Na Slovensku sa v súčasnosti rieši viacero pracovných záležitostí, od minimálnej mzdy až po nové benefity pre zamestnancov. Poďme sa pozrieť na niektoré z nich.
Športové poukazy ako benefit pre zamestnancov
Od januára 2025 získava slovenské športové prostredie nový významný nástroj na financovanie predovšetkým aktivít detí a mládeže. Športové poukazy majú uľahčiť rodičom financovanie tréningov, viac ich motivovať, aby viedli detí k pravidelnému pohybu a zároveň poskytnúť športovým klubom potrebné financie na rozvoj.
Napriek známym výhodám športovania čelí mnoho rodín na Slovensku finančným prekážkam, ktoré im bránia v tom, aby mohli zapojiť svoje deti do organizovaných športových aktivít. Tréningy, vybavenie či členské poplatky predstavujú pre rodičov nezanedbateľné náklady.
Mnohé deti tak prichádzajú o možnosť rozvíjať svoj talent a objavovať radosť zo športu. Pomôcť majú aj športové poukazy.
O športových či voľnočasových poukazoch sa rozpráva na Slovensku posledných 10 rokov. V predošlých rokoch sa na ministerstve školstva objavili snahy o zavedenie nových voľnočasových poukazov, zostalo však iba pri zámeroch, keďže sa nenašla politická vôľa. V roku 2022 presadil Igor Matovič takzvané krúžkovné. Malo sa spustiť od januára 2023, dnes je už zabudnuté.
Inštitút športového poukazu bol pritom už päť rokov v našich právnych predpisoch, avšak bol dobrovoľný a len malé množstvo zamestnancov a zamestnávateľov ho využívalo. Na základe rozhodnutia parlamentu bude od roku 2025 povinný.
Viac o športových poukazoch
S účinnosťou od 1. januára 2025 sa v Zákonníku práce upravuje povinnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi príspevok na športovú činnosť dieťaťa u športovej organizácie zapísanej v registri právnických osôb v športe podľa Zákona o športe. Na tento príspevok je právny nárok, zamestnávateľ ho poskytne povinne na základe žiadosti zamestnanca. Výhodou príspevku je fakt, že po splnení podmienok je oslobodený od dane a odvodov.
Príspevok bude musieť povinne poskytnúť zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov. Zamestnanec má nárok na príspevok, len keď má u zamestnávateľa pracovný pomer nepretržite najmenej 24 mesiacov. Príspevok však môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť aj zamestnávateľ s menším počtom pracovníkov. Vo svojich daňových výdavkoch si ho môžu uplatniť aj samostatne zárobkovo činné osoby vykonávajúce podnikateľskú činnosť. Legislatívna úprava zároveň stanovuje, že dieťa musí mať príslušnosť k športovému klubu po dobu najmenej 6 mesiacov a musí mať trvalý pobyt na Slovensku.
Systém bude fungovať ako doteraz, keď boli športové poukazy nepovinné. Príspevok bude vo výške 55 % vynaložených nákladov na šport dieťaťa, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok v úhrne na všetky deti zamestnanca do 18 rokov. Ak športová aktivita dieťaťa stojí ročne napríklad 1000 eur, príspevok nebude 550 eur, ale len 275 eur.
Konkrétna pomoc pre rodičov
Športové poukazy, ktoré zamestnávatelia budú povinne poskytovať zamestnancom na športovú činnosť ich detí, sú nástrojom, ktorý zmierňuje finančné zaťaženie rodičov. Poukazy vo výške do 275 eur ročne na všetky deti zamestnanca vo veku do 18 rokov poskytnú rodinám konkrétnu pomoc.
Po schválení športových poukazov sa ozvali zamestnávatelia a ich združenia, i opozičné politické strany, že je to neefektívny krok. Firmy podľa nich na preplatenie nákladov nebudú mať dostatok financií a je to pre ne v čase konsolidácie veľká záťaž. Sumu si pritom zamestnávateľ môže zahrnúť do daňových výdavkov, v konečnom dôsledku teda znižuje firemnú daň z príjmov. O peniaze tak príde štátny rozpočet.
Odhaduje sa, že príspevok môže získať maximálne 100-tisíc detí. „Ceny všade stúpajú a výrazne zaťažení sme aj my rodičia, nielen zamestnávatelia. Aj náklady na šport sú z roka na rok vyššie, preto je každá podobná pomoc ako teraz športové poukazy len vítaná. Obaja moji synovia sa venujú futbalu. Pracujem vo väčšej firme a o preplatenie budem môcť a chcem požiadať. Pomôže to rodinnému rozpočtu. Ušetrené financie vďaka športovému poukazu však chceme investovať opäť len do našich detí,“ hovorí futbalová mama Mária z Nitry.
Viacerí oslovení rodičia by o poukaz radi požiadali, avšak ich zamestnávateľ nemá viac ako 49 zamestnancov a dobrovoľne príspevok nechce poskytnúť. „Rovnako ako pri rekreačných poukazoch sme diskriminovaní, keďže aj by sme o podobný dobrý a pomáhajúci príspevok mali záujem, ale zamestnávateľ nám ho neposkytne.
Rodičia sú pre kluby dôležití
Zamestnávateľmi poskytnuté peniaze pôjdu priamo na úhradu nákladov v športových kluboch. Tie sa väčšinou boria s rôznymi problémami, keďže stúpajú náklady na energie, prenájmy a ubúdajú tréneri, keďže kluby ich často nevedia zaplatiť. V mnohých kluboch sa snažili udržať príspevky na minimálnej úrovni, len aby im rodičia z finančných dôvodov neodhlásili deti. Potom chýbali prostriedky na rozvoj klubu. S väčším prísunom peňazí sa môžu aktívnejšie rozvíjať. Kluby z ekonomicky silnejších i slabších regiónov sú vďačné za každé euro, ktoré získajú.
Odhadom sa ročné náklady na pravidelné športovanie jedného dieťaťa, vrátane členského príspevku, nákladov na tréningy, súťaže a výstroj, pohybujú vysoko nad hranicou tisíc eur. Samozrejme, závisí aj od veku dieťa, konkrétneho športu a úrovne, na ktorej súťaží. Väčšinu nákladov platia rodičia.
„Rozumná a cielená podpora športu je vždy dobrou správou. Zavedenie športových poukazov jednoznačne vítam nielen ako klubový funkcionár a tréner, ale aj ako rodič. Verím, že toto opatrenie bude fungovať. Je dôležité si uvedomiť, že kluby, ktoré sa venujú mládeži, by bez financií od rodičov detí, ktoré u nich športujú, len veľmi ťažko prežívali,“ hovorí Jozef Tománek z 1. Judo Clubu Pezinok.
Dlhodobý vplyv na spoločnosť
Zavedenie športových poukazov má potenciál pozitívne ovplyvniť celú spoločnosť. Ide o investíciu, ktorá neponúka okamžité výsledky, ale prináša dlhodobé benefity nielen v športe, ale predovšetkým v zdravotnej stránke spoločnosti a pre budúcnosť detí. Zároveň môže priniesť vyššiu členskú základňu, z ktorej sa ľahšie vyberú talenty a budúci reprezentanti Slovenska.
Prezident Slovenského olympijského a športového výboru Anton Siekel zdôrazňuje, že športové poukazy sú presne nasmerovaným nástrojom. Podľa neho nejde o plošné riešenie, ale o efektívny spôsob, ako podporiť zdravý vývoj detí.
„Ako podnikateľ by som mal mať snahu, aby moji zamestnanci boli v práci spokojní, aby dostali výplatu, ktorou zaplatia hypotéky, aby ich deti boli zdravé a oni nechýbali v zamestnaní. Firmy dnes majú vo svojich rozpočtoch podporu na rôzne aktivity zo sociálneho fondu, ktoré dávajú svojim zamestnancom. Podľa mňa je športový poukaz výborný benefit a presne nasmerovaný nástroj, ktorý nie je plošný. Považujem ho za efektný a rýchly.
Minimálna mzda a jej vplyv
Vyjednávania medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľmi o budúcoročnej výške minimálnej mzdy sa onedlho začnú. Odborári so zamestnávateľmi majú čas na to, aby našli kompromis najneskôr do 15.
„V tom mám ja ľahkú úlohu, to sa musia zamestnávatelia s odborármi dohodnúť alebo nedohodnúť.
Najviac zamestnávateľov, ktorí ponúkajú minimálnu mzdu, je v banskobystrickom a prešovskom kraji.
Minimálna mzda na Slovensku patrí medzi tie najnižšie v rámci krajín Európskej únie (EÚ). Viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Jozef Špirko informoval, že budúci rok bude minimálna mzda o 54 eur vyššia v porovnaní s rokom 2022.
Ide zároveň o najväčšie navýšenie minimálnej mzdy v histórii Slovenska. Dohoda medzi odborármi a zamestnávateľmi vznikla prvý raz. Prezidentka konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR Monika Uhlerová vysvetlila, že ide o dohodu na bilaterálnej úrovni, bez akýchkoľvek politických nánosov a bez toho, aby do toho zasahovala vláda.
V čistom tak budú zamestnanci s minimálnou mzdou od 1. januára 2023 dostávať najmenej 563 eur. Ide o približne štyri percentá slovenských zamestnancov. Predstavuje to asi 217 000 ľudí.
Analytik inštitútu INESS Róbert Chovanculiak upozornil, že zvyšovanie minimálnej mzdy má dve tváre. Tú dobrú reprezentujú ľudia, ktorým sa zvýši príjem.
„Hlavne keď sa pozrieme na jej kúpyschopnosť, tak sa v rebríčkoch prepadávame na úplne dno. V Európskej únii sme niekde na úrovni Rumunska, Bulharska a dokonca aj Srbska a Čiernej hory,“ vysvetlil Ján Košč, socio-ekonomický analytik, Pracujúca chudoba, o.
Ďalšie pracovné záležitosti
Zamestnávať ľudí z tretích krajín v zrýchlenom konaní už môžu firmy vo všetkých regiónoch Slovenska. Doteraz to platilo len tam, kde bola nezamestnanosť alarmujúca. Zdravotníctvo, IT sektor či kamiónová doprava. Toto sú odvetvia, v ktorých na Slovensku chýba najviac zamestnancov.
„Toto číslo sa každým rokom zvyšuje o 1 000 až 1 500 vodičov, ktorí odchádzajú do dôchodku. Dopravcovia v kamiónovej doprave vlani prijali 500 vodičov z krajín mimo Európskej únie.
Na rozdiel od autodopravcov, proces prijímania plnohodnotných lekárov z tretích krajín naďalej podlieha prísnym pravidlám.
„Vzhľadom na demografický vývoj potrebujeme zamestnávať ľudí z tretích krajín. Stále nám klesá počet ľudí, ktorí sú v produktívnom veku,“ vysvetlil Machunka.
Parlament to schválil v novele Zákonníka práce. ,,Môže prispieť 4 eurami alebo maximálne 360 eurami na jeden byt.
Šikana na pracovisku
Šikanovanie na pracovisku nie je na Slovensku ojedinelý úkaz. S nejakou formou šikany sa u nás stretlo takmer 30 percent pracujúcich. Bezmála polovica z nich pritom zažila šikanovanie na vlastnej koži. Ukázali to výsledky prieskumu personálnej agentúry Grafton.
Za posledných päť rokov šikanu na pracovisku na vlastnej koži zažilo až 12 percent respondentov. Ide predovšetkým zamestnancov z oblasti podnikových služieb, obchodu a marketingu.
Najčastejšie, až v 63 percentách, pritom išlo o neustálu kritiku. Často sa stretli aj však aj s urážkami a zosmiešňovaním.
„Podľa výsledkov nášho prieskumu riešilo svoju situáciu so šikanovaním v rámci firmy, teda s nadriadeným alebo HR oddelením, len 29 percent zamestnancov. V tomto smere by podľa neho mohla pomôcť novela zákona o ochrane oznamovateľov účinná od 1.
Mnohí pracovníci však vôbec nevedia o tom, že majú právo nahlásiť šikanovanie, a rovnako aj akúkoľvek inú protispoločenskú či protizákonnú činnosť, ktorá sa u nich na pracovisku deje, a kde tak môžu urobiť. Na Slovensku funguje od septembra 2021.
Z prieskumu personálnej agentúry Grafton však vyplynulo, že takmer polovica pracujúcich na Slovensku ani netuší, čo pojem whistleblowing znamená. Ďalších 31 percent respondentov o ňom síce počulo, ale nepoznajú podrobnosti.
Pracovné úrazy
Päťdesiatštyriročný traktorista, zomrel na poľnohospodárskom družstve v Tomášovciach, v okrese Lučenec, keď ho zavalil obrovský balík slamy. Bol totiž uložený na nevyrovnanom a nespevnenom podklade.
Firma, kde pracoval, odmieta zodpovednosť za smrteľný pracovný úraz. Firma sa však proti rozhodnutiu inšpektorátu z Banskej Bystrice odvolala.
„Preto bola podaná žaloba o určenie miery zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz.
„Nemám manžela, nemám živiteľa, nemám vlastne nič. Myslím si, že som vlastne od nič viac nechcela, ako to, čo mi patrí.
Horúčavy a práca
Slovensko v lete pravdepodobne zažije viacero vĺn horúčav, varujú pred tým meteorológovia i klimatológovia. Jedna z nich zasahuje krajinu aj v týchto dňoch.
Ide predovšetkým o zamestnancov pracujúcich v prostredí, kde sa nachádzajú mechanizmy vyrábajúce teplo, ako sú napríklad lisovacie stroje. Každý druh práce má svoju vlastnú maximálnu operatívnu teplotu, ktorú určuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR.
Možnosťou je aj skrátenie alebo posunutie pracovnej zmeny, predĺženie obedovej prestávky alebo rotácia zamestnancov v jednotlivých zmenách.
„V prvom rade by sa mal zamestnanec obrátiť na zástupcov zamestnancov, ktorými sú či už príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. Zástupcovia zamestnancov majú zo zákona kompetencie na spoluprácu so zamestnávateľom pri vytváraní lepších pracovných podmienok.
Rozdiel medzi vnútornou a vonkajšou teplotou vzduchu by mal predstavovať päť, maximálne sedem stupňov.
Prepúšťanie zamestnancov
Energetická kríza aj vysoká inflácia ovplyvnila na Slovensku viacero firiem. V Trenčíne išlo o krajčírsku spoločnosť Accord, kde sa prepúšťanie týkalo 350 ľudí. Ďalší prípad prepúšťania sa týka menšej skupiny ľudí, ktorá pracuje v závode Dr. Oetker v Boleráze.
„Ak zamestnávateľ počas plynutia výpovednej doby nemôže prideľovať zamestnancovi prácu v súlade s pracovnou zmluvou, z dôvodov na strane zamestnávateľa, vzniká prekážka v práci na strane zamestnávateľa.
Žiadosť by sa mala podať do 10 dní od uplynutia výpovede. Rezort však pripomína, že nejde o povinnosť.
Zmena zdravotnej poisťovne
Kto zmenil vlani zdravotnú poisťovňu, nemal by zabudnúť na dôležitú povinnosť. Unionu ubudlo takmer 41 000 a pribudlo 47 000 poistencov. Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) hlási prílev vyše 60 000 nových poistencov a odliv viac ako 80 000. Do Dôvery sa prihlásilo vyše 70 000 nových poistencov a odišlo z nej viac ako 58 000.
„Poistenci, ktorí sú zamestnanci a v minulom roku zmenili zdravotnú poisťovňu, by mali myslieť na to, že do 8. januára treba túto zmenu nahlásiť aj svojmu zamestnávateľovi.
„Odporúčame zmenu poisťovne nahlásiť aj svojmu ošetrujúcemu lekárovi v prípade, ak majú schválenú alebo nedočerpanú liečbu v predchádzajúcej poisťovni. Ak by sa stalo, že to do 8.
Sociálna poisťovňa a odvody
Žiadajú vládu, aby im ich odpustila. Čas majú do 31. decembra. Musia za nich zaplatiť odvody do Sociálnej poisťovne aj napriek tomu, že v práci neboli.
Hneď po nej nasledovala vojna na Ukrajine, energetická kríza, inflačná kríza. Sociálna poisťovňa rozposiela pripomienky tým podnikateľom, ktorí si odvody spred dvoch rokov odložili.
„Splatnosť alebo potrebná úhrada je do 31. decembra roku 2022,“ priblížil hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr.
Zamestnávatelia chcú žiadať o odpustenie tejto povinnosti aj napriek tomu, že mnohí už podlžnosti vyplatili. Navrhujú, aby v takých prípadoch Sociálna poisťovňa peniaze podnikateľom vrátila.
„Je to vysoká suma, ktorá by poisťovni chýbala na vyplácanie dôchodkov, materských a ďalších dávok,“ vysvetlil odborník na sociálnu politiku Jozef Mihál.
Rezort práce má na požiadavku zamestnávateľov jasnú odpoveď. Podľa neho na odpustenie odložených odvodov nie je dôvod. Dlžníkom v Sociálnej poisťovni má pomôcť tzv.
„Sociálna poisťovňa na základe novely zákona o sociálnom poistení odpustí alebo nepredpíše dlžníkom penále.
júlom 2022, zaplatia v lehote najneskôr do 31.
Zvýšenie miezd a príplatkov
Vyše 200 000 pracujúcich tak zarobí o desiatky eur navyše. Veľkí zamestnávatelia a odborári našli zhodu. Ekonóm upozorňuje na odvrátenú tvár, niektorí ľudia môžu prísť o prácu.
Podraz od strany Borisa Kollára - tak označil viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) Rastislav Machunka rozmrazenie príplatkov za prácu v noci a cez víkend.
Konfederácia odborových zväzov (KOZ) rozmrazenie príplatkov považuje za dobrú vec. Machunka hovorí že ide o podraz strany Sme rodina. Dodal, že Kollárovi poslanci nepodporia ďalšom konaní tento návrh zákona zo strany Smeru-SD.
Parlament však ani nie o pol roka dohodu vynuloval a príplatky naviazal na zvýšenú minimálnu mzdu.
Analytik Róbert Chovanculiak zdôrazňuje, že príplatky by sa mali zvyšovať, ale inak. Podľa neho tu na to máme odbory a vokálne vyjednávanie na úrovni podnikov.
„Ak však zvyšujú príplatky politici, zasiahne to množstvo podnikateľov, ktorí nemajú priestor na zvyšovanie príplatkov.
Analytik inštitútu zamestnanosti Michal Páleník dodáva, že teraz budú musieť niektorí zamestnávatelia zvažovať, či má nočná práca opodstatnenie. Výsledkom môže byť ďalšie zdražovanie základných potravín.
Opozičný návrh už prešiel prvým čítaním v parlamente a podporili ho aj koaliční poslanci.
Príplatky za prácu v noci, cez víkend alebo počas sviatkov by sa mali podľa Smeru-SD opäť zvyšovať spolu s minimálnou mzdou. Opoziční poslanci sú za to, aby sa znova naviazali na rast minimálnej mzdy.
Podotýka tiež, že sa zamestnávatelia a odborári prvý raz dohodli na výške minimálnej mzdy v budúcom roku a preto nie je podľa nich nateraz takýto návrh vhodný.
Odborári rozmrazenie mzdových príplatkov vítajú a zdôrazňujú, že si ich zamestnanci za svoju prácu zaslúžia. Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) povedal, že ešte je priestor na diskusiu.
Sociálni partneri by mali o návrhu poslancov rokovať v stredu (19. 10.) prípadne koncom týždňa.
Špeciálna daň a jej vplyv na firmy
Zhodli sa na tom v piatok (2. Združenia žiadajú, aby sa návrh z rokovania parlamentu okamžite stiahol. Návrh zákona počíta s navýšením špeciálnej dane pre subjekty, ktorých ročný zisk prekročí tri milióny eur.
„O to menší objem finančných prostriedkov následne od firiem vyberie na daniach z príjmov. O to menší objem financií sa vyplatí na mzdy zamestnancov či zákazky ďalších podnikateľov.
Nevie sa pritom, či a aký zisk podniky v tomto a budúcom roku dosiahnu.
Zastúpenie žien vo vrcholových funkciách
Európsky parlament (EP) v utorok (22. 11.) prijal smernicu o ženách vo vrcholových orgánoch spoločností. Na ich základe majú do konca júna 2026 najmenej 40 percent nevýkonných riadiacich pozícií alebo 33 percent všetkých riadiacich pozícií zastávať ženy.
Smernica sa však netýka malých a stredných podnikov do 250 zamestnancov. Spoločnosti budú musieť raz do roka poskytnúť orgánom informácie o zastúpení mužov a žien vo svojich vrcholových orgánoch.
V správe europarlamentu sa uvádza, že Informácie o zastúpení mužov a žien majú zároveň sprístupniť na internetových stránkach príslušných spoločností. Smernica vstúpi do platnosti do 20 dní po jej uverejnení v úradnom vestníku EÚ. Schválili ju aj europarlament aj Európska rada.
Tabuľka: Prehľad zmien zdravotnej poisťovne
| Poisťovňa | Prílev poistencov | Odliv poistencov |
|---|---|---|
| Union | 47 000 | 41 000 |
| VšZP | 60 000 | 80 000 |
| Dôvera | 70 000 | 58 000 |
tags:
