závisia od geografickej polohy regiónu. Regióny pri mori majú v jedálnom lístku bohato zastúpene ryby a morské živočíchy, lesnaté regióny vo vnútrozemí sú naopak bohaté na divú zver a huby, horské regióny na severe majú kuchyňu podobnú tej našej a ostatných susedných štátov.
Paradoxne, čím idete viac na juh, kuchyňa je pikantnejšia, prevláda v nej viac cibule, cesnaku, mastnejších a ťažšie stráviteľných jedál. Dokonca nájdete aj štipľavé paprikové klobásky, ktoré sú v iných regiónoch skôr raritou. Južné Taliansko je veľkým producentom štipľavých papričiek nazývaných „peperoncino“. Dávajú ich do všetkého, dokonca aj do zmrzliny.
Typické talianske klobásky „salsicce“ sú neúdené a mäsovo bylinková zmes sa marinuje vo víne. Konzumujú sa pečené, grilované alebo sušené.
Vec, ktorá ma ešte zaujala sa týka hydinového mäsa. Nemajú v obľube konzumovať, to čo lieta. Kuracie, morčacie, kačacie a husacie alebo kohútie mäso síce nájdete aj na jedálnych lístkoch a sú aj súčasťou regionálnych špecialít, ale rodený Talian ho konzumuje iba zriedkavo. Vysvetlím. Hydina nemá močové ústrojenstvo, a preto sa kyselina močová ukladá v mäse. To znamená, že nie je veľmi zdravé. Medzi najobľúbenejšie mäsá patrí hovädzie, teľacie a jahňacie. Hovädzinu a teľacinu najčastejšie upravujú na grile a spôsob úpravy musí byť „rare“ mierne opečený alebo „medium rare“ mierne prepečený. Skrátka mäso musí byť vo vnútri ružové až červené a šťavnaté.
Po celom Taliansku nájdete úžasné steaky, T-Bone steaky, teľacie steaky a jahňacie kotlety na grile. Najkvalitnejšie hovädzie pochádza z toskánskeho plemena kráv - Chianina a turisti často stoja v dlhých radách, aby mohli v Toskánsku toto nebíčko v papuľke ochutnať. Toskánci tiež výborne pripravujú divinu a huby, lebo ich región je na ne veľmi bohatý.
Tak ako Južné regióny vynikajú v príprave rýb, morských plodov a úžasných zákuskov, v Campánii sú špecialisti na „babá“ (koláčik z piškótového cesta namočený v rume alebo limoncelle), na Sicílii majú zas „cannoli“ (rolky plnené tvarohom). V regióne Umbria si môžete zas pochutnať na špecialitách s hľuzovkou (tartufo), ktorej zber je u nás zakázaný a v talianskych Alpách na „canederli“ (knedličky). Milánsky región je známy hlavne s „ossobuco“ (teľací močing s kosťou) a výrobou typického vianočného koláča „panettone“.
Viete, že viedenský rezeň vznikol v Miláne? Presne tak! A volá sa „cotoletta alla milanese“. Bravčové mäso sa neteší veľkej obľube, lebo ho považujú za najmenej cenné, lebo prasa je všežravec. Samozrejme používa sa bežne na spracovanie iných mäsových výrobkov. Výnimku tvorí asi región Sardínia, kde chovajú špeciálne plemeno malých čiernych prasiatok, ktoré pečú napichnuté zvislo na veľkých roštoch. Volá sa „porcheddu“ a je ozajstnou pochúťkou. Sardínčania milujú bravčové, robia ho na všetky spôsoby a tiež jahňacie mäso, lebo Sardínia je najväčším výrobcom ovčích syrov v Taliansku. Dokonca majú syr, ktorý má rovnakú chuť ako naša bryndza, len má jemnejšiu konzistenciu.
Známou špecialitou je aj ich chlieb „pane carasau“ alebo „carta musica“, tenučká, chrumkavá chlebová placka oválneho tvaru, ktorá sa dá grilovať alebo navlhčená konzumovať ako cestovina. Má pôvod v pastierskej kultúre. A ešte kuriozita: Sardínia bola v uplynulých rokoch v pomere na obyvateľa v Európe najväčším konzumentom piva.
Konzumácia alkoholu sa však netýka len ich. Naši psychiatri by Talianov nazvali „hladinkári“, tí čo si udržujú stálu hladinu alkoholu v krvi. Taliani pravidelne ani na obed ani na večeru nepohrdnú pohárom vína, jedným, či dvomi. Proste víno musí byť.
Možno tieto moje poznatky z Talianska vám budú užitočné pri vašich kultúrno-gastronomických cestách. Mne osobne sa vždy najviac páči dovolenka, kde sa najlepšie najem.
Možno len nedávno ste sa vrátili zo skvelej dovolenky v Taliansku a priniesli ste si zopár tipov na chutné obedy či večere. Dobre ste urobili, pretože najlepší suvenír, ktorý si môžete z tejto stredomorskej krajiny priviezť, sú recepty. Veď Talianska kuchyňa - Cucina italiana (kučína italijána) je jednou z najpopulárnejších na svete. Nápaditosť, rôznorodosť, ale zároveň zázračná jednoduchosť s akou Taliani „tvoria“ svoje pokrmy je až závideniahodná. Vyvíjala sa po stáročia. Nesie v sebe vplyvy kuchýň Etruskov, starovekých Grékov, samozrejme Rimanov, ale tiež Byzantíncov či Židov. Veľký vplyv malo objavenie nového sveta v 15. storočí.
Možno to bude znieť trochu zvláštne, ale talianska kuchyňa je charakteristická tým, že mnoho skvelých jedál je tvorených maximálne štyrmi až ôsmymi hlavnými ingredianciami. Košaté záhony byliniek rastú v Taliansku takmer všade. Jedna bylinka si vydobila v talianskej kuchyni výsadné postavenie - bazalka. Je hlavnou zložkou zeleného pesta, omáčky pochádzajúcej pôvodne z Ligúrie, ktorá v sebe obsahuje všetky bohatstvá Talianska: okrem bazalky je to ešte olivový olej, píniové oriešky, parmezán a cesnak.
Paradajky sú ďalšou typickou súčasťou talianskej kuchyne. Obsahujú vraj látky, ktoré zlepšujú náladu. Možno aj preto sú Taliani takí veselí a srdeční. Dávajú ich takmer do každého jedla. A napokon parmezán, plnotučný tvrdý syr pochádzajúci z okolia mesta Parma.
Talianska kuchyňa je veľmi dobre známa a oceňovaná pre svoje cestoviny. Rôzne dĺžky, hrúbky a tvary. Každý druh má svoj špeciálny názov: penne, maccheroni, spaghetti, linguine, fusilli,… Plnené cestoviny sú ravioli a tortellini. Špecifický druh sú lasagne - pláty tenkého cesta zapekané vo vrstvách s rôznymi druhmi omáčok. Cestoviny sa rozdeľujú do dvoch základných druhov: sušené a čerstvé.
Ďalším pokrmom je polenta, kukuričná kaša, tradičné vidiecke jedlo typické najmä pre oblasť Benátok - Veneto. Ryžové jedlá sú najpopulárnejšie v Lombardii. Najznámejšie rizoto, risotto alla Milanese je šafranové.
Bologna je známa svojimi cestovinami, ako sú tortellini, lasagne, gramigna a tagliatelle. Naozaj chutné lasagne s notoricky známou omáčkou. Hoci sicílska kuchyňa má nepopierateľne taliansky základ, cítiť v nej aj vplyvy španielskej, gréckej či arabskej kuchyne. Typické je hojné používanie čerstvej zeleniny (baklažány, papriky), paradajok a rýb ako je tuniak, sepia či mečúň.
Talianska etiketa stolovania
Či už je to vaša obľúbená sieť reštaurácií alebo tam zájdete len občas, každý má návštevu talianskej reštaurácie rád. Talianske jedlo sa stalo veľkou súčasťou nášho života a je takmer nemožné predstaviť si ho bez pizze, cestovín, či gelata. Ale nakoniec je to len jedlo a nezáleží na tom, ako ho budeme jesť, však? Ste na omyle.
Mnoho ľudí robí túto chybu, ale podľa talianskej etikety by sa špagety a fettuccine nemali krájať nožom na menšie kúsky. Správnym spôsobom, ako jesť špagety alebo fettuccine, je krútiť ich vidličkou. Rovnako sa tiež považuje za nevhodné používať vidličku a nôž na krájanie plnených cestovín, ako sú lasagne, plnené mušle alebo ravioli. Taliani si však cestoviny cenia natoľko, že by do nich nikdy nezarezali nožom - treba s nimi zaobchádzať s rešpektom! Stále však môžete nakrájať talianske plnené cestoviny bez toho, aby ste porušili akékoľvek pravidlá etikety; stačí použiť vidličku namiesto noža. Krájajte cestoviny stranou vidličky.
Nič nie je lepšie ako teplý, chrumkavý taliansky chlieb… ale existuje však vhodný a nevhodný čas kedy ho jesť. Ak idete do talianskej reštaurácie a na stole je položený košík s chlebom, zjedzte ho s polievkou alebo šalátom. V talianskych reštauráciách je bežné, že čašník položí na stôl košík chleba, o ktorý sa môžu podeliť všetci, spolu s olivovým olejom na namáčanie a v závislosti od reštaurácie aj maslom.
Nalejte si trochu olivového oleja na svoj vlastný tanier namiesto namáčania chleba do malej spoločnej misky. Na maslo použite nôž, aby ste si trochu odobrali a položte si ho na svoj tanier s chlebom.
Víno je veľkou súčasťou talianskej kultúry, no rozhodnúť sa, ktoré víno si k jedlu objednať, sa môže zdať náročné. Je to však jednoduché. Objednajte si presne to víno, ktoré mate radi, než hrať podľa akýchkoľvek pravidiel párovania vína. V skutočnosti sa k cestovinám s červenými omáčkami, cestovinám s bielymi omáčkami alebo jedlám z morských plodov hodia ako červené, tak aj biele vína. Namiesto toho, aby ste si objednali víno, o ktorom si myslíte, že je to správne, vyberte si to, čo máte radi alebo na čo máte v ten večer náladu.
Existuje dôvod, prečo talianske reštaurácie neuvádzajú cestoviny pod prílohami- majú to byť predjedlá. Ak chcete cestoviny, ale nemyslíte si, že zjete celú porciu predjedla, zjedzte to, čo sa do vás zmestí a opýtajte sa čašníka, či si môžete zvyšok nechať zabaliť. Nebojte sa, vôbec sa to nepovažuje sa neslušné - dokonca ani v luxusnej reštaurácii.
Zaujíma vás, či je neslušné žiadať o viac syra? Určite nie, ale záleží na tom, na čo si ho chcete dať. Taliani milujú posypať parmezánom cestoviny, najmä špagety a fettuccine. Dokonca sa v reštauráciách prináša na stôl v miske, takže si ho môže pridať, koľko chcete. Ak je vaše jedlo bez morských plodov, pokojne si strúhaný parmezán dajte ak ho chcete. Požiadať o extra parmezán nie je nezdvorilé, pokiaľ ho nepýtate veľa.
Áno, cappuccino je v Taliansku populárne, ale zvyčajne sa nepopíja pri talianskej večeri. Cappuccino sa pije počas raňajok. Je to skôr občerstvenie, takže je v poriadku dať si jedno ráno, možno s croissantom. Ak si chcete dať cappuccino, počkajte na dezert.
Keď sa chystáte vychutnať si veľký tanier špagiet s červenou omáčkou, je prirodzené, že chcete chrániť svoje oblečenie. Škvrny od paradajok nie sú žart! Buďte opatrní! A položte si obrúsok na kolená.
Existuje správny spôsob, ako nenápadne upozorniť čašníka, aby nezostal hádať, či vám už môže vziať tanier. Pokladanie príboru na obrus alebo obrúsok alebo ak ich necháte na tanieri v tvare „x“, to všetko sú nesprávne spôsoby. Aby ste naznačili, že ste dojedli, položte nôž a vidličku diagonálne cez tanier. Ak si predstavíte, že váš tanier je ciferník hodín, koniec vidličky a noža by mal byť na 4 a 5, zatiaľ čo ostré konce na 10 a 11. Čo sa týka vášho obrúska, umiestnite ho naľavo od taniera.
Prepitné v Európe a vo svete
Ako ste už mohli usúdiť na základne vyššie uvedených informácií, tringelty sa v krajinách Európy pohybujú v sume okolo 10 % z ceny účtu. V každom prípade, ak necháte prepitné vo výške 5 %, je to v poriadku. Ak spomenutých 10 %, ide už o veľkorysejší počin.
Užitočná aplikácia Converter Plus pre iOS - Pokiaľ nie ste v percentách najlepší, pri počítaní ceny prepitného vám rýchlo môže pomôcť skvelá matematická aplikácia Converter Plus, ktorá funguje na zariadeniach s iOS.
Na záver stručne doplníme aj niekoľko zaujímavostí ohľadom tringeltov mimo Európy. V týchto krajinách sveta totiž prepitné podľa portálu Business Insider nemusíte dávať vôbec:
- Čína
- Francúzska Polynézia
- Japonsko (Čašníci v Japonsku môžu považovať tringelt dokonca za urážku. Kvalitný servis je tu samozrejmosťou.)
- Hongkong
- Kórea
- Austrália
- Nový Zéland
tags:
