Raz ročne, istý deň vo februári alebo v marci, sa nám opakovane môže naskytnúť zaujímavý pohľad. Pôstne obdobie začína na Popolcovú stredu. Mne sa veľmi páči, že začiatkom pôstu je všedný deň. Dá sa to dobre využiť. Žiadne zložité ceremónie, len jednoduchý obrad.
Popolcovou stredou, ktorá v tomto roku pripadla na 2. marca, sa pre veriacich kresťanov začína 40-dňové obdobie pôstu. Počas neho sa veriaci duchovne pripravujú na najväčší sviatok kresťanského cirkevného roka - Veľkú noc.
Veselé fašiangové obdobie charakteristické zábavami, plesmi, radosťami a hodovaním ukončuje Popolcová (alebo latinsky Dies cinerum či ľudovo škaredá, keďže to bol aj sviatok žien) streda ako počiatočný deň 40-dňového pôstu predchádzajúci Veľkú noc. Keďže do tohto časového úseku sa nezapočítavajú nedele, v skutočnosti je to 46. deň pred Veľkou nocou.
Popolcová streda je pohyblivým sviatkom, to znamená, že nemá pevne stanovený dátum. Vyplýva to z faktu, že predchádza Veľkej noci, ktorej časové umiestnenie v roku je tiež pohyblivé. Pôst rámcovaný zo začiatku Popolcovou stredou sa začína vždy v stredu siedmeho týždňa pred veľkou nocou. Tento princíp platí nielen v rímsko-katolíckej, ale aj evanjelickej cirkvi. Gréckokatolíci a pravoslávni vynechávajú z pôstu nielen nedele, ale aj soboty.
Názov Popolcová streda je odvodený od popola, ktorým sa v tento deň počas bohoslužby značia čelá veriacich krížom na znak pokánia pred Bohom, pričom kňaz hovorí jednu z dvoch formuliek: „Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš“ alebo „Kajajte sa a verte v Evanjelium“. Značenie čela popolom je symbolom tradície Blízkeho východu - sypania si popola na hlavu ako priznania si viny a ľútosti nad ňou.
Popol používaný na Popolcovú stredu sa získava spaľovaním palmových vetvičiek alebo u nás bahniatok z Kvetnej nedele minulého roka. Popol symbolizuje pominuteľnosť, kríž večný život. Veriaci, ktorý sa na Popolcovú stredu zúčastní bohoslužby, je kňazom na čele pomazaný popolom v tvare kríža.
Toto značenie má dva dôvody: každému pripomenie, že tak, ako Ježiš zomrel na Veľký piatok, tak aj človeku je určené zomrieť. Druhý fakt, ktorý popol na čele pripomína je, že ak chce človek vstať po smrti k novému životu, musí sa kajať, teda uvedomiť si svoje viny, odhodlať sa k zlepšeniu svojho života a tak kráčať v stopách Ježiša Krista.
Prečo vlastne pôstne obdobie trvá 40 dní?
Toto číslo má v sebe symboliku a pripomína 40 dní, počas ktorých sa Mojžiš postil na vrchu Sinaj a rovnako dlhé obdobie, počas ktorého sa Ježiš postil na púšti pred začiatkom svojho verejného účinkovania.
Základným cieľom pôstu je v hlbokej pokore sa zamerať na Boha, sústreďovať sa na zamyslenie sa nad svojim životom, na pokánie a na týchto základoch postaviť pozitívne zmeny vo svojom živote a prehĺbenie svojej viery.
V minulosti sa ráno na Popolcovú stredu vydrhol všetok riad popolom, aby sa zbavil mastnoty z fašiangových jedál. Ľudia sa obliekali do smútočného a jednoduchého odevu bez ozdôb alebo starých šiat. V niektorých dedinách chodil po vonku slameník, tradičná fašiangová maska.
Mládenci obradne pochovávali basu ako symbol fašiangových tancovačiek a vysmievali sa dievčatám, ktoré sa cez fašiangy nestihli vydať. Robili to tak, že so zvoncami zastali pred ich domom a spievali im posmešné piesne alebo im na nohu priviazali drevený klátik. Niekde sa mládež ešte pred pôstom stretla v dome mládeneckého richtára na záverečnú hostinu.
Mäso z koncoročných a januárových zabíjačiek už bolo pojedené kozy či barany ešte neboli dorastené, tak sa jedli zvyčajne kaše, strukoviny, kvasená kapusta, múčne (často makové) jedlá a ryby. To zároveň spôsobilo očistenie organizmu a jeho oddych pred jarou.
Je treba povedať, že hlavným zmyslom tohto obdobia nie je hladovanie, ale pokánie. Ak hovoríme o postení sa, možno spomenúť, že už v raji dostali od boha prví ľudia príkaz zdržanlivosti v jedle, keď mali zákaz jesť zo stromu poznania dobra a zla. Pôst je vlastne múdre sebaobmedzenie v záujme sebazachovania.
Aj v prvom čítaní dňa nás prorok Joel vyzýva, aby „sme sa obrátili k Pánovi celým svojím srdcom, pôstom, plačom a nárekom, srdcia si roztrhli a nie šaty a obrátili sa k Pánovi, svojmu Bohu“. Je teda zrejmé, že pôst v jedle nie je samoúčelné gesto, ale predpoklad pre zahĺbenie sa do seba, duchovnú analýzu seba samého, ktorá by mala vyústiť do osobného obrátenia sa.
Obrátenia srdca. Aby sa opäť a naplno stalo príbytkom Lásky, nášho Boha. Aby sme našli súzvuk svojej vôle s voľou nášho Pána, uvoľniť celé naše srdce pre nášho Pána. Aby Pán mohol v nás konať. Aby sme si Hop v srdci niesli všade, kde budeme. V jednote s ním potom budeme svetlom sveta a soľou zeme. Zdroj: www.wikipedia.sk; www.rodinka.sk; www.frantiskani.sk
V rímskokatolíckej cirkvi je Popolcová streda spojená s prísnym pôstom a zdržiavaním sa mäsitého pokrmu. Aj podľa ľudových tradícií konzumácia bezmäsitých jedál v tento deň mala zabezpečiť úžitok v hospodárstve. Hlavným zmyslom Popolcovej stredy je pripomenúť ľuďom dôležitosť pokánia, prehĺbenia viery v Boha a lásky k blížnym.
Súčasťou liturgie v katolíckych kostoloch je v tento deň posvätenie popola. Následne kňazi a diakoni robia znak kríža popolom na čelá veriacich so slovami: "Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš", alebo: "Kajajte sa a verte v evanjelium". Popol má pripomenúť človeku jeho pôvod zo zeme i skutočnosť, že sa do zeme vráti.
Obrad sypania si popola na hlavu v prvý deň pôstu sa praktizoval v cirkvi už od 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v ten deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. V roku 1091 koncil v Benevente zaviedol tento obrad pre celú cirkev, pričom sypanie si popola na hlavu sa nahradilo značením kríža popolom na čelo.
Pôstne obdobie v rímskokatolíckej cirkvi trvá od Popolcovej stredy do Veľkonočnej nedele, v tomto roku pripadla na 17. apríla. V gréckokatolíckej cirkvi sa začal Veľký pôst (Svätá Štyridsiatnica) pred Veľkou nocou (Paschou) v pondelok 28.
Pri príprave sa môžete venovať štyrom bodom. Dva z nich sa týkajú bezprostredne liturgie Popolcovej stredy, a to znak popola a liturgické čítania. Tretím je Pôstne obdobie, ktoré v ten deň začína.
- Čím sú deti menšie, tým viac názorných ukážok potrebujú. Ak je to možné, určite vám odporúčam vyrobiť si doma spoločne popol. Ten, ktorý sa bežne používa na Popolcovú stredu v kostole, vzniká spálením bahniatok z minuloročnej Kvetnej nedele. Ak teda chcete vyrobiť približne podobný popol, potrebovali by ste na to nejaké uschnuté halúzky. Môžete ich nahradiť nejakým iným dobre vysušeným drevom naštiepaným na triesky. Znaky a symboly sú dôležité. Aj bez slov všetci chápu, o čo ide. Čoho symbolom je popol? Ukázať kúsok dreva a popol. Predtým to bolo drevo, teraz je to popol. Drevo sa premenilo na popol. Všetko na svete sa premení. Aj my sa premeníme? Áno, aj my sa premeníme. Naše telá môžu tiež po smrti zhorieť v krematóriu alebo sa rozpadnúť na prach v hrobe (s týmto citlivo, vy najlepšie poznáte svoje deti, ale vo všeobecnosti sa netreba báť s deťmi rozprávať o smrti). Avšak naša duša je nesmrteľná. Tá sa nerozpadne. Ubližuje jej však hriech. Toto si pripomíname na Popolcovú stredu. Popol na čele nám má pripomínať, že tu na zemi máme vymedzený len určitý čas. A aby sme mohli žiť večne v nebi, potrebujeme veriť v evanjelium Ježiša Krista a činiť pokánie zo svojich hriechov.
- V rámci prípravy na liturgiu si môžete prečítať čítania doma s deťmi. Nájdete ich veľmi ľahko na stránke lc.kbs.sk. Ak už vedia vaše deti plynule čítať, môžete ich nechať, nech prečítajú čítania ony. Môže to byť dobrá príprava aj na lektorskú službu v kostole. V tom prípade bude najlepšie, ak ich naučíte čítať čítania aj s úvodom a zakončením ako pri bohoslužbách. Samozrejme, v prvom rade treba zdôrazniť, že to nie je tréning čítania ako v škole z čítanky, ale že toto je Božie slovo. Preto treba k jeho čítaniu i počúvaniu pristupovať s veľkou úctou. Pre toho, kto číta zo Svätého písma, je to veľká česť. Prepožičiava svoj hlas Božiemu slovu. Prvé čítanie na Popolcovú stredu je z knihy proroka Joela. Môžete si s deťmi krátko pohovoriť o tom, kto to sú proroci, ktorí z nich sa spomínajú vo Svätom písme a kto je to ten Joel (napríklad kedy a kde žil). Po vypočutí si čítania z knihy proroka Joela sa môžete detí opýtať, čo ich zaujalo. Ak niečomu nerozumeli, skúste im to vysvetliť, ak viete. Môžete si ešte raz prečítať vetu: „Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, pôstom, plačom a nárekom; srdcia si roztrhnite, nie šaty, a obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu.“ Dohodnite sa s manželským partnerom alebo s niektorým z detí, nech si dopredu oblečie navrch niečo staré. Po prečítaní tejto vety ho vyzvite, nech si „roztrhne šaty“ (odporúčam dopredu si nastrihnúť). Prípadne zvoľte druhú silnú tému z tohto textu: Plač. Opýtajte sa deti, prečo najčastejšie plaču. Po prvom čítaní nasleduje nádherný kajúci žalm 51 s refrénom „Zmiluj sa, Pane, lebo sme zhrešili.“ Tento žalm si môžete prečítať celý (v liturgii zaznejú len vybrané verše). Na úvod a na záver môžete všetci spoločne povedať refrén. Žalm 51 môžete použiť ako vašu každodennú spoločnú modlitbu počas celého pôstu, či už ráno alebo večer. Druhé čítanie z Druhého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom nás vyzýva, aby sme sa zmierili s Bohom a neprijímali Božiu milosť nadarmo. V evanjeliu Ježiš najčastejšie opakuje slová: Otec, ľudia, odmena (nech deti skontrolujú). A hovorí o troch skutkoch pravej zbožnosti: almužna, modlitba, pôst. Môžete sa s deťmi krátko pozhovárať ako je to s ich praktizovaním vo vašej rodine. Môžete si vybrať jednu z týchto troch vecí a povedať si, ako sa v nej konkrétne posuniete v Pôstnom období.
Pôst a zdržiavanie sa mäsa
Počas celého cirkevného roka sú podľa kódexu cirkevného práva len dva dni pôstu: „Pôst sa má zachovávať na Popolcovú stredu a v Piatok umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista“ (CIC 1251). „Zákon pôstu zaväzuje všetkých plnoletých až do začatia šesťdesiateho roka života. Deti sa podľa cirkevného práva postiť nemusia. Ale je to veľmi dobrá príležitosť pohovoriť si s nimi o význame pôstu v živote kresťana a nechať ich na vlastnej koži vyskúšať, že tento deň je iný.
Pre rímskokatolíkov je začiatok pôstu, teda Popolcová streda, spojený s prísnym pôstom. Rovnako je to aj na Veľký piatok. Pre veriacich platí, že sa môžu najesť raz za deň dosýta a dvakrát si dať menší pokrm a v tento deň nesmú jesť mäso. Katolíci by sa mali tiež od jedenia mäsa zdržiavať každý piatok, keďže pre cirkev to je tzv. deň pokánia. Podľa Kódexu kánonického práva „zákon zdržiavania sa mäsa zaväzuje tých, ktorí dovŕšili štrnásty rok života“. Prísny pôst zaväzuje všetkých plnoletých, teda osemnásťročných, a to až do začatia šesťdesiateho roku života. (CCI, kán.
Aká však bola v cirkvi pôstna disciplína v minulosti? Ešte naši rodičia či starí rodičia to mali s pôstom prísnejšie. Pred niekoľkými desaťročiami bol prísny pôst napríklad aj na Štedrý deň. Celkom presne opisuje pôstnu disciplínu Andrej Radlinský v Nábožných výlevoch, ktoré vydal v roku 1850, a v roku 1945 vyšlo štrnáste vydanie, ktoré bolo aktualizované.
Pokiaľ ide o pôst, Radlinský hovorí, že „v širšom zmysle slova znamená zdržovať sa niečoho, čo nám je príjemné. Tak postíme sa, keď sami panujeme nad sebou, keď premáhame svoje zlé žiadosti, náruživosti, telesnosť, keď sa zdržujeme ináč dovolených pôžitkov, napr. Toto všetko nazýva Radlinský dobrovoľným pôstom, ktorý má vykonávať každý od narodenia po smrť.
V prvom rade ide o sviatostný pôst, dnes nazývaný eucharistický, pred svätým prijímaním. Pod slovom „riadny pôst cirkev rozoznáva dvojaký rozkaz“. Tento pôst platil pre katolíkov od „dokončeného 21. do započatého 60. roku“. Dnes tento pôst už platí od 18. Pokiaľ išlo o pôst od mäsa, ten platil od polnoci do polnoci pre všetkých katolíkov od sedem rokov do smrti.
V čase Andreja Radlinského sa v súvislosti s pôstom od mäsa rozumelo akékoľvek mäso a z mäsa pripravované pokrmy, medzi ktoré patrí aj mäsová polievka a škvarky. Pre celú cirkev boli tiež vyňaté z pôstu všetky tuky a masti. Pôst od mäsa v minulosti platil aj na Bielu sobotu dopoludnia. V cirkvi bol v tom čase pôst nielen počas kántrových dní, ale napríklad aj počas niektorých sviatkov ako Nanebovzatie Panny Márie a pôst od mäsa platil aj na sviatok sv. Cyrila a Metoda.
V roku 1945 tiež platili dosť rozsiahle výnimky od zdržiavania sa mäsa v piatok. V piatky (okrem Veľkého piatku) boli od zdržiavania sa od mäsa oslobodení veriaci, ktorí išli napríklad na jarmok či boli niekde, kde bola veľká cirkevná alebo svetská slávnosť za veľkej účasti ľudu, kde slávili ako zasvätený sviatok deň svojho patróna alebo výročie posviacky chrámu.
Cirkev tiež dávala výnimky od zdržiavania sa mäsa, avšak nie od samotného pôstu na Štedrý deň, Popolcovú stredu a na Bielu sobotu dopoludnia. Táto výnimka neplatila len na Veľký piatok. Katolíci sa majú každý piatok postiť. „Tí, ktorí sú v kúpeľoch na zotavení s rodinou, a služobníctvo. Od pôstu od mäsa aj prísneho pôstu boli oslobodení tiež chudobní, ktorí žili z milosrdenstva iných, chorí a zotavujúci sa. „Svätý Otec si však praje, aby sme sa dobrovoľne postili v dňoch Veľkého pôstu a kántrové piatky,“ dodáva Radlinský.
V tom čase sa však pôstna disciplína často menila. „Pôstne zákony sa vyhlasujú vždy v kostole v druhú nedeľu po Deviatniku (fašiangová nedeľa),“ ozrejmuje Radlinský a pripomína, že v časoch prvých kresťanov sa veriaci nepostili pred Veľkou nocou rovnako. „Kresťania celý deň nejedli, až po západe slnka, a mäso nejedli celý Veľký pôst, a ak, tak len v nedeľu. Medzi mäso sa počítali aj vajcia a mlieko. Súčasnú pôstnu disciplínu zaviedol v cirkvi pápež Pavol VI., ktorý vydal vo februári 1966 apoštolskú konštitúciu Paenitemini.
Babička nás v tento deň napomínala: "Dnes sa nemračte, inak vám to ostane na celý rok!" Bol to deň, ktorý odnepamäti niesol zvláštnu atmosféru - Škaredá streda, alebo ako ju nazývali duchovní, Popolcová streda. Prečo "Škaredá streda"? Legenda hovorí, že v tento deň Judáš Iškariotský zradil Ježiša Krista. Jeho výzor bol pochmúrny, tvár stiahnutá do nepekného úškľabku. A preto sa verilo, že ten, kto sa na Škaredú stredu bude mračiť, ostane taký celý rok. No nejde len o ľudovú poveru. Tento deň má hlboké náboženské posolstvo - symbolizuje začiatok 40-dňového pôstu, ktorý pripravuje kresťanov na Veľkonočné sviatky.
Popol, ktorým sa v kostoloch kreslí kríž na čelo, je pripomienkou pominuteľnosti a pokory. „Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš," počujú veriaci, keď im kňaz znamenie udeľuje.
Koniec hodovania, začiatok pôstu
Popolcová streda prichádza po období bujarých fašiangov, keď sa na dedinách jedlo, pilo a tancovalo do neskorých hodín. V utorok, deň pred ňou, sa konali posledné veselice a hostiny. V niektorých regiónoch sa dokonca „pochovávala basa“ - symbolická rozlúčka s hudbou a zábavou. No na Popolcovú stredu sa všetko menilo. Už nebolo povolené mäso, mastné jedlá a prebytočné radovánky. Staré mamy vyťahovali jednoduché recepty - šošovicovú kašu, jačmenné krúpy či chlieb namáčaný vo vode. Dnes sa pôst vníma individuálne - niektorí si odopierajú sladkosti, iní alkohol alebo sociálne siete.
Staré tradície zakazovali v tento deň piecť či vymetať z pece. Prečo? Verilo sa, že by ste mohli vyhnať dobrého ducha domova. Rovnako sa neodporúčalo prať či zametať - aby ste „nevymietli“ šťastie z domu. Aj keď dnes mnohí berú tieto povery s úsmevom, niečo na nich predsa len je. Škaredá streda nás každoročne vyzýva spomaliť, zamyslieť sa a začať obdobie sebazaprenia.
Možno je to príležitosť skúsiť niečo nové - namiesto uponáhľaných dní plných hluku si dopriať trochu pokoja a duchovnej očisty. Nemusíte sa vzdávať jedla, môžete popremýšľať o tom, čo vás oberá o čas a energiu - či už ide o zlozvyky alebo sociálne siete - a skúsiť ich obmedziť. Stanovte si menší cieľ, napríklad každý piatok. Aj malé zmeny môžu v konečnom dôsledku prispieť k zmene.
Prečo v piatky nejeme mäso?
Najprv by sme sa však mohli spýtať: „Prečo v piatky?“ Katolícke spoločenstvá už od nepamäti odlišujú piatok od ostatných dní. V tento deň si pripomínajú Kristovo utrpenie a v radosti sa snažia trpieť spolu s ním, aby ho raz mohli osláviť. Veríme, že Kristus trpel a zomrel na kríži v piatok, a preto sa už prví kresťania snažili v tento výnimočný deň zjednotiť s Kristovým utrpením. Cirkev v tom čase dokonca považovala každý piatok za veľký piatok. Kresťania si tak kajúcnosťou pripomínali Kristovo utrpenie.
Aj väčšina dávnych kultúr považovala mäso za delikátny pokrm a vykŕmené teliatko zabíjali len na výnimočné udalosti. Keďže piatok bol ustanovený za deň kajúcnosti a umŕtvovania sa, jesť mäso na „oslavu“ smrti Ježiša Krista nebolo vhodné.
Ryby zaraďujeme do inej kategórie. V latinčine sa mäso, ktoré sa nemá jesť v piatok, nazýva carnis. Toto slovo sa jasne vzťahuje na mäso zvierat a nikdy nezahŕňalo ryby. Dnes je to však inak, mäso je často lacnejšie ako ryby a už sa nespája len so slávnosťami.
Aby sme to zhrnuli, zámerom Cirkvi je nabádať veriacich, aby Bohu prinášali obety zo srdca a zjednocovali svoje utrpenie s utrpením Krista na kríži. Odrieknuť si mäso je najčastejším prejavom kajúcnosti, no stále treba mať na zreteli jeho podstatu. Celkom určite to neznamená, že všetky pôstne piatky treba mať na stole homára. Mäsitým pokrmom na účely pôstu rozumieme akékoľvek mäso živočíšneho pôvodu okrem rýb a morských plodov. Tiež výrobky z mäsa, ktoré obsahujú mäsovú zložku v akomkoľvek pomere (párky, škvarky, mäsové salámy, klobásy atď). Takže aj pečienku, kurací vývar a masť.
Pôst nemá byť iba nejakým formálnym splnením príkazu Cirkvi, ide pri ňom o vnútorné obrátenie v duchu biblickej výzvy: Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, pôstom a modlitbou. Telesným odriekaním vyjadrujeme lásku k Pánovi, zároveň dáva pôst aj príležitosť ku skutkom lásky k blížnemu.
V Rímskokatolíckej cirkvi má konferencia biskupov každej krajiny stanoviť pravidlá pôstu v predpísaných pôstnych dňoch. Popolcová streda a Veľký piatok sú dňami zdržiavania sa mäsitých pokrmov a pôstu (bez možnosti nahradenia iným skutkom pokánia).
A) zdržiavať sa mäsitých pokrmov (záväzne od 14. B) je dovolené iba raz za deň sa dosýta najesť (záväzný od 18. roku veku do začatia 60. Vážne chorí, diabetici alebo tehotné ženy tento pôst z dôvodu zdravotných obmedzení nemusia zachovávať, čiže môžu jesť viackrát za deň bez obmedzenia. Pôst od mäsitých pokrmov (podľa písm.
Všetky piatky v roku (okrem liturgických slávností, ak pripadnú na piatok, a piatkov vo Veľkonočnej a Vianočnej oktáve) sú dňami pokánia.
Pôstna disciplína Katolíckej cirkvi bola aktualizovaná po Druhom vatikánskom koncile. Pápež Pavol VI. Upozorňuje v nej najmä na stále aktuálne nebezpečenstvo formalizmu v pokání. Vnútorné nastavenie ducha majú sprevádzať dobrovoľné vonkajšie skutky pokánia.
Záväzné pre celú Cirkev sú jednotlivé piatky v roku a Popolcová streda (alebo v inom obrade prvý deň Veľkého pôstu). Pôstna disciplína má dva rozmery: zdržiavanie sa mäsitého pokrmu a pôst.
Československá biskupská konferencia sa na zasadnutí v roku 1992 podľa odporúčania konštitúcie Paenitemini a v súlade s Kódexom kánonického práva uzniesla na tejto úprave:
- Popolcová streda a Veľký piatok sú dni zdržiavania sa mäsitých pokrmov a pôstu.
- Zároveň je v tieto dva dni predpísaný pôst. To znamená, že v priebehu dňa sa môžeme najesť dosýta iba raz a dvakrát niečo málo zjesť.
Keďže nedeľa sa do obdobia pôstu nezapočítava, nepovažuje sa ani za pôstny deň. Cieľom tohto obdobia je dôkladná duchovná aj fyzická príprava na veľkonočné sviatky - najvýznamnejšiu udalosť cirkevného roka.
Popolcová streda je dňom prísneho pôstu, ktorý je záväzný pre každého kresťana vo veku od 18 do 60 rokov, zdržiavanie sa mäsitého pokrmu je povinného pre každého od 14 rokov.
tags: #Maso
