Dekoratívna nálepka s kresťanským symbolom ryby Ichthys je krásnym a symbolickým doplnkom kresťanskej viery. Ichthys, ako starodávny znak kresťanov, je ideálny pre všetkých, ktorí chcú vyjadriť svoju vieru a zároveň ozdobiť svoj priestor elegantným a významným prvkom.
Na výber až 3/4 rozmery s rýchlym a bezpečným doručením. Produkt je vyrobený z HDF dosky hrubej 3 mm, ktorá je dostatočne pevná a odolná voči poškodeniu. Môžete si byť istý, že vám dekorácia bude skrášľovať interiér dlhé roky. Na rozdiel od nálepiek na stenu z plastovej fólie, vytvorí na stene vkusný a nerušivý 3D efekt.
HDF doska (High Density Fibreboards) je tvrdá drevovláknitá doska. Vyrába sa zlisovaním rozdrveného dreveného materiálu (najčastejšie smreku a borovice) a živice. Montáž výrobku je jednoduchá a zaobídete sa bez vŕtania do stien. Balenie obsahuje podrobný návod a montážny materiál - obojstrannú penovú pásku. Tá sa jednoducho prilepí na zadnú stranu výrobku a dekoráciu umiestnite na vopred určené miesto.
Prosíme, aby ste pri rozmerovo väčších dekoráciách vopred zvážili aj iný, vhodnejší spôsob montáže - napr. klinčeky, háčiky, montážne lepidlo. Stabilná montáž závisí od typu a stavu steny/omietky, jej teploty a správneho postupu pri montáži.
Ranokresťanské umenie a symbolizmus
Väčšina pamiatok ranokresťanského umenia, osobitne vo východnej časti kresťanského sveta, bola zničená ikonoborcami, neskôr križiakmi a samozrejme aj zubom času. Z toho malého počtu pamiatok ranokresťanského umenia, ktoré sa nám zachránili až do dnešných dní, si môžeme vytvoriť obraz o ranokresťanskom umení. Zachovali sa najmä fresky v katakombách, hlavne v Ríme. Okrem Ríma sa katakomby objavili aj v Neapole, v Egypte, v Palestíne a inde.
Keď sa v kresťanskom prostredí začalo umenie rozvíjať, nešlo len o prebratie foriem z okolitého pohanského sveta, no hneď od počiatku si kresťanské umenie vytvorilo vlastný obsah a malo rad špecifických samostatných úloh. Tak sa toto umenie stalo úplne novým, nielen kópiou pohanského umenia. Kresťanské umenie odrážalo úplne nový pohľad na svet, nový spôsob života, iné chápanie sveta a života v ňom. Preto sa nová tematika nemohla obliecť do starých napr. antických foriem. Potrebovala taký štýl, ktorý by najlepším spôsobom vyjadril duchovné ideály kresťanstva.
Už v rozpise ranokresťanských katakomb nachádzame základné črty nového umenia. Pomocou tohto umenia sa kresťania pokúšali zobraziť nielen to, čo je viditeľné, no aj to, čo je neviditeľné - duchovný obsah. Umenie katakomb je predovšetkým umenie učenia viery. Tematika rozpisov z väčšej časti vychádza z textov Starého a Nového Zákona. Spoločne s priamymi vyobrazeniami (ikonami) bol v ranokresťanskej Cirkvi obzvlášť rozšírený a hral dôležitú úlohu jazyk symbolov.
Na vyjadrenie svojho učenia prvotná Cirkev používala teda aj symboly - vlastné aj pohanské. Už v 1. a 2. storočí sa v katakombách objavuje celý rad námetov Starého a Nového Zákona. Z 1. storočia sa zachovali vyobrazenia Noema v arche, Krstu Isusa Christa, Dobrého Pastiera, proroka Daniela v jame s levmi, Hostiny (Tajomnej večere); z 2. storočia Zvestovanie Bohorodičke, Narodenia Isusa Christa a iné.
Tento symbolizmus sa objasňuje predovšetkým nevyhnutnosťou vyjadriť cez umenie tie pravdy, ktoré sa nedajú vyobraziť priamo. Zmysel kresťanských symbolov sa ľuďom vysvetľoval postupne, podľa miery ich pripravenosti ku krstu. Prví kresťania zobrazovali predovšetkým biblické symboly - baránka, Noemovu archu a pod. No keď do Cirkvi začali prichádzať bývalí pohania, tieto symboly sa im zdali cudzie a často málo pochopiteľné.
Vtedy, aby ich Cirkev priblížila k chápaniu pravdy, prijala niekoľko pohanských symbolov, ktoré boli spôsobilé podať isté stránky jej učenia. Cirkev však tieto symboly očisťovala od pohanského obsahu a poukázala na ich prvotný význam a zmysel. Preto, aby Cirkev lepšie vyjadrila a objasnila svoje učenie pre tých, ktorí do nej vstúpili z pohanstva, využíva aj niektoré antické mýty, ktoré by mohli poslúžiť do istej miery ako paralely s kresťanským učením.
Spoločne s malým počtom priamych vyobrazení Isusa Christa nachádzame aj množstvo Jeho symbolických zobrazení, napísaných buď farbami v katakombách alebo ako reliéfy na sarkofágoch. Z tých, ktoré vyjadrujú obraz človeka, sú na prvom mieste vyobrazenia Isusa ako Dobrého Pastiera, ktoré sa objavujú už v 1. storočí. Tento obraz je tesne spojený so symbolom baránka a osnovaný na biblických textoch.
Tak proroci Ezechiel (34. kap.) aj Dávid (22. žalm) predstavujú Izrael ako stádo ovečiek, Pastierom ktorého je samotný Hospodin Boh. Aj Isus Christos sa prirovnáva k tomuto obrazu: "Ja som Dobrý Pastier" (Jn 10, 14) alebo "Nebol som poslaný iba k strateným ovciam domu Izraelovho" (Mt 15, 24). Prijmúc tento ikonografický typ, kresťanstvo doň vložilo dogmatický obsah: Dobrý Pastier - vtelený Boh - nesie na sebe zatúlanú ovečku - padlú ľudskú prirodzenosť a zjednocuje ju so svojou Božou slávou.
Dosť rozšíreným symbolickým vyobrazením Isusa Christa bol Jeho starozákonný predobraz - baránok, zobrazovanie ktorého sa objavuje v kresťanskom umení od 1. storočia. Z antickej mytológie je prevzatý iný symbolický obraz Isusa Christa - Orfeus, ktorý hrá na lýre krotiac divé zvery. S týmto symbolom sa často stretávame v prácach starobylých autorov.
Aj námety, ktoré sa môžu na prvý pohľad zdať čisto dekoratívne, majú svoj skrytý zmysel, ako napr. vinič (vínny kmeň), ktorý sa často nachádzal v ranokresťanských rozpisoch. Je to obrazná forma vzťahujúca sa na slová Spasiteľa: "Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako výhonok nemôže prinášať ovocie sám od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste výhonky. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť. Ak niekto neostane vo mne, vyhodia ho von ako výhonok a uschne" (Jn 15, 4-6).
Vyobrazenie vínneho kmeňa (viniča) a jeho vetiev poukazuje na Isusa Christa a Jeho Cirkev: "Ja som vinič a vy ste výhonky". No častejšie sa stretávame s vyobrazením viniča s plodmi - môže ísť o zber hrozna alebo o scénu vtákov, ktoré zobú bobule hrozna. Takéto vyobrazenia majú kresťanom poukázať na najväčšiu tajinu Cirkvi - Eucharistiu. Ľudia zbierajúci hrozno alebo vtáky, ktoré zobú plody, predstavujú kresťanov, ktorí sa kŕmia Telom a Krvou Isusa Christa.
V Novom Zákone vinič slúži aj ako symbol raja, zeme, ktorú Isus Christos prisľúbil tým, ktorí sa budú kŕmiť Jeho Telom a Krvou - členom Cirkvi. Vínny kmeň ako dekoratívny námet s tým istým symbolickým významom sa zachoval do dnešných dní.
Symbol ryby (Ichthys)
Jedným z najviac rozšírených symbolov prvých storočí bola ryba. Tento symbol je prevzatý z pohanstva. V kultoch mnohých národov bola ryba symbolom plodnosti. Veľkú úlohu na tom, že kresťania prijali tento symbol za svoj, malo to, že ryba zohrala dôležitú úlohu v evanjeliovom zvestovaní. Samotný Spasiteľ často používal ryby alebo lovenie rýb vo svojich rečiach.
Keď sa obracal k rybárom, skutočne používal také obrazy (obrazné vyjadrenia), ktoré by im boli blízke a pochopiteľné. Prizval ich na apoštolskú službu a nazval ich "lovcami ľudí" (Mt 4, 19; Mk 1, 17). Božie kráľovstvo Isus Christos prirovnal k rybárskej sieti, ktorá je plná rýb rôznych druhov. S rybou sa prirovnávajú aj nebeské blahá (Mt 7, 9-11. 13. 47-48; Lk 5, 10).
No veľké rozšírenie tohto symbolu v kresťanstve malo aj iný základ a to význam piatich slov, z ktorých počiatočné písmená tvoria slovo ryba - ICHTYS = Isus Christos Boží Syn Spasiteľ. Tieto slová vyjadrujú vieru v Božstvo Isusa Christa a Jeho spasiteľnú misiu. Je to určitá forma starobylého Vyznania (Symbolu) viery, ktorá sa ukrývala v jednom jedinom slove.
Obraz ryby vidíme takmer všade - na stenách, sarkofágoch, v náhrobných textoch a na rôznych predmetoch. Okrem symbolov Christa máme v prvých dobách aj symboly vzkriesenia: fénix (vták, ktorý zomiera a vstáva z popola), kohút (krikom prebúdza zo sna, t. j. smrti), kotva (symbol nádeje), páv (symbol nesmrteľnosti, lebo podľa vtedajších názorov jeho mäso nepodliehalo skaze) a ďalšie, ktoré predstavujú Cirkev, ako napr. koráb, vinič s vetvami a pod.
Zobrazenia Isusa Christa boli v prvotnej Cirkvi zväčša symbolické - baránok, pastier, vinič, ryba, Orfeus a pod. Naproti tomu, zobrazenia Bohorodičky sú v katakombách priame, hoci boli potrebné aj vonkajšie rozpoznávacie znaky. Najstarobylejšie zachované vyobrazenia Bohorodičky v katakombách pochádzajú z 2. storočia. Bohorodička je vyobrazovaná v scéne poklonenia mudrcov z Východu, v Zvestovaní a v scéne Narodenia Isusa Christa. Často sa zobrazuje aj ako "Oranta", t. j. s modlitebne vztýčenými rukami. Takéto vyobrazenie podčiarkuje jej úlohu orodovníčky pred Bohom za Cirkev a za celý svet. Takto sa často zobrazuje až dodnes.
Pre umenie prvých storočí je charakteristické aj zobrazenie Bohorodičky s mládencom Christom na rukách. Aby sa ukázalo, že táto vyobrazená žena je Presvätá Bohorodička, bolo potrebné sústrediť pozornosť aj na vonkajšie detaily (znaky). Týmito vonkajšími znakmi sú starozákonný prorok a hviezda vyobrazená nad hlavou ženy.
Prorok drží v ľavej ruke zvitok alebo knihu so svojím proroctvom a pravou rukou ukazuje na hviezdu nad Bohorodičkou. Jedni hovoria, že je to prorok Izaiáš kvôli jeho slovám: "Hospodin ti bude večným svetlom" (Iz 60, 19), pretože hviezda je symbolom nebeského svetla. Iní predpokladajú, že je to Balaám so svojimi slovami: "Vyjde hviezda z Jákoba, povstane žezlo z Izraela" (4Mjž 24, 17). Na hlave Bohorodičky je pokrývka - charakteristický znak vydatej ženy, akou aj bola podľa všeobecnej mienky. Pokrývka hlavy je črta historickej reality, ktorá sa v pravoslávnej ikonografii zachovala dodnes vo vyobrazeniach Bohorodičky.
Toto zobrazenie Bohorodičky je zároveň historické aj symbolické a toto zjednotenie historického realizmu a symboliky je základom cirkevného umenia. Umelecký jazyk Cirkvi tej doby (tak ako aj jej dogmatický jazyk) nemal ešte tú presnosť a jasnosť, ktoré nadobudol v nasledujúcom období a vďaka ktorým dnes vždy spoznáme na ikonách Božiu Matku - nie sú nám potrebné žiadne vonkajšie znaky, ako napr. prorok, ktorý by na Bohorodičku poukazoval (dnes postačujú napr. tri ornamenty - po jeden na každom pleci a jeden na čele ako symbol neustáleho panenstva).
Objektívna veda potvrdzuje, že sa v katakombách už od prvých čias objavuje nový štýl umenia, vlastný len kresťanstvu. Toto umenie podáva učenie Cirkvi a je v súlade so Svätým Písmom. V súlade s tým je aj cieľ tohto umenia - nie v zobrazení každodenného života, ale v pochopení jeho zmyslu; nie v tom, aby vyjadrilo problémy života, ale v tom, aby dalo na tieto problémy evanjeliovú odpoveď.
Základný obsah zobrazených postáv tohto obdobia (Bohorodičky, svätých) je ich státie pred Bohom v najrôznejších životných situáciách, najmä však v modlitebnom rozpoložení. Tento obsah sa podáva najmä cez kompozíciu "Oranty", čo je starobylé gesto pre modlitbu, ktoré bolo nielen rozšírené, no stalo sa aj symbolom v kresťanskom umení. V rímskych katakombách nachádzame veľký počet "oránt" ako zosobnení modlitby alebo modliacej sa Cirkvi. Toto gesto je vlastne poloha pozdvihnutých rúk. Nie je to čisto kresťanský symbol, bol známy aj v pohanskom svete aj v starobylom Izraeli. Napr. v žalmoch sa spomína niekoľkokrát. Modlitebný stav je základným obsahom najrôznejších zobrazených námetov. Vyobrazuje sa nielen postava, ale viac vnútorný, duchovný stav osôb - modlitba.
Tak kresťan, ktorý mal byť vždy pripravený k vyznaniu svojej viery aj cez mučenícky podvih, mal neustále pred očami to vnútorné státie pred Bohom, ktoré si mal chrániť za každej okolnosti. Poukazovalo sa na to, čo uspokojovalo i posilňovalo dušu, a nie to, čo vyvolávalo strach a odpudzovalo. Okrem modlitby sa v ranokresťanskom umení vyobrazovala aj námaha (ťažkosti) - na znak jej očistného významu a aj preto, aby bolo pripomenuté, že každá námaha sa má konať na Božiu slávu.
Špecifikom ranokresťanského umenia je zobrazenie postáv robené s minimom detailov. Táto skúposť (jednoduchosť) v prostriedkoch vyobrazovania súhlasí s jednoduchosťou evanjeliovej zvesti. V Evanjeliu sa udalostiam, ktoré opisujú históriu ľudstva, venuje len niekoľko riadkov. Takisto i obraz nám poukazuje len to základné. V Evanjeliu aj v obraze sa pripúšťajú iba tie detaily, ktoré zvýrazňujú zmysel a význam danej udalosti. Všetky tieto črty nás vedú priamo ku klasickej forme pravoslávnej ikony.
Od tohto času začali umelci privádzať svoje práce k tej vyššej prostote a jednoduchosti, hĺbka obsahu ktorej je dostupná len duchovnému zraku. Umelec očisťoval svoje umenie od všetkého individuálneho, zostával anonymom (práce sa nepodpisovali) a všetko úsilie umelca sa sústreďovalo na podanie Tradície. Umelec sa musel vzdať svojho vlastného estetického cítenia a využiť všetku krásu viditeľného sveta na podanie sveta horného - duchovného.
Symbolika tohto obdobia nie je hra slov či pojmov, abstraktná či svojvoľná. Vidíme v nej logický systém prenikajúci evanjeliovou blahozvesťou. Aj jazyk týchto symbolov splnil svoju úlohu, lebo prostredníctvom neho bolo kresťanstvo odkryté pre väčšie masy ľudí, ktorých posvätilo i vychovávalo a z ktorých vzišiel celý rad mučeníkov.
V prvých obdobiach kresťanstva bola symbolika cirkevného umenia hlavne ikonografická: ako symboly slúžili vyobrazené predmety, napr. ryba, vínny kmeň a iné, alebo historické scény, ktoré mali symbolický význam, napr. vzkriesenie Lazara - symbol prichádzajúceho všeobecného vzkriesenia. Každý takýto symbol, ako forma zobrazenia, ktorú Cirkev prijala, sa už nemenil a používal sa po celom vtedajšom kresťanskom svete.
Ranokresťanské umenie je umenie liturgické aj dogmatické; je to originálne duchovné vedenie a preto netreba brať seriózne tvrdenia, že sa toto umenie objavilo mimo Cirkvi a nemalo v nej žiadny význam až do 4. storočia. Naopak, toto umenie znamená presne stanovené cirkevné vedenie i prísnu kontrolu prác umelcov. Nič v ňom nedávalo možnosť samostatného rozhodovania sa umelca, jeho vlastného chápania. Všetko je tu osnované na učení Cirkvi. Od počiatku Cirkev začala vytvárať taký umelecký jazyk, ktorý by vyjadril tú istú pravdu, ako jej jazyk slovný.
Ďalšie symboly kresťanstva
- Kríž - je najvýznamnejším kresťanským symbolom a pripomína obeť Pána Ježiša Krista za naše hriechy.
- Kalich - je symbolom Večere Pánovej (eucharistie).
- Kotva - je symbolom nádeje na život v nebesiach a istoty večnej záchrany (spásy).
- Dúha - je symbolom pokoja a zmierenia, že už netrvá Boží hnev.
- Plameň ohňa - symbol Ducha Svätého.
- Kohút - symbol pre bdelosť, vernosť, ale aj ľútosť a obrátenie.
- Svieca - prináša svetlo a je symbolom obete pre iných.
- Voda - symbol krstu - obmytia, očistenia od hriechu, nového života.
- Strom - je symbolom vzkriesenia a nesmrteľnosti.
- Vinič - symbolizuje spojenie človeka s Pánom Ježišom.
Ryba ako symbol na autách
Nálepky na autách sú u nás pomerne bežným javom. Významy niektorých z nich sú pritom vodičom dobre známe. Skoro každý z nás už videl zelený kruh s výstražným trojuholníkom a písmenom „Z“ v strede, ktorý symbolizuje, že v aute sedí začiatočník. Rovnako mnohí z nás už zrejme niekedy videli aj auto s nálepkou ryby. Jej dizajn je veľmi jednoduchý, ľahko rozpoznateľný tvar je nakreslený len za pomoci jednej línie. Vieš však, čo znamená?
Hlavným symbolom kresťanstva je nespochybniteľne kríž, no ani zďaleka nie je jediným. Celkom často sa používa aj symbol ryby - presne ten, ktorý si občas môžeme všimnúť na autách. Dalo by sa teda povedať, majitelia nálepky jednoducho dávajú svetu na známosť, že sú kresťania. V prenesenom význame však môže ísť aj vodičov, ktorí sú pripravení nezištne pomáhať. Nemusia ani nutne byť kresťania.
Téme sa v minulosti venoval aj denník SME, ktorý uviedol, že „rybkári“ rybku na kapote auta nosia na znak ochoty pomôcť aj bez odmeny. Od vodičov vlastniacich túto nálepku teda môžeme očakávať dobromyseľnosť a ochotu. V prípade akejkoľvek nehody alebo poruchy na ceste je dobré stretnúť jedného z „rybkárov“, keďže ak to s nálepkou myslia vážne, mali by zastaviť a problém pomôcť vyriešiť.
Ako informuje portál Christianity Today, v prvom storočí kresťania šikovne vytvorili akronym z gréckeho slova pre rybu, „ichthys“, aby predstavoval „Iesous Christos Theou Yios Soter“, čo znamená Ježiš Kristus, Boží Syn, Spasiteľ. Symbol ryby mal pre kresťanov rôzne teologické konotácie, ako napríklad zobrazenie Kristovho zázračného nasýtenia 5 000 ľudí a jeho prirovnanie svojich apoštolov k „rybárom ľudí“.
Jeho nenápadnosť z neho urobila ideálny tajný symbol pre prenasledovaných veriacich tvárou v tvár rímskym hrozbám. Podľa starodávneho príbehu kresťania používali symbol ryby na vzájomnú identifikáciu, nakreslili jeden oblúk do hliny a čakali, kým cudzinec dokreslí zvyšok.
Ryba v pôste a strave
P. Advent, no najmä Vianoce sú spojené s rybami. So sladkovodnou či morskou rybou sa v rôznorodej úprave stretávame pri štedrovečernom stole snáď vo väčšine krajín. Od jeho začiatku je ryba symbol Krista a identifikácie kresťanov. Ryba - po grécky ichthys - je kryptogram so začiatočnými písmenami slov vyznania viery: Iesous Christos, Theou hYos, Soter (Ježiš Kristus, Syn Boží, Spasiteľ). Od polovice 2. storočia sa krst na nástenných maľbách a v katakombách znázorňuje ako rybolov. Navyše, ryba je aj starým symbolom plodnosti. Šupinatá ryba a ikry znamenali bohatstvo - veď aj v súčasnosti koluje medzi ľuďmi povera, že ten, kto si odloží šupinu do peňaženky, bude bohatý.
Kresťanstvo v tomto prípade len prevzalo a rozvinulo zvyky predchádzajúcich kultúr grécko-rímskeho sveta a pôstnu prax židovstva. Kým antickí Gréci a Rimania ponímali pôst nábožensky a medicínsky ako akt očistenia, v Starom zákone sa stáva súčasťou modlitby pokánia s vyznaním hriechov. Už prví kresťania dodržiavali pravidelné pôstne dni - v stredu a piatok ako pripomenutie si Judášovej zrady a Kristovej smrti na kríži. Z týchto pôstnych dní sa od 4. storočia vyvinula tradícia štyridsaťdenného veľkonočného pôstu.
Pôstnymi dňami boli aj kántrové dni - išlo o stredu, piatok a sobotu každý štvrťrok v stanovenom týždni. Okrem toho sa veriaci postili v dni pred veľkými sviatkami, napríklad aj v predvečer Štedrého večera. Popri úplných pôstoch existovala aj ďalšia forma pôstu, tzv. pôst zdržanlivosti, pre ktorý platili miernejšie pravidlá - mäsitý pokrm bol síce vylúčený, ale mohli sa jesť mliečne výrobky a vajcia.
V rámci pôstu sa zakazovalo nielen konzumovanie mäsa teplokrvných zvierat, ale aj ich produktov - vajec, masti a mliečnych výrobkov. Určitá forma pôstu sa v stredoveku vzťahovala až na vyše 150 dní. Možno teda súhlasiť s talianskym medievalistom Massimom Montanarim (nar. 1949), ktorý hovorí, že rozšírenie kresťanstva sa významným a možno rozhodujúcim spôsobom podieľalo na doplnení kultúry mäsa kultúrou rýb.
Niektoré rehole vzhľadom na prísne predpisy vôbec nejedli mäso, a preto sa na ich stole nachádzali iba ryby. Aby sa pokryl zvýšený dopyt po rybách, mnohé kláštory disponovali užívacími právami na stojaté alebo tečúce vody v okolí, neskôr mnísi zakladali vlastné rybníky, ktoré poslúžili nielen na obživu komunity, ale aj na predaj rýb. Rybie trhy, zásobované domácimi majiteľmi rybníkov či kupcami, ktorí dovážali morské ryby, poskytovali možnosť bohatého výberu čerstvých rýb, ktoré nesmeli byť podľa trhových poriadkov staršie ako tri dni, ako aj nasolených, sušených, pečených alebo údených rýb.
Kapor, šťuka, mrena, ostriež a úhor sa kupovali vcelku na kusy, pričom vyza, losos a sumec sa predávali naporciované na váhu. Na mieru a počet sa predávali drobné ryby - hrúzy, podustvy, hrebenačky, kolky, mihule atď. Nasolené sa pritom nepredávali len dovážané ryby, ale aj domáce, najmä šťuky a kapry, ktoré sa chovali vo veľkom množstve, lebo sa im darilo v teplých, stojatých vodách chudobnejších na kyslík.
Vďaka severskému rybolovu a novým technikám uchovávania rýb sa stal dôležitou zložkou európskej stravy sleď - haring. V Baltskom a Severnom mori ulovené slede rybári rozdelili podľa veľkosti a kvality, vypitvali ich a odstránili žiabre. Potom ich nasolili a navrstvili do drevených kadí, v ktorých sa prepravovali po celej Európe. Po ceste museli kontrolovať stav rýb a dopĺňať slaný nálev, lebo haringy strácali na objeme. Ceny najmä sladkovodných rýb sa vyrovnali cenám mäsa.
Na jedálničku opátov a ich hostí boli ryby pomerne časté, a to nielen v pôstnych dňoch. Z historických správ vieme, že v zoborských rybníkoch držali pre vlastnú spotrebu aj korytnačky močiarne. Mnísi jedli v kláštoroch počas pôstu aj jedlá, ktoré neboli principiálne pôstne. Napríklad hlodavec bobor. Bolo to pomerne obľúbené jedlo. To znamená, že bobra vodného pravdepodobne považovali za rybu, alebo rodovo blízkeho rybe. Jednoducho v tých časoch sa považovalo za rybu všetko, čo sa akokoľvek viazalo na vodné prostredie.
Záver
Ryba je odjakživa symbolom kresťanstva. V minulosti označovala tajné miesta, kde sa schádzali prví kresťania. V svojej podstate bola aj kryptogramom. Symbol ryby pomáhal kresťanom porozumieť viere. Aj preto aquilejské kresťanstvo prináša symbol ryby. A práve Jonášov príbeh sa javí ako zrozumiteľnejší pre široké vrstvy pohanov.
Pre kresťanov je dôležité, že Kristus, keď zomrel a bol pochovaný, zostúpil k zosnulým a spasil všetkých spravodlivých. Čiže aquilejské kresťanstvo dáva veľkú dôležitosť Kristovmu zostúpeniu k zosnulým, ktoré si pripomíname na Bielu sobotu. Stavba baziliky zasvätenej Panne Márii v Aquileii sa začala bezprostredne po Milánskom edikte v roku 313, ktorý ukončil bezprostredné prenasledovanie kresťanstva. Bazilika je dnes v románsko-gotickom slohu.
Okrem zobrazovania ryby na sakrálnych pamiatkach vždy bola a je ryba predovšetkým jedlom. V kláštoroch, najmä v čase pôstu, sa stala hlavným zdrojom potravy. Symbol rýb mal svoje miesto v rôznych formách a podobách aj v ľudovej kultúre. Ľudia si zvyčajne pripravovali koláče a buchty vo formách, ktoré mali tvar ryby, a tak tento symbol kresťanstva rezonoval aj na stoloch bežného obyvateľstva.
Mnohí si myslia, že ryba bola bežným jedlom chudobných ľudí. Je to však zrejme mýtus. Podľa historičky Ireny Korbelářovej bolo v minulosti veľmi náročné pre obyčajného človeka dostať sa ku konzumácii rýb. „V období stredoveku a ranného novoveku mala drvivá vačšina obyvateľstva k rybám obmedzený prístup. Ryby bolo treba kupovať a ani na vidieku neboli bežné rybníky či miesta, kde by ich bol dostatok. Navyše rieky patrili panovníkovi, šľachtickej vrchnosti a bežní ľudia nemohli len tak prísť a niečo si uloviť,” vysvetlila erudovaná odborníčka výsledky svojich zistení.
tags:
