Symbol ryby, známy aj ako ichthys (grécky: ἰχθύς, čo znamená „ryba“), je jeden z najstarších a najvýznamnejších symbolov kresťanstva. Možno ste si všimli, že mnoho šoférov má na aute symbol ryby. Rozmýšľali ste niekedy nad tým, čo tento symbol znamená? V skutočnosti má symbol ryby oveľa hlbší význam než len túžbu „vyparádiť sa“.
Pôvod a Význam v Ranom Kresťanstve
V čase, keď bolo kresťanstvo v Rímskej ríši prenasledované, slúžil symbol ryby ako diskrétny znak príslušnosti k viere. Podľa tradície, keď sa dvaja ľudia stretli, jeden nakreslil do piesku oblúk. Ak druhý oblúk doplnil a vznikol tak tvar ryby, vedeli, že sa môžu jeden na druhého spoľahnúť - boli kresťania a mohli medzi sebou bezpečne komunikovať.
Symbolika Ryby v Novom Zákone
Okrem toho má symbol ryby v Novom zákone viacero silných významov. Spomeňme napríklad povolanie učeníkov, Ježiš povedal rybárom, že z nich urobí „rybárov ľudí“ (Mt 4,19). Ďalej je tu zázrak rozmnoženia chleba a rýb, keď Ježiš nasýtil tisíce ľudí niekoľkými chlebmi a rybami (Mt 14,13-21).
Obnovenie Symbolu v Modernom Svete
Od 70. rokov 20. storočia sa symbol ryby opäť dostal do povedomia, najmä v USA, a neskôr sa rozšíril aj do ďalších krajín, ako verejné vyjadrenie kresťanskej identity. Dnes ho možno vidieť nielen na automobiloch, ale aj na oblečení, šperkoch či iných predmetoch.
Zaujímavosťou však je, že existujú aj paródie tohto symbolu, napríklad „Darwinova ryba“ s nohami a nápisom „Darwin“, ktorá vyjadruje podporu evolučnej teórii.
Ryba ako Kryptogram a Symbol Porozumenia Viere
V svojej podstate bola aj kryptogramom. Symbol ryby pomáhal kresťanom porozumieť viere. Historici a archeológovia, ktorí sa zúčastnili na Medzinárodnom sympóziu Ora et ars na Skalke pri Trenčíne, v historickej sekcii s názvom Ryba a kláštor nám pomohli objaviť súvislosti tohto symbolického spojenia.
Historik Igor Zmeták sa vyjadril: „V podstate sa vždy dá upozorniť na nejaký aspekt života v kontexte doby. I keď automaticky rybu radíme k jedlám, k pôstu, jej symbol je omnoho bohatší. Prví kresťania jednoducho nakreslili prvý oblúk, ak druhý človek dokreslil druhý, bol to znak toho, že je tiež kresťanom. V období prenasledovania sa takto navzájom identifikovali.
Ryba sa objavuje aj vo Svätom písme, keď Ježiš povoláva učeníkov a hovorí im: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí“ (Mk 1, 17). Taktiež rozmnožuje päť chlebov a dve ryby (porov. A poznáme aj Jonášov príbeh, ktorého zhltla veľká ryba (porov. Jon 2, 1). Práve tento motív bol v minulosti, v ranom kresťanstve, skvelým príkladom vysvetlenia Ježišovho učenia pre pohanov.
Aquilejské Kresťanstvo a Symbol Ryby
Stredná Európa a rovnako aj naše dnešné územie Slovenska komunikovali obchodne s mestom Aquileia nachádzajúcim sa v severnom Taliansku. Aquilejské kresťanstvo má od začiatku veľmi osobitné črty. Symboliku Ježišovej osamelosti počas krížovej cesty, ukrižovania, bolestnej smrti a následného zmŕtvychvstania vysvetľuje pôsobivá kresba v aquilejskej bazilike.
Giorgio Cadorini zo Sliezskej univerzity v Česku spomenul: „Kresťanstvo sľubuje krásny život pre jednotlivca, ktorý bude mať, keď sa stane kresťanom. Ale ten jednotlivec má súrodencov, netere, synovcov či starú matku a čo bude robiť vo večnosti sám bez týchto ľudí? Aj takéto otázky si kládli pohania pri strete s kresťanským učením.“
Aj preto aquilejské kresťanstvo prináša symbol ryby. A práve Jonášov príbeh sa javí ako zrozumiteľnejší pre široké vrstvy pohanov. Jonáš predstavuje metaforu Ježiša Krista. „Aj on prežil svoju katastrofu a Ježiš takisto. Bol doslova zhodený svojimi spolubratmi do mora. Práve keď potreboval oporu, pochopenie, tak ľudia hovoria Pilátovi - vezmi si Krista. A tá veľryba ho zhltne a vezme do hlbín mora. A potom ho vypľuje na zem a to už je vzkriesenie a začína sa niečo nové,“ obrazne vysvetľuje prednášajúci.
Ryba v Kláštoroch a Pôste
Okrem zobrazovania ryby na sakrálnych pamiatkach vždy bola a je ryba predovšetkým jedlom. V kláštoroch, najmä v čase pôstu, sa stala hlavným zdrojom potravy.
Archeologický výskum v ruinách Zoborského kláštora v Nitre priniesol zaujímavé výsledky. „Mali sme to šťastie, že v jednom z mníšskych príbytkov - tak zahĺbenom murovanom priestore sa podarilo nájsť niekoľko tisíc kostí, na 98 percent rybacích,“ objasnil výsledky archeológ Marián Samuel.
Výskum odhalil, že mnísi jedli veľmi kvalitné druhy rýb. Najpočetnejšie boli zastúpené šťuky, potom sumce, kapry, ale aj jesetery. Kamaldulský rád sa v otázkach stravovania riadil podobnými pravidlami, aké zostavil zakladateľ benediktínskeho rádu svätý Benedikt z Nursie ešte v polovici 6. storočia. S určitými výnimkami zakázal konzumáciu mäsa štvornohých zvierat a stanovil kalendár pôstov a odporúčané dávky potravín.
Spýtali sme sa archeológa Mariána Samuela, ako to bolo s jedálnym lístkom v kláštoroch. „Mnísi jedli v kláštoroch počas pôstu aj jedlá, ktoré neboli principiálne pôstne. Napríklad hlodavec bobor. Bolo to pomerne obľúbené jedlo. To znamená, že bobra vodného pravdepodobne považovali za rybu, alebo rodovo blízkeho rybe. Jednoducho v tých časoch sa považovalo za rybu všetko, čo sa akokoľvek viazalo na vodné prostredie.
Donátori Kláštorov a Zabezpečenie Potravy
Akí to boli ľudia a kto sa v minulosti staral o to, aby mali mnísi v kláštoroch jedlo? Igor Zmeták odpovedá: „Máme zaznamenané prípady, keď existovali takzvaní donátori kláštorov. Boli to šľachtici, ktorí sa starali o fungovanie kláštorov. Napríklad Hedviga Tešínska, ktorá úzko súvisí s Trenčínom bola donátorkou Kláštoriska, kartuziánskeho kláštora z 13. storočia na východnom Slovensku, ktorý sa v súčasnosti postupne obnovuje.
Ryba ako Potrava Chudobných? Mýtus
Mnohí si myslia, že ryba bola bežným jedlom chudobných ľudí. Je to však zrejme mýtus. Podľa historičky Ireny Korbelářovej bolo v minulosti veľmi náročné pre obyčajného človeka dostať sa ku konzumácii rýb.
„V období stredoveku a ranného novoveku mala drvivá vačšina obyvateľstva k rybám obmedzený prístup. Ryby bolo treba kupovať a ani na vidieku neboli bežné rybníky či miesta, kde by ich bol dostatok. Navyše rieky patrili panovníkovi, šľachtickej vrchnosti a bežní ľudia nemohli len tak prísť a niečo si uloviť,” vysvetlila erudovaná odborníčka výsledky svojich zistení.
Ryba v Ľudovej Kultúre
Symbol rýb mal svoje miesto v rôznych formách a podobách aj v ľudovej kultúre. Ľudia si zvyčajne pripravovali koláče a buchty vo formách, ktoré mali tvar ryby, a tak tento symbol kresťanstva rezonoval aj na stoloch bežného obyvateľstva.
„Iné to bolo u mešťanov. Tí si mohli dovoliť ryby, a to rovnako morské i sladkovodné. A jedli ich pomerne často. Samostatné kuchárky sa zostavovali pre biskupské úrady a šľachtu,“ doplnila Iva Korbelářová.
Spomenula aj výsledky nedávneho bádania, ktoré na základe etnografických prieskumov, rozhovorov a záznamov poukázali na to, že rybu ako bežné jedlo na vidieku nikto nespomína. „Môže to byť regionálne premenlivé, ale z celkého hľadiska toto jedlo naozaj na tanieri tuctového obyvateľstva nebolo,” dodala historička.
tags:
