Príroda sa vo všeobecnosti vyznačuje veľkou rozmanitosťou druhov rôznych živočíchov, či už je to veľkosťou, tvarom, alebo pestrosťou farieb. Niektoré dokážu človeka doslova očariť, iné zas vyvolávajú pocit strachu, ale aj odporu. Nie je to inak ani pri rybách, ktoré sú stredobodom záujmu nás rybárov. Na našom území žije pomerne veľké množstvo rôznych druhov rýb a ich druhová rôznorodosť je veľmi pestrá. Niektoré sú si dosť podobné, iné sa už na prvý pohľad od seba líšia.
Veľmi často si rybári zamieňajú aj červenicu s ploticou, nosáľa s podustvou a podobne. O rozlíšení jednotlivých druhov pleskáča radšej ani nehovorím. Pritom tie ryby majú dosť výrazné odlišovacie znaky, len si ich treba trochu všímať. Iné je ak sa nám pritrafí uloviť nejakého kríženca, čo tiež nie je v posledných rokoch nejako zriedkavý jav. V takom prípade je naozaj ťažké rybu správne zaradiť, ale aj na nej sa dá vcelku spoľahlivo určiť, o kríženca ktorých rýb vlastne ide. Samozrejme, nemôže sa stať, že by sa kapor skrížil so šťukou. To jednoducho nie je možné. Krížence môžu vzniknúť len medzi rybami, ktoré sú si druhovo blízke, napríklad medzi jednotlivými druhmi pleskáčov, kaprom a karasom a podobne.
Na to, aby sme ryby medzi sebou dokázali rozlíšiť, musíme poznať jednotlivé rozlišovacie znaky, podľa ktorých sa to dá určiť. Ako prvé si na rybe po vylovení z vody všimneme tvar jej tela, potom je to sfarbenie a veľkosť šupín, nasleduje umiestnenie, sfarbenie a tvar plutiev, veľkosť a farba očí, veľkosť a tvar úst. Toto všetko sú znaky, pomocou ktorých dokážeme určiť akú rybu sme vlastne ulovili. Napríklad valcovité, z bokov mierne stlačené telo prezrádza, že ide o rybu obľubujúcu prúdiace úseky vôd. Veľká chvostová plutva nám zas napovie, že ryba dokáže rýchlo plávať. Postavenie úst nám prezradí, v ktorej vrstve vody žije.
Ryby s dohora smerujúcou papuľkou žijú tesne pod povrchom a potravu si hľadajú na hladine. Sem patrí napríklad červenica, belica, šabľa. Ryby s priamymi ústami hľadajú svoju potravu vo všetkých vrstvách vodného stĺpca a sem patria jalce, plotica, ostriežovité, ale aj dravce. Ďalej sú to ryby so spodnými ústami, čiže majú ústa nasmerované nadol. Niektoré majú na okrajoch úst jeden, alebo viac párov hmatových fúzov (hrúziky, kapor, mrena), alebo len jeden jediný na spodnej čeľusti pod „bradou“ ako má mieň. Niektoré dokážu svoje ústa rúrkovito vysunúť, čo im umožňuje hľadať potravu aj vo vrstvách bahna, iné dokážu potravu zbierať výlučne z tvrdého podkladu.
Plutvy
Veľkosť a rozmiestnenie plutiev na tele nám veľa napovie o plaveckých schopnostiach rýb. Nie všetky ryby sú vytrvalostní a ani rýchli plavci. Šťuka zas má ku chvostu premiestnenú pomerne veľkú chrbtovú, ale aj ritnú plutvu a vyzerá ako dajaké pádlo, s ktorým dokáže poriadne zabrať. Toto jej umožňuje vyvinúť veľmi veľkú počiatočnú rýchlosť, potrebnú na bleskový výpad na ryby, ale nedokáže sa za unikajúcou rybou zvrtnúť, ani ju prenasledovať, lebo na to nie je uspôsobená.
Plutvy, prednostne ich sfarbenie a tvar, je jedným z najdôležitejších rozlišovacích znakov rýb. Veľa rýb má plutvy sfarbené do rôznych odtieňov červenej, počnúc bledunko oranžovou a končiac červeno-čiernou. Iné zas majú plutvy v odtieňoch šedej až čiernej. U niektorých druhov rýb sa zasa tieto farebné odtiene kombinujú, napríklad chrbtová a chvostová plutva sú tmavé, až čierne a plutvy na spodnej strane tela sú do červena, prípadne bledo šedé.
Farby rýb sú najvýraznejšie tesne pred trením. Dosť výrazne sú plutvy sfarbené aj počas leta, keď majú ryby dostatok kvalitnej potravy, aj voda býva viac zakalená a podľa výraznej farby sa orientujú jednotliví členovia čriedy. Počas zimy ryby „vyblednú“. Preto je dôležité sledovať aj tvar plutiev. Niektoré ryby majú okraj plutvy oblúkovitý, čiže zaoblený, iné rovný a ďalšie viac, alebo menej vykrojený. Niekedy (aj keď len zriedka) sa naozaj môže stať, že spoľahlivo určíte druh ryby len podľa tvaru plutiev.
Pri plutvách si musíme všímať aj ich umiestnenie na tele. Nie, že by niektoré druhy mali nejako výrazne inak umiestnené plutvy. To nie, ale stačí, ak je napríklad chrbtová plutva trochu posunutá dozadu, alebo či je na klenutom, alebo rovnom chrbte a dá sa podľa toho spoľahlivo určiť druh ryby, len treba tieto malé odchýlky poznať. Ostriežovité ryby sa napríklad vyznačujú tým, že prsné a brušné plutvy majú len malý kúsok od seba, takmer pod sebou a majú dve chrbtové plutvy.
Ak si nie sme istí pri určení druhu ryby podľa plutiev, môže nám ešte pomôcť sfarbenie a veľkosť šupín. Niektoré ryby majú v pomere k svojmu telu dosť veľké šupiny, iné ich majú drobnejšie. Medzi ryby s veľkými šupinami patrí napríklad jalec hlavatý, amur, kapor, plotica, pleskáč zelenkavý.
Veľká väčšina rýb je sfarbená do strieborna, ale aj tu sú rôzne farebné odtiene. Nie síce nejako príliš výrazné, ale pre jednotlivé druhy rýb typické. Napríklad šupiny červenice, hlavne pri starších a väčších jedincoch, sa lesknú dozlatista a občas sa môže stať, že sú až zlatisto-žlté. Podobne do žlta majú odlesk šupiny jalca hlavatého, ale napríklad jalec tmavý, alebo aj veľká plotica, majú šupiny s medeným nádychom, čiže majú odtieň do červena. Toto však platí len pre staršie ryby.
Oči
Ďalším rozlišovacím znakom sú oči, či už farbou, ale aj veľkosťou. Farbe očí však nemôžeme prikladať veľký význam, lebo nie vždy sú dostatočne farebne výrazné. Všetko závisí od prostredia, v ktorom ryba žije. Veľkosť očí je už o niečom inom, ale na nešťastie je len málo druhov rýb, ktoré sa vyznačujú výraznými, veľkými očami. Najväčšie oči v pomere ku hlave má pleskáč tuponosý, ktorého oko pokrýva až tretinu bočnej strany hlavy, no a ďalšou „okatou“ rybou je pleskáč zelenkavý.
Ako vidíme, rozlišovacích znakov na určovanie jednotlivých druhov rýb je až-až. Ktorá kombinácia týchto znakov je typická pre ten-ktorý druh ryby, bude témou nasledujúcich článkov, v ktorých si postupne preberieme a porovnáme niektoré druhy rýb. Zameriame sa hlavne na tie, ktoré si rybári dosť často mýlia.
Odranec pravý
Svet je plný rôznych fascinujúcich, ale i desivých či nebezpečných živočíchov. Práve tie sa pomerne často koncentrujú hlavne v Austrálii alebo pri jej pobrežiach. Výnimkou nie je ani morská ryba odranec pravý (Synanceia verrucosa). Majster maskovania a smrteľne jedovatá ryba. Aj tak sa označuje odranec pravý, ktorý je dokonca schopný zabiť človeka.
Ryba má nepravidelný tvar, veľkosť 25 až 50 centimetrov, hrbolaté bradavičnaté telo a jedovaté ostne. Jedu má plné chrbtové plutvy, čo môže mať na človeka pri kontakte s ňou neblahé následky. Odranec pritom vlastne ani nie je voči ľuďom agresívny, naopak, aj hodiny dokáže bez pohnutia čakať na zvieraciu korisť, predovšetkým menšie ryby. Keď príde správna príležitosť a korisť sa k nemu priblíži, veľmi rýchlo za ňou vystrelí, avšak cielene ryby neprenasleduje. Maskovanie dokáže odranca ochrániť pred predátormi, nie je výnimočné ani keď je zahrabaný v piesku či obrastený riasami.
Vzhľadom na svoje dokonalé maskovanie dokážu byť nebezpečné pre ľudí, ktorí si ich v mori nevšimnú a omylom na ne stúpia. Prišliapnutím ryby však môže osteň preraziť kožu, čím si nešťastník v podstate dopraví do tela jed. Ten sa v ňom rozprúdi veľmi rýchlo a človek ostane paralyzovaný. Okrem extrémnej bolesti dokáže podľa organizácie Oceana zabiť dospelého človeka za menej ako hodinu.
Svoje by o kontakte s odrancom vedel rozprávať aj Keven Renshaw. S partnerkou Grace si chceli oddýchnuť pri mori v austrálskom Queenslande. Hneď v prvý deň však nešťastne zavadil nohou o jedovatú rybu a jeho utrpenie odštartovalo. „Najprv som si myslel, že ma ryba uhryzla, tak som stiahol nohu,“ opísal prvotné myšlienkové pochody. Čoskoro sa však dostavila mučivá bolesť. Podľa Kevena je tento prívlastok tým najvýstižnejším, ako by sa dala bolesť opísať. Zároveň si hneď uvedomil, že má veľký problém.
Už pri prvom kontakte pocítil bolesť, ako keby ho niekto z celej sily udrel kladivom po prste. „A potom ako keby vám ho po celý čas niekto obrusoval pilníkom. Hoci jed kamennej ryby zabije ročne asi 20 plavcov, Keven mal veľké šťastie. Aj napriek tomu, že bol paralyzovaný a premohli ho slzy i beznádej, podarilo sa ho rýchlo dostať do nemocnice. Bolesti mu znížili liekmi a na ďalší deň podstúpil aj operáciu. Dnes už je muž, ktorý pred niekoľkými rokmi prekonal ešte aj infarkt, v poriadku. Ľuďom odkázal, aby boli opatrní, pretože takmer každý si vždy myslí, že sa mu nič nemôže stať.
Ako sa teda nebezpečenstvu vyhnúť? „Všímajte si, ako vstupujú do mora domorodci. Akonáhle vlezú do vody šuchtavým krokom bez toho, aby dvíhali nohy, bude to práve kvôli odrancom.
Kamene v akváriu
Kamene môžu byť použité ako dekoratívny element v akváriu, a zároveň poskytuje úkryt a domov pre ryby, ktoré sa tam usídlia. Akvarijné kamene vytvárajú jaskyne a teritória, povrch na nakladenie vajíčok a miesto pre pojedačov rias, kde sa takéto riasy vytvoria a potom môžu byť zjedené. Kamene nájdete v množstve všelijakých tvarov a veľkostí a zároveň si môžete vybrať aj veľmi veľa druhov materiálov.
Kamene, ktorú sú dobré pre akvárium sa nerozpadajú, neerodujú a nevypúšťajú nebezpečné chemikálie do vody. Bridlice, žuly, kremene sú príklady na dobré kamene, ktoré môžu byť použité v akváriu bez poškodenia zdravia obyvateľov. Vyhýbanie sa používania kameňov ako sú lávové kamene alebo mramor. Lávové kamene sú známe tým, že obsahujú veľa ostrých, zúbkovaných hrán, ktoré môžu poškriabať rybu, ak bude plávať príliš blízko pri nich. Mramorové kamene budú meniť chemizmus vody, budú vylučovať zlúčeniny vápnika, ktoré zvyšujú tvrdosť vody a zvýšia ju do takej miery, že to väčšina rýb nemusí prežiť.
Pravidelné testovanie vody zaručí, že nemáte vo vode kamene, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú chemizmus vody. Nikdy slepo neverte, že v obchode majú bezpečné kamene iba preto, že vám to povedali. Ak to chcete vedieť naisto, namočte kameň do vedra vody na niekoľko týždňov a zmerajte vlastnosti vody. Ak vám neukáže, že kameň zmenil chemizmus vody, tak je kameň bezpečný pre akvárium (pravdaže skysnutie vody môže spôsobiť aj jednoducho to, že voda dlho stojí). Rýchlejší spôsob testovania kameňov na vápnik je naliatie octa na kameň.
Kamene môžu byť použité rôznymi spôsobmi, ktoré môžu byť ako príjemné na pohľad, tak aj praktické pre ryby. Akvaristický substrát sú malé kamene, ktoré sú používané na zakrytie dna nádrže na prevenciu toho, aby sa ryby stali dezorientované. Ak ryba vidí vlastný odraz na dne nádrže, môže to spôsobiť, že je ryba zmätená a že nevie kde je hore a kde dole. To spôsobuje rybe stres. Štrkový substrát je praktický, lebo poskytuje priestor pre zakorenenie rastlín a obsahuje tak potrebné nitrifikačné baktérie. Pre prísavníkov pojedajúcich riasy je takýto substrát užitočný, lebo poskytuje veľký priestor na rast rias. Mláďatá využívajú štrk na skrytie sa pred predátormi.
Štrk môžete kúpiť v rôznych farbách, veľkostiach a textúrach, ktoré vyhovujú práve vašim podmienkam v akváriu. Je používaný ako podklad, na ktorom sa stavia celá podvodná scenéria, ktorá poskytuje vašim rybám útočisko. Štrk môžete taktiež nazbierať vo voľnej prírode, ale aj jeho musíte skontrolovať, či neobsahuje ostré hrany a nepriaznivé minerálne zloženie. Môžete si to kúpiť aj v obchodoch s akvaristickými potrebami. Ak nechcete použiť štrk, aj veľké kamene môžu byť použité na zakrytie dna akvária.
Riečne kamene sú jemné kamene, ktoré sú vyleštené a obrúsené prirodzeným pohybom vody v riekach a riečkach. Tieto kamene môžu byť zlepené, alebo navŕšené do tvaru jaskýň, do ktorých sa skrývajú ryby. A pretože boli tak dlho vo vode, všetky látky, ktoré by sa mohli rozpustiť a zmeniť chemizmus vody sa už rozpustili a kamene sú bezpečné. Iba sa uistite, že voda v rieke bola čistá a neboli v nej žiadne chemikálie, či pesticídy, ktoré môžu byť pre ryby jedovaté. Keď používate riečne kamene, je odporúčané, aby ste používali silikónové lepidlá, ktoré sú bezpečné pre použitie v akváriu, na zlepenie kameňov k sebe.
Bridlice sa dajú zohnať v tvare tenkých dosiek, ktoré rovnako môžete použiť s ostatnými kameňmi na výrobu jaskýň. Použitie bridlíc je jednoduchý spôsob ako vyrobiť silné a odolné jaskyne pre väčšie ryby. Môžete použiť bridlice ako ako rôzne podstavce, na ktoré umiestníte rastliny, alebo akvaristické dekorácie. Silikón vhodný do akvárií by ste mali vždy použiť na zabezpečenie ťažkých materiálov, aby ste predišli ublíženiu ryby.
Živé kamene si môžete kúpiť v obchodoch s morskými akváriami. Tento jedinečný druh morského kameňa je pokrytý malými kolóniami morského života a môže pomôcť stabilizovať kvalitu vody v morskom akváriu. Kamene sami o sebe sú vyrobené zo starého koralu, ktorý už dávno uhynul a zlomil sa na viacero častí. Niektoré akvarijné rastliny sú predávané pripevnené ku kameňom, aby lepšie klesli na dno a aby mali dostatočnú stabilitu. Tieto sú rastliny, ktoré majú schopnosť rásť aj keď ich korene nie sú v substráte. Zároveň môžu byť aj rastliny, ktoré obrastú svoj kameň a koreňmi sa upevní v substráte. Na uchytenie rastliny v akváriu sa zväčša používa iba štrk, to ktorého korene rastliny jednoducho zahrabete. Ak sa rastlina rozmnožuje poplazmi, tak jednoducho ďalšia rastlinka vykukne zo substrátu o trocha ďalej, ak sa už rastlina ujme.
Syntetické kamene môžu byť zakúpené od akvaristických maloobchodníkov a z web stránok. Môžu byť celkom drahé a čím väčší je kameň, tým viac bude stáť. Syntetické kamene začínajú na cene niekde okolo 80 korún za najmenšie kamene a cena sa môže vyšplhať až na 1800 korún za väčšie, viac prepracovanejšie druhy. Slúžia rovnakému účelu, ako prírodné kamene, ale nikdy neovplyvňujú chemizmus vody. Syntetický kameň môže byť taktiež nájdený v prírode vo forme pórovitých akvarijných dekorácií. Účel takýchto kameňov je rozptyl vzduchu, ktorý je dopravený do akvária zo vzduchovacej pumpy. Vzduch vychádzajúci z tohto kameňa potom vyzerá veľmi prirodzene v akváriu. Akvarijné kaneme sú skvelé na zabezpečenie prirodzene vyzerajúceho prostredia pre ryby. Pridávajú krásu a zvýrazňujú okraje vášho podvodného prostredia.
Kamene ako záťaž pri rybolove
Veľa rybárov rozmýšľa, akú záťaž zaradiť do zostavy, aká veľkosť, farba, tvar, bude pri ich love tá úspešná. Väčšina používa klasické olová, no pritom záťaž nemusí pozostávať iba z olova. Alternatívou namiesto olova môže byť aj kameň. Kameň, ako prírodný materiál, je ľahko dostupný, je v rôznych farbách, tvaroch a veľkostiach, takže je ideálny na výrobu záťaží. Skúsenosti s kamennými záťažami majú hlavne rybári loviaci na ťažko, pri vyvážaní na väčšie vzdialenosti, kde potrebujú ťažšiu záťaž na došponovanie celého systému. No kamenná záťaž sa dá tak isto použiť nielen na vyvážanie, ale aj na nahadzovanie. Treba však počítať s tým, že kameň bude, pochopiteľne, na takú istú hmotnosť ako olovo, podstatne väčší. To je podmienené aj dĺžkou samotného hodu, pretože kameň nebude mať také aerodynamické vlastnosti ako olovo. V miestach s častou stratou záťaží je preto kameň oveľa vhodnejší a má aj výrazne lepšie maskovacie vlastnosti ako olovo. Takto prezentovaná montáž s kameňom je veľmi nenápadná a vyzerá ako súčasť okolitého dna.
Kamene môžu byť rôzne, záleží len na nás, aké si nazbierame. Najvhodnejšie sú klasické riečne okruhliaky a v prípade lovu na rieke sú lepšie ploské; montáž nám na dne bude lepšie držať.
Výroba takejto záťaže je veľmi jednoduchá a máme možnosť: buď kameň navŕtať, alebo narezať.
Vŕtanie kameňa
Pri vŕtaní potrebujeme, okrem kameňa, príklepovú vŕtačku s mechanickým príklepom (s pneumatickým je veľmi silná), malý vídiový vrták na vŕtanie do kameňov, obratlík a lepidlo.
- Kameň umyjeme, necháme vyschnúť.
- Potom ho obalíme do handry, tak ho upevníme do zveráka a začneme vŕtať.
- Vŕtanie pôjde síce pomaly, ale pokojne a s citom to zvládnete.
- Vyvŕtaná dierka má veľkosť ako polovica veľkosti obratlíka.
- Potom z dierok vyfúkame prach, opäť celý kameň opláchneme a necháme vyschnúť.
- Ďalej si pripravíme lepidlo, najlepšie dvojzložkové (tavná pištoľ), ktoré nám dobre drží.
- Lepidlo by nemalo zanechávať na kameni žiadne pachy.
- Polovicu obratlíka vložíme do dierky v kameni a zalejeme lepidlom.
Rezanie kameňa
Pri rezaní kameňa potrebujeme: kameň, uhlovú brúsku (karbobrúska), kotúč na rezanie kameňa alebo diamantový kotúč, obratlík, drôt, lepidlo (najlepšie tavná pištoľ).
- Kameň umyjeme, do uhlovej brúsky upevníme diamantový kotúč a kameň narežeme.
- Samotný rez nie je hlboký, tak na polovicu obratlíka, alebo drôt s očkom.
- Narezanú drážku zbavíme prachu, opäť umyjeme a necháme vyschnúť.
- Pripravíme si lepidlo, lepšia je tavná pištoľ, obratlík, prípadne drôt, na ktorom si vytvoríme očko.
- Jeho konce zahneme, aby sa nevytiahol.
- Dovnútra drážky vložíme obratlík alebo drôt, zalejeme lepidlom a necháme vyschnúť.
Dôležité je, aby lepidlo vyplnilo celú časť drážky a aby sa dostalo na celý materiál, ktorý lepíme.
Uchytenie kameňa pomocou gumičky
Je možné iba pri hladkých kameňoch, pri ktorých máme istotu, že gumička nám skĺzne z kameňa. Princíp spočíva v tom, že gumička pri zábere alebo začiatku zdolávania sa vyvlečie - spadne z kameňa a my zdolávame rybu bez záťaže, čo je dôležité, aby si ryba nemohla o veľkú záťaž háčik vytrhnúť z tlamy.
- Na vhodný hladký kameň natiahneme gumičku - mne sa osvedčila duša z bicykla alebo motorky, tú si môžeme nastrihať podľa našej potreby cca 2 až 3 mm širokú, podľa kameňa.
- Do gumičky navlečieme karabínku, ktorú upevníme do obratlíka zo strany, kde nám pokračuje šokovka, kmeňový vlasec a pod.
- Pri tejto montáži nepoužívame klipy na uchytenie záťaže.
Uchytenie kameňa pomocou pásky
- Na sťahovaciu pásku navlečieme spinku na papier, pásku aj so spinkou ovinieme okolo kameňa a zatiahneme.
- Následne môžeme spinku uchytiť do závesného klipu a montáž máme pripravenú na vyvážku.
tags:
