Stavovce sú najdokonalejšou skupinou chordátov s dobre vyvinutou nervovou sústavou a zmyslami. Stavce vytvárajú chrbticu (osovú kostru tela), ktorá je charakteristickým znakom stavovcov a tiahne sa od hlavy po chvost. A predstavuje hlavnú opornú časť kostry.
Na chrbticu je pripojená lebka, lopatkovým pletencom horné končatiny a panvovým pletencom dolné končatiny. Oporu tela tvorí kostra, ktorá určuje jeho tvar. Stavovce sú pohyblivými živočíchmi s pevnou vnútornou kostrou z kostí alebo chrupiek. Kostra je pevná a zároveň ohybná (vďaka kĺbovým spojom), pripájajú sa na ňu svaly.
Povrch tela stavovcov pokrýva viacvrstvová koža (slizká, šupinatá alebo operená). Má ochrannú funkciu. Telo stavovcov tvorí hlava, trup a končatiny, prípadne chvost. Na uchopovanie a spracovávanie potravy slúžia čeľuste u všetkých stavovcov (okrem kruhoústnic).
Centrom je srdce zložené z predsiení a komôr, medzi ktorými sa nachádzajú chlopne, brániace spätnému toku krvi. Rúrkovitá nervová sústava je sústredená na chrbtovej strane tela, rozšírením miechy v oblasti hlavy sa vytvára mozog, ktorý je chránený lebkou.
Zmysly (zrak, sluch, čuch, chuť, hmat, zmysly magnetické a elektrické, zmysly na vnímanie bolesti, tepla, gravitácie) slúžia na hľadanie potravy, ochranu pred nebezpečenstvom, atď. Stavovce sú oddeleného pohlavia. Vývin je väčšinou priamy. Nepriamy vývin prostredníctvom larvy sa vyskytuje napr. u kruhoústnic, drsnokožcov, rýb a obojživelníkov. Plazy, vtáky a cicavce majú priamy vývin.
Charakteristika vybraných skupín rýb
Kruhoústnice
Sú to morské stavovce, ktoré tvarom tela pripomínajú úhora. Nemajú čeľuste, ako ústa im slúži prísavkovitý otvor s ostrými zubami. Telo im vystužuje chrupkovitá chorda. Za hlavou majú žiabrové otvory. Chvost majú z bokov stlačený a okrem chvostovej plutvy majú plutvový lem. Telo je bez šupín. Majú slabý zrak.
Parazitujú na rybách, živia sa ich tkanivami a krvou. V dospelosti väčšinou žijú v mori. Neresia sa v sladkej vode, po neresení obaja rodičia zahynú, žijú istý čas ako larvy a potom zamieria do mora.
Drsnokožce
Väčšinou žijú v mori - morské predátory, niektoré navštevujú aj sladké vody, niekoľko druhov je výlučne sladkovodných. Vnútorná kostra je z chrupky. Majú plakoidné šupiny - stavbou a zložením pripomínajú zuby, sú veľmi ostré (chiméry šupiny nemajú).
Na rozdiel od rýb nemajú plynový mechúr, namiesto neho majú v pečeni veľa oleja - nadľahčuje ich. Majú negatívny vztlak - musia neprestajne plávať, aby neklesli na dno. Majú 5-7 žiabrových otvorov, veľmi dobre vyvinuté zmysly (hlavne zrak a čuch) - zvláštny zmysel: Lorenziho ampule - slúžia na zisťovanie slabého elektrického poľa vytváraného inými živočíchmi. Bočná čiara - vnímajú ňou jemné vibrácie.
Sú prevažne dravé, niektoré sa živia aj uhynutými živočíchmi, zdochlinami. Patria sem žraloky. Majú prúdnicovité telo, tuhé plutvy - nemôžu ich ohýbať ani prikladať k telu (kormidlujú nimi). Ich veľkosť kolíše: od 12 m po 30 cm. Majú 5 párov žiabrových štrbín. Najviac sa vyskytujú v tropických vodách.
Rajotvaré
Majú sploštené telo, krídlovité plutvy. Žijú pri dne, niektoré sa čiastočne zahrabávajú do usadenín. Ústa majú na spodnej strane hlavy. Buď nemajú šupiny alebo majú veľké ostnité šupiny. Na chvoste majú veľký tŕň napojený na jedové žľazy. Malá skupina. Majú mäkké telo bez šupín, dlhé a štíhle, mohutnú hlavu s veľkými očami. Výskyt: okolie Arktídy a Antarktídy.
Kostnaté ryby
Je to najväčšia skupina stavovcov. Takmer všetky ryby majú plutvy. Väčšina rýb má šupiny, na ktorých býva tenká vrstva kože vylučujúca sliz (odpudzuje cudzopasníky a choroboplodné zárodky). Šupiny poskytujú ochranu a hladké obtekanie vody okolo nich. Typy šupín: cykloidné a ktenoidné.
Orgánové sústavy rýb
Cieľom poznania vnútornej stavby tela je pochopiť funkciu opornej a pohybovej, tráviacej, dýchacej, obehovej, vylučovacej, riadiacej sústavy a zmyslových orgánov, rozmnožovanie, vývin a starostlivosť o potomstvo u predstaviteľov stavovcov a pochopiť typické životné prejavy a význam ochrany stavovcov.
Medzi hlavné orgánové sústavy patrí:
- Oporná a pohybová sústava
- Dýchacia sústava
- Tráviaca sústava
- Obehová sústava
- Vylučovacia sústava
- Riadiaca sústava a zmyslové orgány
- Rozmnožovacia sústava, spôsoby rozmnožovania stavovcov a starostlivosť o potomstvo
Kostra rýb
Kostra živočíchov tvorí ochranu dôležitých orgánov pred poškodením a je pevnou a pohyblivou oporou tela a závesným aparátom pre pohybové orgány - svaly.
Vnútorná kostra je produktom mezodermy alebo mezogley (hubky, mechúrniky). Poskytuje oporu pre pohybovú sústavu živočícha a neobmedzuje jeho rast.
U bezstavovcov vnútorná kostra predstavuje napr. ihlice hubiek alebo ostnatý pancier ostnatokožcov, kutikulárne vychlípeniny - lišty, na ktoré sa viažu svaly článkonožcov, chrupkovitá lebka hlavonožcov. Vnútorná kostra ostnatokožcov je zložená z vápenatých plátkov, ktoré sú spojené kĺbmi, čo im umožňuje flexibilný pohyb.
Základom vnútornej kostry stavovcov je chrbtová struna (chorda dorsalis) endodermálneho pôvodu, ktorá je osou tela nižších stavovcov. Chorda sa pokladá za typ hydroskeletu. Hydroskelet je štruktúra, ktorá využíva tekutiny na udržanie tvaru a poskytnutie mechanického odporu. V prípade chordy sú to práve bunky s veľkými vakuolami, ktoré sú pod vysokým turgorovým tlakom. Tento tlak dodáva chorde jej charakteristickú pevnosť a pružnosť. Chordu majú všetky chordáty, aspoň v embryonálnom štádiu, no u niektorých skupín aj po celý život (kopijovce, kruhoústnice). Plášťovce majú chordu v larválnom štádiu.
Vo fylogenéze je postupne chorda zatláčaná chrbticou (columna vertebralis), ktorá je mezodermálneho pôvodu. U kruhoústnic je chorda dorsalis podporovaná čiastočnými chrupavkovitými stavcami. U drsnokožcov je chrbtica celá chrupavkovitá, čo poskytuje flexibilitu potrebnú pre pohyb vo vode. U chrupkokostnatých rýb je chrbtica kombináciou chrupavkovitých a kostených štruktúr. U kostnatných rýb, obojživelníkov, plazov, vtákov a cicavcov je chrbtica kostená, pevná a odolná a v mnohých prípadoch prispôsobená špecifickým spôsobom pohybu, ako je plávanie, let alebo beh.
Kostru stavovcov tvoria tri druhy spojivových tkanív - väzivo, chrupka a kosť. Kosti sú medzi sebou pohyblivo spojené kĺbmi, čím sa zabezpečuje pohyb nielen jednotlivých častí tela, ale aj celého organizmu.
Kostru stavovcov tvoria tri funkčné celky:
- Kostra hlavy - má pri živočíchoch rôzny tvar, špecifické časti (napr. zobák vtákov) a tvorí ju tvárová a mozgová časť
- Kostra trupu - tvorí ju chrbtica a kostra hrudníka
- Kostra končatín - končatiny sú dobre vyvinuté pri suchozemských stavovcoch - ich vývojové transformácie sú napr. plutvy rýb
Šťuka ako príklad
Šťuka obecná (Esox lucius; Linnaeus, 1758) je dravá ryba z čeľade šťukovitých. Patrí medzi nejznámejšie sladkovodné dravce v Európe. Šťuka je výborne prispôsobená dravému spôsobu života. Stavba tela šťuke umožňuje rýchly štart k útoku na jej korisť. Zuby sú mierne zahnuté dovnútra, pre lepšiu fixáciu koristi. Po opotrebovaní sa tieto zuby nahradzujú. Telo je z vrchu a na bokoch zeleno hnedé, pokryté svetlými škvrnami, z pravidla usporiadanými do zvislých pruhov, brucho je svetlejšie, zpravidla špinavo biele. Oko je žlté, plutvy tmavšie a priečne pruhované.
Šťuka obecná je nejrozšírenejším z piatich zástupcov ž čeľade šťukovitých. Šťuka nieje príliš náročná ohľadom typu vody, vyhovuje jej každé vodné prostredie s dostatkom koristi. Šťuka obecná je aktívna hlavne počas dňa, pričom jej potravou sú hlavne menšie ryby napr. ostriež, belice, hrúzy, jalce, plotice a podobne.
Šťuka obecná je považovaná za veľmi cenný úlovok medzi športovými rybármi, nakoľko veľké šťuky chytajú sporadicky aj skúsení rybári. Lov šťúk prívlačou sa v poslednej dobe veľmo rozmohol, nakoľko je to veľmi bojovná ryba a len málokedy rybár neuspeje. Ideálne sú väčšie gumené nástrahy, či woblery.
tags:
