Každého záhradkára teší, keď sa blíži čas zberu jeho úrody. Ak chceme aby bol zber zeleniny vykonaný správne, musíme sa oboznámiť s príslušnými potrebami jednotlivého druhu alebo odrody. Správny okamih zberu zeleniny okrem toho závisí od počasia v posledných týždňoch a mesiacoch. Z dôvodu rozmanitosti rôznych druhov a odrôd zeleniny sa nedajú robiť paušálne vyhlásenia o správnom zbere zeleniny.
Avšak existuje jedno všeobecné pravidlo: na rozdiel od ovocia sa zelenina neodporúča zbierať ráno. Mnohé druhy, ako šalát, špenát, ale aj reďkovky uvoľňujú nitrát, ktorý môže byť pre ľudí nezdravý.
Mrkva a jej vlastnosti
Mrkva a petržlen patria k najobľúbenejšej koreňovej zelenine nielen do polievok a šalátov. Nedarí sa im ale všade. Mrkvu ani petržlen netreba nikomu osobitne predstavovať, sú základom mnohých polievok a súčasťou šalátov. Dochucujú aj mäsové jedlá a v grilovanom stave sú skvelou prílohou. Možno ich aj mraziť, sušiť, lisovať na šťavy či mixovať na smoothie. Mrkva obsahuje cukry, provitamín A, vitamíny B, C, E, H, minerálne látky, ako sú vápnik, horčík, fosfor, mangán, železo, meď, zinok, ale aj kyselinu kremičitú, listovú a farbivá. Petržlen je na tom z hľadiska obsahových látok podobne. Nachádzajú sa v ňom cukry, vitamíny C,E, PP, provitamín A, minerálne látky ako draslík, vápnik, fosfor, horčík, železo, zinok, silice.
Mrkva obyčajná (Daucus carota) je dvojročná rastlina. V prvom roku sa vytvorí dužinatý koreň a listy, v druhom vzpriamená kvetinová byľ porastená chĺpkami, ktorá má výšku 1 až 1,50 m. Drobné biele, žltkasté i ružovkasté kvety sú usporiadané v plochom okolíku, pričom stredný kvet v okolíku je často hnedofialový. Plodom je drobná, dvojdielna nažka s háčikmi, v ktorej je ukryté semienko.
Podmienky pre pestovanie mrkvy
Mrkve sa dobre darí vo vlhkejších podmienkach. Potrebuje ľahšiu, výhrevnú a nezaburinenú hlinitopiesočnatú pôdu, bohatú na humus, vápnik a draslík. Čerstvý maštaľný hnoj neznáša, korene sa po ňom rozkonárujú a praskajú. Aj preto ju zaraďujeme do II., prípadne III. trate po plodinách, ktoré boli hnojené maštaľným hnojom alebo kompostom. Vhodné predplodiny sú napríklad plodová a listová zelenina alebo strukoviny. Korene mrkvy rastú do hĺbky, preto musíme pôdu na záhone veľmi jemne spracovať. Tvrdé hrudy či kamene totiž bývajú príčinou deformácií a pomalého rastu koreňov. Na jeseň pôdu na záhone hlboko zrýľujeme a necháme v hrubej brázde. Mrkvu pestujeme z priameho výsevu, pretože neznáša presádzanie. Vysievame veľmi skoro, už v marci, hneď ako záhon obschne a môžeme naň vstúpiť, a pokračujeme až do júna. Vysievame nahusto do riadkov vzdialených od seba 25 - 35 cm. Hĺbka výsevu je 1 - 3 cm. Po výseve pôdu utlačíme ľahkým valcom alebo dlhou drevenou doskou, na ktorú sa postavíme, aby sa utužila a priľnula k semienkam.
Keď rastlina dosiahne výšku okolo 15 cm, mrkvu vyjednotíme ručne na vzdialenosť približne 5 cm, aby mali korene dostatok priestoru na rast. Prácnemu jednoteniu sa vyhneme pri použití kombinovaných výsevných pásikov a obaľovaných osív. V pásiku sú v rozpustnej priesvitnej fólii, ktorá sa vplyvom vody v pôde rozloží, zaliate semienka mrkvy v presne určených vzdialenostiach buď samostatne, alebo so značkovacou plodinou, napríklad reďkovkou, šalátom. Mrkva klíči veľmi pomaly, 3 - 4 týždne. Na záhone sa za ten čas vytvorí pôdny prísušok, ktorý bráni rovnomernému vzchádzaniu a rozrastá sa burina. Ak vysievame voľné, neobalené alebo obalené osivo, je vhodné ho pomiešať so značkovacou rastlinou.
Mrkva zakoreňuje hlboko, preto je aj pomerne odolná proti suchu. Ak sa rozhodneme pre závlahu, musí byť pravidelná. Nerovnomerné zavlažovanie alebo aj výdatné dažde po období sucha spôsobujú deformácie a praskanie koreňov. Praskliny sú vstupnou bránou pre druhotnú infekciu spôsobenú pôdnymi hubami a škodcami.
Kedy zbierať mrkvu
Termín zberu závisí od skorosti odrody a účelu pestovania. Skoré odrody zberáme prebierkou už od mája do júla. Pre vysoký obsah vody v pletivách nie sú vhodné na zimné skladovanie, ale len na rýchly konzum, pretože sú veľmi šťavnaté a rýchlo vädnú. Najlepším ukazovateľom, že je mrkva vhodná na zber a korene už nerastú, je vyfarbenie. Pár koreňov jednoducho vyberieme a skontrolujeme. Spodné listy žltnú, listová ružica je rozklesnutá.
Neskoré odrody zberáme na jeseň, v priebehu októbra, aj začiatkom novembra, kým nezmrzne pôda. Úrodu určenú na skladovanie pozberáme naraz, najlepšie v slnečný a teplejší deň. Zber v daždivom počasí, zo zamokrenej, mazľavej pôdy je nevhodný. Korene môžu od nadbytku vody praskať. Ak z nejakého dôvodu nestihneme korene vybrať, aspoň záhon zakryjeme netkanou textíliou, čečinou a v najbližšom priaznivom čase korene vyberieme.
Na zber používame rýľ alebo rýľovacie vidly, ktorými korene v riadku mierne nadvihneme. Podryté korene sa uvoľnia a ľahko ich vytiahneme von z pôdy. Ak by sme rýľ nepoužili, len ťahali mrkvu za vňať, vňať by sme síce odtrhli, ale koreň by zostal v pôde. Korene s vňaťou necháme na záhone alebo v debničke v tenkej vrstve mierne zaschnúť, najlepšie niekoľko hodín, aby pôda nalepená na koreňoch sama odpadla.
Pôdu z koreňov neotĺkame, nedrhneme kefou ani neumývame vodou, ale opatrne utrieme jemnou handričkou, prípadne použijeme textilné rukavice. Pri čistení korene zároveň vytriedime. Mrkva je zrelá, keď začne vädnúť nadzemná vňať. Rovnako ako u zemiakov alebo červenej repy je zber najjednoduchší pomocou rycích vidiel. Mrkvu (silno obalenú) hlinou, pred uskladnením neumývame, ale iba opatrne utrieme.
Jesenný výsev mrkvy
Jeseň je pre každého záhradkára obdobím, kedy zbiera poslednú úrodu a pripravuje záhradu na "zimný odpočinok". No toto nie je úplným pravidlom, pretože okrem najbežnejšej výsadby cibuľovín na jeseň sa čoraz viac stávajú praxou jesenné výsevy rôznych druhov listovej, či koreňovej zeleniny. Mrkva a petržlen patria medzi najvýznamnejšie druhy koreňovej zeleniny. Vzhľadom na úzku príbuznosť druhov je technológia pestovania dosť podobná. Jesenné výsevy sa vyznačujú netypickým termínom výsevu, pričom hlavným cieľom je využitie benefitov jesene, zimy a skorej jari.
Výsev začíname realizovať najskôr v októbri, kedy predpokladáme, že teploty neposkytnú osivu vhodné podmienky na klíčenie. Osivo v pôde prečká zimu, a následne na jar vyklíči. V tomto období môže čerpať z bohatej zásoby vody v pôde, ktorá sa vytvorila počas zimy. Zároveň sa odbúrajú obranné látky, ktoré bránia klíčeniu (furokumaríny), čo sa najviac týka petržlenu.
Osivo vysievame do hĺbky 15 - 20 mm, do riadkov vzdialených 0,3 - 0,4 m (Petříková a kol., 2012). Ideálnym stanovišťom sú výživné, kypré pôdy (Uher a kol. 2009). Zimné obdobie je typické premenlivými zrážkami a studeným počasím, dôsledkom čoho pri nízkych teplotách osivo stráca klíčivosť, preto odporúčame urobiť výsev hustejší. Zároveň, je vhodné výsev nakryť bielou netkanou textíliou, aby sme ho chránili a mohli sa tešiť z úrody, čo najskôr. Starostlivosť o porast je viac menej rovnaká, ako pri jarných výsevoch. V období klíčenia a vzchádzania osiva je v prípade nedostatočného množstva zrážok potrebné pomôcť rastlinám závlahou. Porast v dobrej kondícii docielime odburiňovaním a plytkým okopávaním medziriadkov (Pokluda a kol., 2022; Flora, 2007). Jedným z najdôležitejších krokov k úspechu jesenných výsevov je výber správnej odrody.
tags:
