Dážďovky patria do radu máloštetinovcov, ktorý obsahuje vyše 2000 druhov suchozemských obrúčkavcov. Najväčšie druhy žijúce v Južnej Amerike a Austrálii bývajú vyše 2 m dlhé. Väčšina dážďoviek má asi v tretine dĺžky tela široký prstenec, ktorý nazývame opasok.
Morfológia a anatómia dážďoviek
Telá obrúčkavcov sa od iných červov odlišujú tým, že pozostávajú zo spojených, avšak čiastočne nezávislých častí. Každý článok je vybavený tými istými orgánmi a funguje ako samostatná jednotka. Telo obrúčkavcov (Annelida) je článkované (segmentované). V jednotlivých telesných článkoch sa stavba opakuje a sú teda rovnorodé - metamérne článkovanie. Medzi ektodermou a endodermou je druhotná telová dutina célom, v ktorej sú uložené orgány. Povrch tela nesie rôzne výrastky, najnápadnejšie sú parapódie - panohy a štety, opakujúce sa párne na každom článku. Niekedy je telo pokryté kutikulou. V pokožke sa nachádzajú žľazové bunky, ktorých sekréty slúžia na uľahčenie pohybu alebo sa nimi zlepujú cudzie menšie čiastočky a tvoria sa schránky, v ktorých živočích žije.
Pohyb umožňuje kožnosvalový vak. Svalovina je usporiadaná do kruhových a pozdĺžnych svalov, čím umožňuje krčenie a predlžovanie tela. Cievny systém obrúčkavcov je dobre vyvinutý, uzavretý. Po prvýkrát dochádza k oddeleniu krvného a miazgového obehu. Krv obsahuje hemoglobín rozpustený v krvnej plazme. Funkciu srdca vykonáva pulzujúca chrbtová cieva, ktorá posúva krv smerom ku hlave, brušnou cievou sa vracia späť.
Vodné obrúčkavce dýchajú pomocou žiaber, suchozemské nemajú vyvinuté dýchacie ústroje - dýchajú celým povrchom tela. Tráviaca sústava začína ústami na druhom článku, je priama a končí análnym otvorom na poslednom článku tela. Črevný záves (typhlosolis) je u niektorých skupín mohutne vyvinutý. Vylučovanie zabezpečujú nefrídie (metanefrídie), ktoré sa nachádzajú v každom článku v páre a ústia von z tela vždy v nasledujúcom článku tela. Nervová sústava je typická rebríčková. V každom článku sa nachádza pár ganglií, ktoré sú pospájané komisúrami (priečnymi spojmi) a konektívami (pozdĺžnymi spojmi).
Rozmnožovanie dážďoviek
Obrúčkavce sú väčšinou oddeleného pohlavia, hermafroditizmus je menej častý. Každá dážďovka má samičie a samčie pohlavné orgány, ale nie je schopná samooplodnenia. Po párení vylúči slizový kokón obsahujúci až 28 vajíčok, z ktorých sa asi o tri týždne vyliahnu malé dážďovky.
Životný štýl a výživa
Potravu dážďoviek tvoria organické latky nachádzajúce sa v pôde. Dážďovka sa väčšinou pohybuje v horných vrstvách pôdy, no pri nebezpečenstve sa veľmi rýchlo premiestni do hlbších častí. Reagujú však na intenzitu osvetlenia a na chvenie.
Dážďovky väčšinou žijú na lúkach, kde majú dostatok potravy, a narozdiel od obrábaných pôd viac „pokoja“.
Význam dážďoviek v pôde
Dážďovkine chodbičky uľahčujú vnikanie vzduchu a vody do pôdy. Typickým znakom dážďovkinej činnosti sú kôpky „trusu“ na povrchu.
Druhy dážďoviek
Medzi najznámejšie druhy patrí dážďovka obyčajná (Lumbricus terrestris). Je dlhá 90-190 mm. Žije bežne v pôde lúk, polí a záhrad v nížinách i v horskom stupni a má kľúčový význam pre pôdnu ekológiu a agrikultúru vzhľadom na jeho úlohu pri rozklade organického materiálu a zlepšovaní štruktúry pôdy. Ďalšie druhy:
- Dážďovka svietivá (Eisenia lucens) je dlhá 45-115 mm a je to naša jediná dážďovka, ktorá je schopná svetielkovať. Najčastejšie ju nájdeme v horách v práchnivom dreve.
- Dážďovka pobrežná (Eiseniella tetraedra) je jedna z našich najmenších dážďoviek (30-60 mm).
Za endemity slovenskej fauny sú považované teplomilné druhy Allobophora hraběi a Eisenia veneta z okolia Nitry (Ferianc & Korbel, 1972).
Dážďovky ako potrava pre živočíchy
Dážďovky vďaka svojmu obsahu živín a aj tomu, že sa s nim možno stretnúť prakticky kedykoľvek po daždi aj na našich uliciach, tvoria pre mnohé v teráriu (a v akváriu) chované živočíchy podstatný či čiastočný prvok ich jedálničku. Ale nie všetky druhy našich chovancov ich aj radi prijímajú. Okrem toho môže pri ich skrmovaní prísť aj k prenosu niektorých parazitov. Problémom môže byť aj to, že dáždovky ako máloštetinavé obrúčkavce majú telo pokryté drobnými tvrdými a ostrými brvami, ktoré im pomáhajú pri samotnom pohybe a zrejme plnia i obrannú funkciu.
Z našich druhov dáždoviek je najmenej vhodná dážďovka hnojná (Eisenia foetida), žijúca vo vrchných vrstvách odumierajúcej vegetácie, v kopách kompostu a v hnoji. Rozoznáme ju od iných druhov podľa červenohnedého chrbta s tmavšími pruhmi na prednom konci tela. U nás najbežnejšej dážďovke obyčajnej (Lumbicus terrestris), ktorá je svetlo ružová, na chrbte má pozdĺžny hnedočervený pruh a zadná časť tela je dorsoventrálne sploštená, by sa v domácnosti veľmi nedarilo, pretože vyžaduje iné životné podmienky. Dážďovky neznášajú slnko, sucho a nízke a vysoké teploty.
Z dážďoviek je veľmi vhodná mliečne až sklovito sfarbená dážďovka mliečna (Octolasium lacteum), dážďovka tmavá (Allobophora caliginosa), ktorá je tmavšia než d. Vonku nazbierané dážďovky možno skrmovať živé a celé (veľké druhy mlokov, žiab...) a vtedy ich umiestnie do väčšej nádoby, kam sme pridali vlhký pokrčený napr. baliaci papier. Vlhko je žiadúce, ale na dne nesmie stáť voda, inak je riziko utopenia dážďoviek veľké. Nádobku zatvoríme a vložíme s dážďovkami do chladu na tmavé miesto. Tu ich necháme aspoň 48 hodín. Pri skrmovaní veľkých dážďoviek menším druhom môže nastať problém. Preto sa odporúča predkladať len primerane veľké alebo naporciované dážďovky. Usmrtíme ich vložením do pár dcl horúcej vody a pridaním väčšieho množstva studenej vody.
Chov dážďoviek
Na ich chov potrebujeme vhodnú nádobu z pevného nepriehľadného materiálu (dážďovky neznášajú svetlo) s priliehavým vekom (chráni pred vysúšaním a vínnymi muškami) s prevzdušňovacími otvormi na stenách a drenážnymi otvormi na dne nádoby (odvod prebytočnej vlahy). Je potrebné dodržať rozmery nádoby v pomere 1 : 2 : 3, pretože aktivita dážďoviek je závislá od plochy povrchu. Môže byť vyrobená z dreva alebo z plastu. Drevo má dobré izolačné vlastnosti, no postupne začne tiež prehnívať. Plastové sú odolnejšie a lepšie sa čistia. Nádobu môžeme umiestniť na chodbu, balkón (pokiaľ nemrzne), do garáže, dielne, pivnice. Nesmie však byť na priamom slnku (aby nedošlo k prehriatiu a vysušovaniu substrátu). Tá slúži na udržanie vlhkosti a ako "bydlisko" pre dážďovky. Je možné použiť hlinu, staré lístie, trávu, slamu, hobliny, navlhčený roztrhaný novinový papier. Treba dať pozor na vysoký obsah soli (horná hranica ktorú dážďovky znášajú je 0,5% koncentrácia) a na zbytky, ktoré by mohli byť kontaminované zbytkami chemických postrekov (napr.
Medzi ne patria larvy a červy, ktoré na háčik priláka už veľké množstvo nedravých rýb po celej Európe a dajú sa použiť vo všetkých typoch vôd. Larvy (kostné červy), ktoré sa dajú kúpiť v špecializovaných obchodoch sú dlhé 1 - 1,5 cm a sú zabalené do malých škatúľ naplnených pilinami . Sú bielo - žltej farby a na oboch koncoch majú drobnú bodky, ich telo je vzadu špicatejšie. Menši sa nazývajú pinky. Sú vhodné ako nástraha na háčik i ako návnada. Oba druhy treba skladovať pri teplote okolo 0 °C, inak sa za deň dva zakuklia. Larvy sa totiž prederú cez akýkoľvek malý otvor a zamoria chladničku. Aj zakuklené larvy múch sa výborne hodia ako nástraha. Kukla je najprv sfarbená do bielo - žlta, časom získava červenohnedú a čiernu farbu. Vo vode kukly vyplávajú na hladinu. Dáme ich do nádoby a vyberieme tie, ktoré plávajú na hladine. Ak takúto kuklu spolu s vábivo sa pohybujúcou larvou natiahneme na háčik, ten sa nadvihne a tak dostaneme plávajúcu nástrahu, ktorej ryby nedokážu odolať. S kuklami treba zaobchádzať opatrne, pretože rýchlo hynú a potom sa už nedajú použiť ako nástraha. Bielo striebristé včelie larvy dlhé približne 2,5 cm sú trošku väčšie ako larvy múch, ale zabezpečujú rovnako dobrý záber . Pstruhári ich považujú za skutočnú lahôdku. Bohužiaľ, dajú sa len ťažko zohnať, ale ten, kto má šťastie a pozná nejakého včelára, môže v období chovu trúdov dostať niekoľko lariev, keďže včelári väčšinu z nich aj tak odstránia z úľa. Aj včelie larvy sa na háčik navliekajú za hlavu, ale v závislosti od dĺžky sa dajú napichnúť aj po dĺžke. Rybári často nesprávne nazývajú larvy zavíjača voskového (Galleria mellonella) veľké 2 cm včelie larvy, keďže tento motýľ kladie svoje vajíčka do včelích úľov. Pre včelárov je však nebezpečným škodcom, nazývajú ho aj mora medová, a preto ju chcú čo najskôr odstrániť. Toto krmivo teda tiež hľadajme u včelárov alebo v chovateľských a rybárskych potrebách. Medové červy sa ako nástraha používajú rovnako ako včelie larvy, injekčnou striekačkou a inzulínovou ihlou do nich opatrne napumpujeme vzduch, aby boli dlhé hodiny schopné plávať. Malým brokom zaťažíme ku dnu a nástraha začne pomaly stúpať k hladine. Vo svete je známych ako 5 tisíc druhov lariev pakomárov, ale nás budú zaujímať iba larvy pakomára červeného, dlhé 5 až 20 mm. Larvy pakomárov žijú v najvyšších vrstvách vôd a slúžia ako potrava pre nedravé ryby. Ide o veľmi účinnú nástrahu, keďže pre ryby vôbec nie sú podozrivé. Larvy pakomárov sú veľmi maličké, preto sa dajú použiť na najmenších háčikoch (18 - 22) aj na lov najmenších rýb. Aby nezahynuli a ostali pre ryby lákavé, treba prepichnúť časť tesne nad hlavou. Skladujú sa pri nízkej teplote (maximálne 5 až 8 °C) v novinovom papieri, tak zostanú niekoľko dní čerstvé. Múčne červy sú dlhé 2 - 3 cm a majú bielo - žlto - hnedú farbu. Sú potravou malých a stredne veľkých nedravých rýb. Predkladajú sa na malom, tenkom drôtenom háčiku veľkosti 10 - 14 tak, že najprv opatrne prepichneme hornú tretinu, potom háčik potlačíme smerom nahor a napichneme aj spodnú tretinu. Jeden - dva jednoducho nastražené múčne červy sú vynikajúcou pochúťkou, ktorej odolá iba veľmi málo rýb. Pri zábere treba rýchlo a pohotovo zaseknúť. Múčne červy sa dajú kúpiť v špecializovaných obchodoch a chovateľských potrebách.
Dážďovka červená dlhá iba 9 cm patrí medzi menšie druhy dážďoviek. Predkladáme ju na nie príliš hrubom drôtenom háčiku veľkosti, 4 - 12. Hlava a koniec chvosta majú zostať voľné. Telo prepichneme maximálne dva - tri krát, aby živočích zostal primerane čulý. Nahadzovanie prebieha opatrne a nikdy nie prudko, inak sa červ odtrhne z háčika. Dážďovky sa dajú kúpiť vo všetkých rybárskych potrebách, ale aj sami si ich môžeme jednoducho nazbierať. Hľadáme predovšetkým na smetiskách a v kompostoch. Pred hľadaním miesto intenzívne polejeme, vďaka čomu nájdeme dážďovky už v horných vrstvách. Môžeme ich nájsť aj pod suchým lístím, hrubými konármi a väčšími kameňmi. Tento druh dážďovky je tiež dosť malý, dorastá do dĺžky maximálne 7 cm. Veľmi sa podobá dážďovke zemnej, ale posledná tretina jej tela je svetlejšia, často jasnožltá.
Dážďovka zemná je najväčším druhom dážďoviek jej dĺžka môže dosiahnuť až 25 centimetrov a je sfarbená do hnedo červena. Vďaka svojej dĺžke sa dá na háčik napichnúť viacerými spôsobmi. AK ju predkladáme celú, použije háčik veľkosti 1 - 2. Dážďovku prepichneme dva - tri krát, ale konce majú zostať voľné. V prípade väčších rýb ako je kapor, ktorý svoju korisť vdýchne, stačí ak dážďovku prepichneme iba na jednom mieste a v celej dĺžke necháme visieť z háčika. V prípade menších rýb môžeme loviť aj s malým kúskom dážďovky. Túto nástrahu majú rady nielen nedravé ryby. Chutným kúskom nepohrdnú ani úhory, ostrieže a niekedy ani menšie zubáče. Ešte aj sumce sa ňou dajú prekabátiť. Dážďovky zemné sa dajú vo vlhkej zemine skladovať viac týždňov. Kúpime ich vo všetkých rybárskych potrebách, ale sú dosť drahé. Nie je však vôbec ťažké nazbierať ich vo voľnej prírode. Najväčší úspech môžeme zožať v tmavý, vlhký letný večer na lúke s nie príliš vysokým porastom . Pomaly napredujeme pri matnom svetle žiarovky. Aspoň jedna tretina tela dážďoviek vyčnieva z pôdy. Dážďovky reagujú na vibrácie spôsobené našimi krokmi mimoriadne citlivo a za okami sa zavŕtajú do zeme. Ak jednu zbadáme, podídeme k nej a bleskurýchlym pohybom ju schmatneme. V žiadnom prípade ju neťaháme, inak sa roztrhne. Niekoľko minút ju podržíme, kým pomaly a opatrne nevylezie zo zeme. Tieto obrovské dážďovky sa dovážajú zo Spojených štátov a z Kanady. Sú veľmi nenáročné a dajú sa kúpiť vo viacerých veľkostiach. Používajú sa rovnako ako ostatné druhy dážďoviek.
tags:
