Paradajky, plody rajčiaka jedlého, sú obľúbenou zeleninou. Po správnosti a oficiálny botanický názov je rajčiak jedlý. Paradajka alebo rajčina sú len hovorové názvy.
Pôvod a charakteristika
Rastlina rajčiaka pochádza zo strednej a južnej Ameriky a do Európy, konkrétne do Španielska a Portugalska, bola dovezená v roku 1498 z výprav cestovateľa Krištofa Kolumbusa. Rastliny sú jednoročné až dvojročné, ktoré najskôr vyrastajú rovno zo zeme, v neskoršom štádiu vývoja však majú sklon k plazivosti. Plodmi rajčiaka sú paradajky, ktoré sú väčšinou guľaté a rozdelené na dve komory. Po dozretí sú plody červenej farby, môžu však byť aj žlté alebo tmavo-oranžové. Spočiatku majú plody mierné ochlpenie, ktoré sa po dozretí stratí. Najlepšie chutia čerstvé.
Niekedy bola len divo rastúcou rastlinou. V Európe sa paradajky objavili spolu so zemiakmi a kukuricou až v 16. storočí. V Španielsku sa ich urodí tak veľa, že sa tu stali každoročnou tradíciou paradajkové „vojny“.
Nutričná hodnota a zdravotné účinky
V poslednej dobe sa záujem spotrebiteľov o paradajky zvýšil aj vďaka početným informáciám o ich nutričnej hodnote a priaznivých zdravotných účinkoch. Čerstvá paradajka strednej veľkosti obsahuje iba 26 kalórií, má vysoký obsah vitamínu C (takmer 40 % odporúčanej dennej dávky) a je zdrojom vitamínov A, B1, B6, kyseliny listovej a horčíka. Rastlinný pigment lykopén, ktorý dodáva paradajkám ich červenú farbu, patrí do skupiny karotenoidov, ktoré sú známe svojimi antioxidačnými vlastnosťami. Paradajky obsahujú okrem betakaroténu a mnohých vitamínov (C, B, A, E) aj mimoriadne zdraviu prospešný lykopén, ktorého je najviac pod šupkou. Je účinný v prevencii rakoviny úst, hrtana, prostaty a hrubého čreva nielen v čerstvej forme.
Paradajka: Ovocie alebo zelenina?
Mnohí si myslia, že paradajka je ovocie, pretože dozreté plody obsahujú semená. Pri zaradení medzi ovocie nejde o sladkosť plodu, ale o semená. „Všetko, čo na rastline narastie a je prostriedkom, ktorým rastlina rozsieva semená do okolia, je ovocím,“ píše Merriam-Webster slovník. Takže ovocie nie je súčasťou samotnej rastliny, ale reprodukčnou časťou z nej rastúcou.
Na druhej strane, keď konzumujeme zeleninu, jeme samotnú rastlinu alebo jej časti ako korene, stonky alebo listy. Vedci hovoria, že paradajka je ovocie, pričom ovocie je definované ako „jedlá, reprodukčná časť rastliny…“ Vo výkladovom slovníku sa dočítate: „Všetko, čo rastie priamo na rastline a je jej časťou, pomocou ktorej sa jej semienka dostanú do sveta, je ovocie…“
Zaradenie paradajok medzi ovocie alebo zeleninu bolo také sporné, že musel v roku 1893 túto dilemu rozlúsknuť súd. Zistilo sa ale, že v USA sa práve o tejto skutočnosti súdili Nix vs. Hedden. Súd v New Yorku v roku 1893 v tomto prípade rozhodol, že je to zelenina. Na zeleninu sa totiž vzťahovala daň z dovozu, na ovocie však nie. Rodina obchodujúca s paradajkami tak chcela zaplatenú daň vymôcť späť. Najvyšší súd USA v roku 1893 rozhodol, že paradajky patria k zelenine, napriek botanickej skutočnosti, že sú ovocím.
Tak prečo bolo také dôležité, aby boli paradajky legálne definované ako zelenina? V roku 1886 doviezol Nix paradajky zo západnej Indie. Správca prístavu v New Yorku Hedden uložil daň za paradajky, ktoré považoval za zeleninu. Odporcovia tohto skutku protestovali a podali žalobu proti Heddenovi a tvrdili, že paradajky sú botanicky ovocím, a preto by nemali byť zdanené ako zelenina. Prípad nakoniec skončil na Najvyššom súde.
Európska únia však v prílohe č. 1 k vyhláške č. 1541/2001 zaraďuje paradajky medzi ovocie. Toto zeleninovo-ovocné polemizovanie bolo približne o 100 rokov neskôr ukončené a vznikla múdra veta, ktorá sa pripisuje novinárovi Milesovi Kingtonovi: „Vedomosti a znalosti nám síce hovoria, že paradajka je ovocie, ale náš rozum nám aj tak nedovolí pridať ju do ovocného šalátu.“
Paradajky nie sú ani zďaleka jediným príkladom bežnej zeleniny, ktorá je v skutočnosti ovocím. Bežné „zeleniny“ (pestované na záhrade), ktoré sú z botanického hľadiska ovocie, zahŕňajú: uhorky, papriky a paradajky. Všetky druhy paradajok, sladké aj štipľavé papriky až po jalapeňos sú ovocím. každý, kto niekedy vyrezával tekvicu vie, že sú plné semienok. Všetky druhy tekvice spoločne s cuketami a baklažánom sú ovocím. Technicky hrášok tu nie je ovocím, ale hrachové struky sú. Hoci by ste to nečakali, olivy sú skutočne ovocím. Obľúbený zelený plod jemnej chuti a maslovej konzistencie je ovocím. Ďalšou bežnou strukovinou je cícer alebo fazuľa. Podobne ako hrášok, aj tieto strukoviny sú tiež ovocím.
Či radšej preferujete, že paradajky sú ovocím alebo radšej zeleninou je úplne na vás. Hlavné je, že sú zdravé a treba ich konzumovať pravidelne. Obsahujú veľa antioxidantov, ktoré bojujú proti rakovine a iným chorobám.
Spracovanie paradajok
Existuje viacero spôsobov ako je možné paradajky spracovať. Veľkou výhodou paradajok je, že si oproti iným druhom zeleniny zachovávajú lykopén aj po uvarení. Paradajkový pretlak sa vyrába šesťnásobným procesom odparovania. To má však neblahý vplyv na chuť a vôňu produktu. Výrobcovia preto pretlak obyčajne upravujú prídavnými aromatickými zložkami a cukrom. Zahriatím, zmixovaním, pasírovaním paradajok a následne ich plnením do fliaš bez prístupu vzduchu sa vyrába kečup bez konzervantov. Na technickú výrobu kečupu sú najvhodnejšie tzv. pretlakové paradajky.
Plody paradajok sa spracúvajú aj mrazením, ktoré nie je až tak typické pre naše končiny. Ideálne sa mrazia zrelé pri teplotách -25 až -30 °C. Ďalším pre nás neštandardným spôsobom spracovania plodov paradajok je ich sušenie pri teplote 65 až 70 °C. Usušené plody sa potom môžu nakladať do rastlinných olejov alebo sa dochucujú korením. Z paradajok sa vyrába aj lekvár. Ak ste ešte nikdy nenakladali paradajky do oleja, skúste to s nami.
Vám môžeme prezradiť pár nápadov, ako spracovať paradajky na všetky spôsoby. Mrazenie, sušenie či nakladanie do oleja. Paradajky môžete v kuchyni využiť naozaj naplno. Urobiť si domáce sušené paradajky sa oplatí nielen finančne, ale hlavne tá skvelá chuť!
Ako nakupovať a skladovať paradajky
Nie je vhodné urýchľovať dozrievanie paradajok ich vystavením na priamom slnku, je lepšie keď dozrievajú pozvoľna a prirodzene. Paradajky by sa mali skladovať stopkou hore, pri izbovej teplote. Paradajky nemajú priame slnko v láske. Paradajky neobľubujú chlad, a preto by ste ich nikdy nemali skladovať v chladničke. Strácajú tým nielen chuť ale aj charakteristickú vôňu.
Ak túžite po intenzívnej chuti a sladkosti, zamerajte sa na malinové paradajky. Na ľahké šaláty a studené jedlá sa lepšie hodia malé cherry paradajky. Za vyskúšanie stoja aj buffalo hearts - hitová odroda paradajok. Dôležitá je aj štruktúra paradajok. Ideálne plody sú pevné, ale pod prstami sa mierne ohýbajú.
Hoci je farba paradajok dôležitá, kľúčovým ukazovateľom ich kvality je vôňa. Zrelá paradajka intenzívne vonia, najmä v okolí stopky. Ak ju necítite, radšej si kúpu odpustite - takéto ovocie bolo pravdepodobne vypestované v skleníku a nemalo čas prirodzene dozrieť.
tags:
