V každom mesiaci nájdeme dôvody na oslavu a pripomenutie si rôznych udalostí, osobností či vecí. Dôvodov na malú oslavu nikdy nie je dosť. Občas si dokonca tieto dôvody vytvárame, a to len preto, aby sme si mohli spraviť pekný čas alebo si pochutnať na dobrom jedle. Počas najzamilovanejšieho mesiaca v roku, mája - mesiaca lásky - naši predkovia v minulosti oslavovali rôzne zvyky a obrady.
Májové tradície a zvyky
Niektoré mali viac ľúbostných prvkov, druhé zase súviseli s jarnými prácami na poliach, v záhradách či vinohradoch. Ďalšie zvyky viazali k tečúcej vode a súviseli s privolním dažda a zabezpečenia pevného zdravia. Láska bola počas piateho mesiaca v roku najviac skloňovaná. Typické boli vysoké štíhle ozdobené máje, ktoré mladí chlapci potajomky v noci s kamarátmi postavili. Máje boli listnaté stromy, ktorým nechali vrcholec a pod ním olúpali kôru, čo symbolizovalo záujem mládencov o dievčatá.
V minulosti bolo hanbou, ak mladí chlapci nepostavili svojim vyvoleným máje, ozdobené farebnými papierovými stužkami. Pre dievčatá bolo postavenie mája pred domom splneným snom. Vždy v noci z 31. apríla na 1. mája ukryté potme vyčkávali, kto a či vôbec im niekto k domu do dvora postaví strom. „Vstávaj dievča hore, sadíme ti máje. Ak dievčaťu chlapec postavil máj, zavolali ho rodičia dievčaťa spolu s kamarátmi do domu, pohostili ich, prípadne im dali aj peniaze za ktoré mladí pripravili májovú zábavu. Za odmenu darovalo dievča svojmu mládencovi pierko za klobúk, čím mu vlastne opätovalo svoje city.
Na konci mája, zvyčajne poslednú májovú nedeľu, sa máje zvalili po čom opäť nasledovala zábava. Počas mája sa poniektorí mládenci stávali dobrovoľnými hasičmi. V minulosti, keď ešte boli vyrábané domy z dreva, požiare neustále ohrozovali dediny. Ak začalo horieť v jednom dome, oheň sa rýchlo šíril po okolí. Napriek tomu, že sa miestni modlili k sv. Floriánovi - patrónovi požiarnikov, aj tak nevedeli zabrániť ohňu. Pri domoch a hospodárskych stavbách museli byť sudy plné vody. V každom hospodárstve sa musel tiež nachádzať požiarny rebrík a hák. Kto zákazy porušil, vymerali mu prísny trest, napríklad väzanie, mužom údery palicami a ženám korbáčom.
Mesiac máj predkovia oslavovali bohatou prácou na policach záhradách. Počas tohto mesiaca boli tiež polia plné čerstvej zelenej trávy, kde posielali bačovia na pašu kravy, či ovce. Vďaka tomu, je práve májová bryndza najlepšia.
Veľkonočné tradície v Ždiari
Každoročné jarné prebúdzanie so sebou prináša čaro Veľkej noci a nie je tomu inak ani tento rok. Obzvlášť v dedinke Ždiar obdobie Veľkej noci navodí atmosféru, ktorá je jedinečná a zažijete ju jedine u nás:
- Stráženie božieho hrobu - tento zvyk pramení z histórie, kde sa po uložení Ježišovho tela striedali pri strážení rímski vojaci. Dnes sa tento zvyk praktizuje od veľkopiatkového obradu až do Bielej soboty. Počas tejto doby sa v kostole pri božom hrobe striedajú dvojice mužov, ktorí sú oblečení v tradičných goralských krojoch.
- Vysvätenie veľkonočného košíka - Veľkonočná nedeľa a pondelok charakterizuje hojnosť a koniec pôstu. Počas týchto dní už môžu miestni ľudia jesť rôzne tradičné jedlá a údeniny, ktoré si pripravovali na túto udalosť.
- Pobúchanie košíkom po hlave - keď bol vysvätený košík prázdny, tak podľa tradície si mala celá rodinka týmto košíkom pobúchať po hlave.
- Ždiarska oblievačka - je bohatá na zdravú vodu čerpanú zo ždiarskych ľadových potokov. Častokrát sa stáva, že Perinbaba sa vyšantí aj na jar a vtedy sú miestne dievčatá vykúpané nielen vo vode, ale aj v snehu.
- Slávnostná omša - v tento deň sa ešte aj v súčasnosti mnoho Ždiarčanov a Ždiarčaniek vyberie na omšu vo sviatočných krojoch plných nádherných výšiviek, či trblietavých stužiek. Táto tradícia je jedna z najkrajších a jej krásu neprekazí ani surové počasie, ktoré je pre Ždiar v tomto období typické.
Najlepšie jedlá slovenskej kuchyne podľa TasteAtlas
Aké sú najlepšie jedlá Slovenska? Portál TasteAtlas zverejnil koncom roka 2024 najlepšie hodnotené jedlá zo slovenskej kuchyne. Každý máme iné chute a preferencie. No ak sa vydáte do sveta, je veľmi pravdepodobné, že aspoň jedno z týchto ikonických jedál z našich životov vám časom začne chýbať. Podľa hodnotení sa takto zoradilo najlepších 10 jedál zo slovenskej kuchyne podľa domácich, aj zahraničných hodnotiteľov:
- Údený oštiepok
- Zemiakové placky
- Bryndzové halušky
- Lokše
- Šišky
- Guláš
- Halušky
- Kapustnica
- Slivkové buchty
- Parenica
TasteAtlas je online portál zameraný na tradičné jedlá, miestne suroviny a autentické recepty z celého sveta. Zaujímavosťou je, že ide o projekt, ktorý vznikol v Chorvátsku a dosiahol celosvetový úspech.
Štedrá večera a vianočné tradície
Slovensko nemá na šírku ani 500 kilometrov, no na tradície je skutočne bohaté. Obzvlášť na tie vianočné. Na štedrovečernom stole nájdete takmer v každom okrese o trochu iné tradície, ktoré vyplývajú zo zvykov našich predkov. Niektoré sa zakorenili tak silno, že už ani nevieme, odkiaľ skutočne pochádzajú. Jednu vec má (takmer) celé Slovensko spoločnú. Štedrá večera sa je 24. decembra večer. Touto najväčšou oslavou v predvečer 1. sviatku vianočného začínajú pokojné dni, vrcholia oslavy a po jedle si rozdávame darčeky s našimi najbližšími. To, čo sa na stole nachádza, sa však už od regiónu k regiónu líši. Niekedy však prekvapivo iba názvom. Aspoň nie celé. Hoci v okolí Bratislavy a neskôr aj na Hornom Považí je základom Štedrej večere kapustnica s hubami a smotanou, v strednej časti západného Slovenska prevládajú iné polievky. V okolí Nitry môžete pre veľkú maďarskú komunitu naraziť na halászle (rybacia polievka), na úplnom západe je to zase kapustová polievka s fazuľou, hrachom a šošovicou. Horná Nitra / Dolné Považie si pochutnávajú na dvoch druhoch polievok - hubovej so smotanou na kyslo a sladkej hrachovej.
Západ dodržiava tradíciu šupiny z kapra pod obrusom - má celej rodine priniesť hojnosť a bohatstvo v nadchádzajúcom roku. Na štedrovečernom stole nesmú chýbať sviečky, plná misa ovocia a jabĺčko, ktoré sa pred večerou prekrajuje. Pekná hviezdička symbolizuje dobré a pevné zdravie členov rodiny. V mnohých rodinách na stole nesmie chýbať oblátka s medom (niekde v kombinácii s cesnakom) a štedrák, koláč s tvarohovou, makovou, lekvárovou a orechovou náplňou.
Tradície okolo Banskej Bystrice sa snúbia s tými zo západu aj východu Slovenska. Pred večerou jedia strúčik cesnaku a najviac Stredoslovákov má na stole práve bezmäsitú kapustnicu s vyprážaným kaprom. Aj tu sa však recepty na kapustnicu líšia, najmä v závislosti od vierovyznania. Zatiaľ čo katolícke rodiny dodržiavajú najprísnejší pôst, niektorí aj celý deň (aby videli povestné zlaté prasiatko), v evanjelických rodinách sa počas dňa jedli múčne jedlá. Tieto tiež do kapustnice pridávali aj počas Štedrého dňa údené mäso alebo klobásu. Čo spája celé Slovensko, stred nevynímajúc, sú sladké makové buchtičky s maslom a mliekom. Líšia sa v názve - niekde rodiny podávajú opekance, pupáky či pupáčky, inde sú to bobále.
Na východnom Slovensku musí byť Štedrá večera skutočne štedrá. Nie div, tento kraj si pamätá chudobu. Štedrá večera sa začína modlitbou, nasledujú oblátky a potom tradičná východniarska kapustnica s ryžou a paradajkovým pretlakom. Niekde ju aj tu nahrádza hubová polievka. Čo ich však od zvyšku Slovenska odlišuje najviac sú pirohy. Plnia sa buď bryndzou, sladkou kapustou alebo zemiakmi a až po nich nasleduje kapor s majonézovým alebo cibuľovým zemiakovým šalátom. Na východnom Slovensku je aj veľa pravoslávnych rodín, ktoré sa prispôsobili našim zvykom. Štedrú večeru si však zopakujú aj 6.
Kapor na vianočnom stole
Kapor sa ako ryba na vianočnom stole nachádza u viac ako polovice Slovákov. Odkiaľ sa tu ale kapor vzal a prečo sa stále teší takej popularite? Bude to mať pravdepodobne niečo dočinenia s našou národnou hrdosťou. V pomerne nedávnej minulosti by ste kapra na našich stoloch hľadali márne. „Po vzniku Československa začali na slovenské územie prenikať viaceré české vianočné zvyky. Popri vianočke aj typické české jedlo „kuba“, teda krúpová kaša s hríbami. Zďaleka najciteľnejšou zmenou však bola vyprážaná ryba, konkrétne kapor s majonézovým šalátom. Vyprážané jedlá boli dovtedy skôr výnimkou a vianočný šalát Slováci poznali vo verzii nakyslo, s cibuľou a bez majonézy. Novinka sa najprv uchytila vo väčších mestách, ale postupne prenikala na celé územie,“ píše vo svojom článku o príchode kapra k nám Juraj Hajko.
Prečo práve kapor? V Česku to bola jedna z najrozšírenejších rýb, kapor bol lacný a jednoducho sa prepravoval. V posledných rokoch najmä organizácia Humánny pokrok prostredníctvom iniciatívy Kaprie peklo hlasno upozorňuje na to, že cesta kapra na vianočný stôl je naozaj strastiplná a bolestivá. „Jej cieľom je informovať ľudí o krutých podmienkach, ktorým sú kapry pri tejto forme predaja vystavované. Združenie hovorí o bolestivých a drastických praktikách, ktoré sprevádzajú tieto zvieratá na ceste z rybníka na tradičný vianočný stôl,“ písal o iniciatíve ešte v roku 2020 portál StartitUp. Odvtedy sa k iniciatíve pridali tisíce ľudí aj veľké obchodné reťazce, ktoré sa zaviazali v dohľadnej dobe skončiť s predajom živých kaprov.
Dokážete si predstaviť, že by ste na Vianoce nemali vy a vaši blízki čo vložiť do úst? Chutné jedlo je neodmysliteľnou súčasťou vianočných sviatkov. Projekt Stedravecera.sk túži zabezpečiť na Štedrý večer typické pokrmy pre tých, ktorí si to nemôžu dovoliť. Organizácia už štvrtý rok pripravuje tradičné štedrovečerné jedlo desiatkam ľudí bez domova. Na ich internetovej stránke môžete do košíka virtuálne vložiť porciu kapustnice alebo tradičnej hríbovice, hlavné jedlo v podobe ryby so šalátom, ale aj menej tradičnú kombináciu, rezeň so zemiakovým pyré. Jedna porcia stojí 2 - 3 € a zakúpiť ich môžete, koľko uznáte za vhodné.
tags:
