Slovo torta sa prvýkrát objavilo v 16. storočí vo Francúzsku.
V bratislavskej mestskej časti Karlova Ves už viac ako 63 rokov stojí legendami opradená budova Karloveského centra kultúry. Domáci poznajú tento priestor pod názvom „Kamel klub“. Viacerí by si v súvislosti s „Kamelom“ nostalgicky zaspomínali aj na svoju mladosť, či prvé lásky.
Rača bola v minulosti samostatná obec, dnes je už súčasťou hlavného mesta ako jedna zo 17-tich mestských častí Bratislavy. Je známa najmä svojimi vinohradníckymi tradíciami, ale jej dejiny, vývoj a významné historické udalosti môžeme spoznať aj cez jej pamätihodnosti. Práve nim sa budeme venovať v našom tohto týždňovom seriáli.
Významné archeologické nálezisko, objavené ešte v 60. rokoch minulého storočia v Cíferi - Páci neďaleko Trnavy získalo po niekoľkých rokoch príprav a niečo cez dvanásť mesiacov trvajúcim stavebným prácam skutočnú podobu.
Mária Babinská navštívila 3 inšpiratívne školy na západnom Slovensku, ktoré si svoje školské dvory pretvorili na tvorivé outdoorové učebne. Učenie vonku je ľahšie, pretože deti môžu zapojiť všetky svoje zmysly. Pri pravidelnom pobyte na čerstvom vzduchu sú pozornejšie a koncentrovanejšie a má to aj množstvo iných výhod.
Tento týždeň Vám predstavíme osobnosti slovenského vinohradníctva. Ľudí, ktorí pod Malými Karpatmi pri pestovaní viniča napĺňajú odkaz našich predkov. Desiatky rokov laboratórnych aj terénnych prác. Opakované skúšky, porovnávania, konzultácie aj prezentácie prác na medzinárodnej úrovni. A samozrejme výsledky, ktoré dokážu presvedčiť verejnosť.
Boli interpretkami spisovnej slovenčiny, artikulačne bezchybnými, vystupovaním suverénnymi modernými ženami, ktoré sa stali nielen sprievodkyňami našich večerných televíznych programov, ale aj príjemnými hostiteľkami a poslami vkusu vtedajšej módy - či už ide o odev, vlasy, alebo úpravu štúdia. Dodnes na hlásateľky mnohí spomínajú s trochou nostalgie. Boli tu a nie sú. Zoznam ich mien by bol dlhý s bohatý. My si v tohto týždňovom seriáli spomenieme len na niektoré z nich a v priereze dobou nazrieme malým priezorom aj do ich súčasného života. Aké boli, kde sa vzali, čo chceli dokázať a čo sa im nakoniec podarilo.
Dnes v Seriáli Rádia Regina otvoríme dvere do budovy YMCY v Bratislave, ktorá už stojí viac ako 100 rokov a plní svoj hlavný účel - šíriť hodnoty YMCA na Slovensku. Skrýva v sebe množstvo architektonických zaujímavostí, histórie a je s ňou spojený život tisícok starých Bratislavčanov. Táto tehlová budova na križovatke Šancovej, Karpatskej a Žilinskej ulice je svedectvom sna svojich staviteľov, ktorý za posledné storočie pomohol tisíckam ľudí v oblasti tela, duše a ducha.
Hovorí sa, že lepšie je raz vidieť, ako stokrát počuť a táto myšlienka vlastne rámcuje aj rekonštrukcie bojov druhej svetovej vojny „v podaní členov Klubu vojenskej histórie Carpathy“.
Sú o to cennejšie, že zväčša nejde o predmety pamiatkovej ochrany, ale ich majitelia a správcovia sa aj tak usilujú o čo najvyššiu záchranu ich kultúrnych a historických hodnôt.
Vzniklo to nenápadne. Keď komárňanských divadelníkov volali na hosťovanie po Slovensku, zistili, že ich kulisy a rekvizity sú len ťažko prenosné. A tak začali naopak oni volať ľudí do Komárna. Cez deň turistom ukazujú mesto a večer im predvedú niektoré zo svojich predstavení. Ako to vyzerá?
Hviezdoslavov Kubín je stálica medzi amatérskymi súťažami v umeleckom prednese poézie i prózy, a v tvorbe divadiel poézie. Tento rok o ňom budeme hovoriť viac, než inokedy. Nečudo. O necelý mesiac, 18-teho júna sa začne celoštátne kolo jubilejného 70-teho ročníka Hviezdoslavovho Kubína. Súpiska všetkých doterajších víťazov by bola veľmi dlhá, tak spomeňme aspoň niektoré známe mená- Jozef Bednárik, Karol Horák, Ján Grešo , Eva Chalupová, Zuzana Jariabková, ale aj Milan Lasica, Peter Mikulík, Ľubo Roman, Oľga Rúfusová, či Július Satinský, a mohli by sme pokračovať ďalšími zvučnými menami.
Rím nie je len atraktívny na povrchu, ale aj v podzemí. Rímske katakomby sú jedným veľkým podzemným pohrebiskom pod celým mestom Rím. Rímske katakomby patrili k prvým kresťanským pohrebiskám, ktoré sa v súčasnosti považujú za pomník oddanosti ku viere. V Rímskych katakombách sa prekvapivo nepochovávali mŕtvoly len kresťanským spôsobom, ale dokonca aj židovskými či až pohanskými rituálmi.
Handriánovo mauzóleum, Anjelský hrad. Mesto Rím bolo v čase svoje slávy nielen váženým mestom, ale iste aj zábavným. Rímske cirkusy boli najdôležitejšími centrami zábavy v rímskych mestách, okrem divadiel a amfiteátrov. Boli to rozšírené priestory, v ktorých sa konali verejné hry, ako napríklad preteky chariotov. Aréna dlhá 600 metrov a široká 225 metrov, robila Circus Massimus najväčším v Ríme, pred cirkusom Flaminius a cirkusom Maxentius. Počas verejných hier sa konali aj jazdecké výstavy známe ako "Ludus Troiae". Boli to simulácie rôznych slávnych bitiek mladých rímskych aristokratov.
V druhej polovici 19. storočia sa Taliansko zjednotilo a Rím sa stal hlavným mestom nového veľkého štátu. Rozbehli sa veľké projekty, široké bulváre, priestranné námestia a nové paláce. „Altare della Patria“ - Oltár vlasti - mramorový pamätník prvého kráľa Viktora Emanuela II. vyčnieva nad starý Rím. V tejto nádhernej budove je dnes večný plameň na pamiatku „neznámeho vojaka“.
Možno sa domnievate, že Via dei Fori Imperiali tu stojí odjakživa. Nie je tomu celkom tak.
tags: #Torta
