Pri pestovaní ovocia zohrávajú kľúčovú úlohu podmienky, ktoré sú potrebné k pestovaniu. Odborná literatúra rozdeľuje tieto podmienky na klimatické (prírodné) a ekonomické (hospodárske).
Klimatické podmienky zahŕňajú teplotu, zrážky, nadmorskú výšku, hladinu spodnej vody, zdroj vody na zavlažovanie, svetovú orientáciu svahu, mrazovú kotlinu a pôdu (typ, vlastnosti). Ekonomické podmienky zahŕňajú blízkosť odbytišťa, vybavenosť podniku, kvalifikovaných pracovníkov, kvalitu ciest a možnosť využívať odpadové teplo.
Faktory prostredia pôsobia na rastlinu komplexne, pričom sa ich vplyv zosilňuje alebo oslabuje. Faktory prostredia triedime podľa viacerých hľadísk, napríklad podľa významu pre život rastlín poznáme faktory prostredia:
- Ekologické faktory nevyhnutné - základné podmienky života rastliny (O2, CO2, teplo, svetlo, voda, živiny), nie sú nahraditeľné iným prvkom prostredia.
- Ekologické faktory postrádateľné - nie sú nevyhnutné, ale ich prítomnosť ovplyvňuje stav a kondíciu ovocných rastlín.
Meteorologické vplyvy
Svetlo
Svetlo podmieňuje intenzitu fotosyntézy, vývin rastliny, diferenciáciu kvetných púčikov, ovplyvňuje vyfarbenie plodov, charakter rastu rastliny a vstup do obdobia vegetačného pokoja. Pri nedostatku svetla sú koruny viac vzpriamené, letorasty sú dlhé, tenké, menšia je intenzita rozkonárovania, púčiky sú menšie, nedostatočne vyvinuté, listy sú menšie, plody sú horšie vyfarbené a obsahujú menej cukrov.
Z hľadiska intenzity svetla má veľký vplyv konfigurácia terénu (najlepšie osvetlenie na kopcoch a rovinách). Svahy dostávajú množstvo svetla v nasledovnom poradí - južný, západný, východný, severný. Intenzita svetla klesá so znižovaním nadmorskej výšky, zmenšovaním sklonu svahu, zvyšovaním vlhkosti vzduchu a so znečistením ovzdušia.
Výhodné je z hľadiska svetelných pomerov umiestnenie výsadieb v blízkosti veľkých vodných plôch odrážajúcich svetlo. Význam má i orientácia osi radov - u nás v smere sever-juh je z hľadiska svetelných pomerov najvýhodnejšia. Spôsob obrábania pôdy ovplyvňuje množstvo odrazeného svetla - podplodiny pohlcujú veľa svetla, svetlé neobrobené pôdy odrážajú najviac svetla.
Poradie nárokov na svetlo: orech, mandľa, broskyňa, marhuľa, skoré odrody čerešní, neskoré odrody hrušiek, jabloní a sliviek, skoré odrody týchto druhov, maliny, černice, ríbezle čierne, červené a biele, jahody, egreše, menej svetla vyžadujú višne, baza čierna ai.
Optimálne využitie svetla možno dosiahnuť výberom vhodného stanovišťa a vhodným sponom.
Teplo
Teplo ovplyvňuje transpiráciu, príjem vody a živín z pôdy, určuje dynamiku fenofáz a rastové procesy, ovplyvňuje tiež výskyt chorôb a škodcov, kvalitu plodov a skladovateľnosť. Ako ukazovateľ požiadaviek rastlín na teplotu sa používa teplotné optimum (je rôzne pre druhy, ale i pre rôzne procesy), resp. i minimum a maximum alebo priemerná ročná teplota potrebná pre daný druh, používa sa tiež hodnota sumy teplôt, alebo sumy efektívnych teplôt potrebná pre nastúpenie alebo uskutočnenie vybranej fenofázy.
Teplotné pomery sa menia s nadmorskou výškou, s expozíciou a inklináciou svahu, s konfiguráciou terénu, s vicinálnymi pomermi a s pôdnym pokryvom.
Významná je dynamika teplôt v priebehu roka a jednotlivých období roka. Nepriaznivo na rastliny môžu vplývať nízke, ale i vysoké teploty. Najvýznamnejšie je poškodzovanie rastlín nízkymi teplotami v období vegetačného pokoja. Veľmi citlivé sú korene, ktoré mrznú pri rôznych teplotách v závislosti od druhu rastliny.
Poradie náročnosti na teplo: mandľa, broskyňa, marhuľa, orech, dula, čerešňa, slivka, hruška, višňa, ostružiny, maliny, ríbezle, egreše, jabloň.
Vzduch a jeho pohyb
Vzduch pôsobí prostredníctvom obsahu kyslíka a oxidu uhličitého, ktoré sú nevyhnutné pre základné životné pochody. V prízemnej vrstve pôdy je atmosféra obohacovaná o CO2 z pôdy. Nepriaznivý môže byť obsah niektorých splodín priemyslu a iných odvetví. Najviac citlivé na ne sú malina, jarabina, lieska. Hrušky a jablone trpia v oblastiach s vyšším obsahom SO2 vo vzduchu menej chrastavitosťou. Nepriaznivo tiež pôsobí obsah pevných emisií vo vzduchu (prach). Odolnejšie sú rastliny s lesklými listami (orech, moruša a višňa).
Vlhkosť vzduchu ovplyvňuje transpiráciu rastlín. Vyššia vzdušná vlhkosť je v chladnejších polohách, lesnatých oblastiach a pri rozsiahlych vodných plochách. Závlaha postrekom tiež zvyšuje vlhkosť vzduchu. Na vlhkosť vzduchu je spomedzi u nás pestovaných ovocných druhov najnáročnejšia jabloň. Vysoká vlhkosť vzduchu môže pri poklese teploty na rosný bod vyvolať tvorbu rosy a voda na listoch, alebo iných orgánoch podmnieňuje rozširovanie niektorých hubových chorôb.
Vietor pri malej sile pôsobí pozitívne, má úlohu pri opeľovaní niektorých drevín, ale silnejší zvyšuje transpiráciu, vysušuje pôdu, ochladzuje, zabraňuje lietaniu včiel a môže priamo poškodzovať konáre, prípadne spôsobiť vyvracanie stromov. Najvhodnejšie sú u nás polohy chránené pred severovýchodnými, severnými a západnými vetrami.
Zrážky
Voda zohráva dôležitú úlohu v metabolizme, v príjme živín, transporte látok po organizme, zabezpečuje turgor rastlín, je stavebným prvkom organizmu. Pre rastliny sú využiteľné rôzne formy zrážok: dážď, sneh, krúpy, rosa, námraza a hmla.
Geografické a orografické faktory
Ide spravidla o stále faktory, nepriamo, ale silne pôsobiace najmä prostredníctvom utvárania meteorologických faktorov. Patria sem zemepisná šírka, zemepisná dĺžka, nadmorská výška, konfigurácia terénu a inklinácia svahu.
Pôdne podmienky
Vzhľadom na dlhodobý život rastliny na trvalom stanovišti má pôda mimoriadny význam. Poskytuje rastlinám niektoré zo základných faktorov potrebných pre život - vodu, živiny, vzduch pre dýchanie koreňov, a je miestom ukotvenia koreňov.
- Hĺbka využiteľného profilu: Pôdy pre ovocné dreviny majú byť v porovnaní s poľnými plodinami hlbšie, nemajú mať vysokú hladinu spodnej vody, aby bol pre korene k dispozícii dostatočne hrubý profil pôdy.
- Pôdny typ, obsah solí v pôde a pH: Najvhodnejšie na pestovanie ovocných drevín sú hnedozem, černozem a rendziny. Nevhodné sú zasolené, zamokrené a pôdy s nepriepustnými vrstvami. Vhodné pH je cca 7 alebo o niečo nižšie, kôstkoviny vyžadujú pôdy neutrálne až mierne alkalické, jadroviny a drobné ovocie pôdy neutrálne až mierne kyslé, kyslé pôdy vyhovujú čučoriedkam.
- Obsah humusu: Ovplyvňuje fyzikálne a chemické vlastnosti pôdy, ovplyvňuje život v pôde. Jeho mineralizáciou sa uvoľňujú živiny.
- Minerálny režim pôdy: Vyjadruje obsah a dostupnosť N, P, K, Ca, ďalej Mg, Fe, a mnohých ďalších, ktoré rastliny síce potrebujú v malých množstvách, ale ktoré sú nevyhnutné pre nerušený priebeh životných pochodov rastliny.
- Pôdna štruktúra a druh pôdy: Spolu s vlhkostným režimom určujú zastúpenie vzduchu v pôde.
- Život v pôde: Je reprezentovaný pôdnou mikroflórou a ďalšími organizmami. Zdravá pôda je charakterizovaná širokým druhovým spektrom mikroorganizmov.
Výber Správnej Lokality a Pôdy
Ovocné stromy vyžadujú dostatok priameho slnečného žiarenia na dosiahnutie najlepšej úrody. Slnko podporuje fotosyntézu, ktorá je nevyhnutná pre tvorbu cukrov a iných živín v ovocí. Kvalita pôdy je rozhodujúca pre zdravý rast a vývoj koreňového systému ovocných stromov. Dobrá drenáž zabraňuje stagnácii vody, ktorá môže spôsobiť hnilobu koreňov. Silné vetry môžu fyzicky poškodiť stromy, lámať konáre a znížiť úrodu. Ochrana pred vetrom je dôležitá najmä na exponovaných miestach.
Výsadba
Ideálny čas na výsadbu umožňuje stromu aklimatizovať sa na nové prostredie a zakoreniť sa pred extrémnymi teplotami. Správna výsadba je základom pre dlhodobé zdravie a vitalitu stromu. Príprava výsadbovej jamy je dôležitá pre správny rast koreňov.
Starostlivosť o ovocné stromy
Správna starostlivosť o ovocné stromy je kľúčová pre zabezpečenie ich zdravia, vitality a bohatej úrody. Pestovanie ovocných stromov vyžaduje čas, trpezlivosť a pravidelnú údržbu, aby sa maximalizoval ich potenciál.
Aby ovocné stromy prosperovali, je nevyhnutné zabezpečiť konzistentné zavlažovanie, najmä v teplých a suchých obdobiach. Hnojenie by malo byť vybrané na základe špecifických potrieb druhu ovocného stromu, ktorý pestujete, pričom je potrebné brať do úvahy aj stav pôdy a jej živinový profil. Prerezávanie je kľúčové pre udržanie zdravia a vitality ovocných stromov.
Pravidelné prehliadky stromov sú nevyhnutné pre včasné odhalenie škodcov a znakov chorôb. Použitie mulču okolo kmeňa stromu je vynikajúca prax, ktorá podporuje zdravý rast tým, že udržiava vlhkosť pôdy, reguluje teplotu pôdy a obmedzuje rast burín.
Načasovanie je kľúčové pre zabezpečenie, že ovocie je zbierané v jeho najlepšej kvalite a chuťových vlastnostiach. V regiónoch s chladnými zimami môže byť ochrana mladých stromov pred mrazom a vetrom nevyhnutná pre ich prežitie a zdravý rast.
Živiny a ich význam
Všetky rastliny pre svoj rast a rodivosť potrebujú od jari do jesene určité množstvo základných živín a stopových prvkov, ktoré je potrebné rastlinám dodať do pôdy, alebo počas vegetácie ich aplikovať pomocou tekutých hnojív.
Každá pôda obsahuje určité množstvo prirodzených živín, ale ovocné stromčeky, rastliny v každom roku odčerpávajú ich z pôdy, pričom zemina stráca výživné látky, ktoré sú potrebné pre úspešný rast a rodivosť následne pestovaných plodín. Rastliny pre nedostatok živín nám poskytujú stále slabšie úrody, pričom kvalita ovocia a zeleniny je každým rokom nižšia.
Ak chceme, aby účinnosť dodaných živín bola prospešná pre ovocné stromy, živiny sa musia dostať ku koreňom stromov. Ovocné stromy sú vďačné aj za zálievku prirodzených hnojív, najmä s vodou zriedený slepačí a zajačí trus.
Tekuté hnojivá sú využívané, najmä pre ich okamžité účinky pre rastliny. V záhrade sa snažíme využiť každý zdravý rastlinný odpad, najmä pokosenú trávu, ktorú vždy po kosbe rozhodíme okolo kmeňov ovocných stromov alebo ju použijeme na prípravu kvalitných kompostov.
Hnojenie ovocných drevín
Pred vysádzaním ovocných drevín sa odporúča hnojiť na základe agrochemického rozboru pôd. Po vysadení ovocných stromov sa dávky menia podľa sily rastu a úrody, ktorú ovocné stromy prinášajú, ako aj v závislosti od spôsobu využitia pôdy pod stromami.
Pri strednej zásobe živín používame približne nasledovné dávky živín (č.ž.) na 10 m2:
- Veľké ovocie: N - 100, 10-30, P - 35 , 10 - 15, K - 150, 30 - 50 g
- Drobné ovocie: N - 60, P - 20, K - 60 g
Príznaky nedostatku živín:
- N - slabý rast, drobné plody, opad plodov
- P - slabá násada kvetov a plodov, nedostatočná tvorba cukrov
- K - čiernozelený nádych listov, nekrózy vrcholov, drobné plody
- Ca - glejotok, rakovina
- Mg - chloróza alebo červenanie listov, nekrózy na listoch a opad
- B - žltnutie listov, opad plodov, škvrny na plodoch, zlé oplodnenie plodov
- Mn - žlté škvrny na listoch
- Fe - chloróza mladých listov (napr. na vápenatých pôdach)
Predvýsadbová príprava pôdy
Vzhľadom na dlhovekosť ovocných výsadieb treba príprave pôdy pred výsadbou ovocných rastlín venovať mimoriadnu pozornosť. Nezvládnutie niektorých úloh v tomto období spôsobí počas života ovocnej výsadby problémy, ktoré sa už neskôr dajú veľmi ťažko riešiť. Predvýsadbová (základná) príprava pôdy pod ovocný sad plní nasledovné úlohy: vytvorenie zásoby živín, zvýšenie obsahu humusu a obohatenie mikrobiálnych spoločenstiev, úprava pH, vyrovnanie úrodnosti pôdy v horizontálnom i vertikálnom smere, prehĺbenie pôdneho profilu, prevzdušnenie pôdy v profile perspektívnom pre zakorenenie stromov, likvidácia burín (predovšetkým trvácich), vyrovnanie povrchu pôdy a odstránenie únavy pôdy.
Pri výbere stanovišťa pre ovocný sad môžu nastať dve situácie: ovocné stromy budeme vysádzať na panenskú pôdu alebo na plochu, kde už predtým rástli ovocné stromy alebo kríky.
Ak je pôda zaburinená trvácimi burinami, treba počas prípravného cyklu na pozemok zaradiť plodiny vytvárajúce súvislý porast s rýchlou dynamikou rastu. V malovýrobných podmienkach veľmi často neupravujeme celú plochu, kde budeme vysádzať ovocné stromy. Podľa skúseností stačí úprava vlastností pôdy na ploche 1 x 1 m, do hĺbky podľa charakteru koreňovej sústavy vysádzaných stromčekov.
V druhom prípade bude charakteristická pre pôdu v menšej alebo väčšej miere únava pôdy. Únava pôdy bude tým výraznejšia, čím je väčšia príbuznosť po sebe pestovaných druhov ovocných drevín, čím silnejší bol rast predchádzajúceho druhu a čím menej starostlivosti sa venovalo počas pestovania pôde. Na rastlinách sa únava pôdy prejavuje znížením rastu koreňov a hustota vláskovitých korienkov, znižuje sa i rodivosť rastlín. Stupeň únavy pôdy znižuje pestovanie medziplodín a plodín na zelené hnojenie, ako i dodanie humusu v rôznych formách do pôdy.
tags:
