Tradícia zdržiavania sa konzumácie mäsa v piatok má hlboké korene v náboženských a kultúrnych zvyklostiach. Tento článok sa zaoberá historickými dôvodmi, prečo sa v piatok neje mäso, a skúma rôzne interpretácie a tradície spojené s pôstom.
Pôst a jeho význam
Pôst nie je len o odriekaní si jedla. Určite si je dobre precvičiť vlastnú vôľu, tým, že si odpustím napr. obľúbenú činnosť, jedlo, hobby...každý podľa vlastného zdravého úsudku.
Pôst samotný na Popolcovú stredu a Veľký piatok, čiže pôst bezmäsitý, má v sebe hlbšiu podstatu. Pôst je pre reálne uvažujúceho človeka, žijúceho v tejto prechemizovanej dobe, jediná cesta ako si udržať zdravie. A pôst nie je len vo veciach telesných.
V piatky sa má robiť úkon kajúcnosti (napr. zriecť sa mäsa, obľúbeného jedla, nejakej zábavy a pod. proste toho, čo máš bežne rada alebo čo rada robíš), ale dvakrát do roka je aj prísny zákaz jesť mäso a rozličné mäsové pokrmy - na Popolcovú stredu a Veľký piatok.
Biblické základy
List Rimanom (z Biblie) 14.kap: 5Lebo niekto súdi, že niektorý deň je nad iný deň, a zase niekto súdi, že každý deň ako deň. Každý nech si je istý veci sám vo svojej mysli. 6Kto dá na deň, dá Pánovi; kto nedá na deň, nedá Pánovi na deň. Kto je, je Pánovi, lebo ďakuje Bohu, a kto neje, neje Pánovi a ďakuje Bohu." - myslím, že to je vysvetlené jasne, každý nech robí podľa svedomia, niekto je, niekto neje,v tej pasáži sa spomína jedenie mäsa.Osobne som presvedčená, že človek je ospravedlnený a prijíma Božiu milosť, spasenie a stáva sa tak kresťanom nie zo skutkov, ale iba z milosti, z viery v to, že Ježiš Kristus ako nevinný zaplatil za hriechy vinných. List Efezským 2:8 " ste milosťou spasení skrze vieru, a to nie zo seba, je to dar Boží, 9nie zo skutkov, aby sa niekto nechválil". List Rimanom 11:6 "ale ak milosťou, vtedy už nie zo skutkov, pretože milosť by už nebola milosťou."
Pôst a zdravie
Veci ako pôst sú potvrdené aj od odborníkov "vedcov" ako zdraviu prospešné. Takže podľa mňa ak Boh chce, aby si v stredu nejedla mäso nechce to kvôli sebe, ale chce to kvôli tvojmu zdraviu. Dokonca som počula že dlhšie trvajúci pôst je vynikajúci ako prevencia proti rakovine.
Je to niečo intuitívne zdravotne - preventívneho, kým sme ešte nestratili tento zmysel. Niečo ako jarné upratovanie, ale nie vonkajšieho obydlia, ale svojho vlastného obydlia - tela. Náboženstvo to prirodzene prebralo a navlieklo na boží kontext.Pýtať sa či nás má Boh viac rád keď nejeme vtedy a vtedy mäso, je ako pýtať sa či nás má rád keď si umývame či neumývame zuby, alebo hociake iné opatrenie ktoré nám pomáha udržovať zdravie. Samo o sebe asi nie je otázkou života a smrti, ničmenej význam má.
Cize zhrnutie akási očista po zime ktorou nastartujeme telo do noveho cyklu roka, na jar sa aktivizujú telesné orgány a zvyšujú činnosť, a ktorou predídeme jarnej únave z nahromadených zbytkov - toxínov ktoré sa počas zimy nahromadzujú v organizme - to má veľký zdravotný význam. V našich končinách ešte pred príchodom kresťanstva sa celkovo zvyklo nejesť ťažké jedlá v predjarí.
Historické aspekty pôstu
To mäso ako také, pochádza samozrejme z odriekania v minulosti, ...ale nejde len o mäso, ak chceme držať pôst, znamená to - len raz za deň sa najesť do sýta a okrem toho si len 2x prejesť.
Volakedy bol v kresťanstve pôst prísnejší - nejdelo sa nielen mäso ale ani ryby, vajíčka, a dokonca mliečne výrobky, platilo pre ľudí od 16 do 60 rokov. Na Veľký piatok a Popolcovú stredu sa jedlo len 1 jedlo denne a to mäso sa vlastne nejedlo všetky piatky roka. Ina vec už bola na na Slovensku boli historicky dlhé obdobia kedy si vacsina populácie mohla maso dovolit aj tak na stole len raz do tyzdna - obvykle v nedelu. Takze z nudze cnost.
A mnohí dnešní kresťania, aj praktizujúci, už naopak tvrdia, že dnes sú ústupky je jesť mäso sa vlatne môže a tak..je to rozne už tie interpretacie.Skôr by som sa prihovarala za nacítenie na tému, netrumfovať sa že kto dodržuje tak a onak je lepší/horší, ako zvyčajne podobne diskusie končia.Striedmejšia strava, menej masa, tukov, ešte nikoho nezabila a v tomto ročnom období má vačsí význam nez kedy inokedy...a ked sme tým zaroven aj bližšie Bohu o dovod viac.
Pôst v kontexte Veľkej noci
Pomaly sa nám blíži koniec 40-dňového pôstu a pre mnohých z nás prichádza čas hodov a pripomínania si najväčšieho kresťanského sviatku. K nim neodmysliteľne patrí aj dodržiavanie istých zvykov a tradícií. Začiatok veľkého pôstu je predpoveď blížiacej sa veľkej noci. Kresťanské veľkonočné sviatky sú spojené s utrpením, smrťou a vzkriesením Ježiša Krista. Veľkonočný týždeň začína Kvetnou nedeľou a končí Veľkonočnou nedeľou. Oslavy zmŕtvychvstania Pána pokračujú až do ďalšieho dňa.
Po 40-dňovom pôste sa konečne začalo jesť mäso. Tento rituál mal zabezpečiť hojnosť v nasledujúcom roku.
| Deň | Zvyky a tradície |
|---|---|
| Kvetná nedeľa | Pripomienka príchodu Ježiša Krista do Jeruzalema, svätenie vrbových prútov. |
| Zelený štvrtok | Posledný deň Ježišovho života, ustanovenie Večere Pánovej. |
| Veľký piatok | Ukrižovanie Ježiša Krista, deň prísneho pôstu a kajúcnosti. |
| Biela sobota | Deň prípravy pred Veľkonočnou nedeľou. |
| Veľkonočná nedeľa | Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, ukončenie pôstneho obdobia. |
| Veľkonočný pondelok | Oblievanie a šibanie dievčat a žien. |
Pôstne obdobie v Evanjelickej cirkvi a.v. (ECAV)
Veľkonočný kruh cirkevného roka začína v ECAV štyridsať dňovým pôstom - prípravným obdobím na svätenie veľkonočných sviatkov. Základ má v biblickom príbehu, ktorý hovorí o tom, že Ježiš sa pred svojím verejným vystúpením postil na púšti 40 dní. Vážnosť šiestich pôstnych nedieľ pripomína aj fialová farba chrámového rúcha. V ECAV sa v pôstnej dobe na službách Božích nepoužíva biela kamža, kňaz je oblečený len v čiernom luteráku.
Je to týždeň od Kvetnej nedele po Bielu sobotu (13. - 19. apríla 2003). Je označený ako veľký, pretože sa v ňom odohrali najdôležitejšie udalosti spásy. Vážnosť týchto dní pripomína aj čierne chrámové rúcho.
Súčasné chápanie pôstu
Ak by som tomuto mala veriť, potom by som musela veriť v Boha, ktorý je banálny a povrchný. Strašne mi je vždy ľúto, že v cirkvi končí veľa ľudí práve pri tomto... vykazovaní nejakých potrebných "skutkov", zbieranie červených puntíkov, ale viera predsa nie je o tom... viera sa má týkať každodenného života, bežných rozhodnutí, je vidieť v tom, či sme zhovievaví k iným, či sme štedrí, či sa snažíme žiť každý deň podľa Božej vôle... nie je o tom,či sedím v nedeľu 40 minút v kostole a či na popolcovú stredu nejem mäso. Podľa mňa to vykazovanie skutkov bez viery za tým neznamená vôbec nič.
tags: #Maso
