Surová zelenina a ovocie obsahuje množstvo vitamínov, ktoré sú pre naše telo a našu imunitu nesmierne dôležité. Tak napríklad, pre dobrú funkciu kostného tkaniva, pokožku a očí potrebujeme vitamín A, pre metabolické procesy vitamín B, na dobrú funkciu mozgu vitamín E. Poďme sa pozrieť na niektoré vitamíny bližšie a aj na to, v ktorej zelenine či ovocí ich nájdete.
Vitamíny a ich zdroje v ovocí a zelenine
Vitamín A
Ako sme už spomínali, vitamín A je potrebný pre normálny rast a vývoj tela, pre zdravé kosti a zuby, ale aj dobrý zrak. Vitamín A nájdete v mrkve, šaláte, brokolici, špenáte, melóne či marhuliach. Väčšina vitamínu A v strave sa nachádza vo forme karoténu, žltého pigmentu rastlín. Dospelí muži potrebujú 5000 IU (1500 μg) vitamínu A denne, dospelé ženy 4000 IU (1200 μg), tehotné alebo dojčiace ženy 5000 IU (1500 μg) a deti približne 1/10 potreby dospelých.
Vitamín B
Skupina vitamínov B (B1, B2, B5, B6, B9, B12) sú dôležité pre nervy a svalstvo, pre dobrý rast, podporujú funkciu zažívacieho ústrojenstva i kože. Zdrojom týchto vitamínov sú napríklad strukoviny, oriešky, ovsené vločky či listová zelenina.
Vitamín C
Vitamín C je potrebný pre normálnu funkciu všetkých orgánov ľudského tela, kostí a zubov. Uľahčuje tvorbu červených krviniek, podporuje vstrebávanie železa, pomáha pri zlomeninách, podporuje zrážanie krvi, ale lieči aj skorbut. Podieľa sa na tvorbe medzibunečnej základnej hmoty a podporuje odbúravanie cholesterolu v cievach. Vitamín C nájdete najmä v ovocí, a to v citrusových plodoch, kivi, čiernom ríbezlí, jablkách, jahodách, broskyniach, ale aj v brokolici, kapuste, kely, zemiakoch či paradajkách.
Vitamín D
Tento vitamín spevňuje kosti, pretože podporuje ukladanie vápnika a horčíka. Vitamín D však nájdete najmä v potravinách živočíšneho pôvodu, ale malé množstvo je aj v avokáde.
Vitamín E
Vitamín E je potrebný pre ochranu buniek, je zodpovedný za normálny rast a vývin svalov, funkciu krvného obehu, nervového a zažívacieho systému. Nájdete ho v kapuste, špenáte, fazule, ale aj lieskových orechoch či pšeničných klíčkoch.
Vitamín K
Vitamín K upravuje zrážanlivosť krvi, umožňuje tvorbu protrombínu v pečeni, čím zabraňuje vykrvácaniu. Jeho zdrojom je zelená časť rastlín, kapusta, špenát či pažítka.
Prehľad vitamínov a minerálov v ovocí a zelenine
To, že sú vitamíny a minerály pre správne fungovanie organizmu nevyhnutné, je všeobecné známe. Už menej sa vie, že organizmus si väčšinu vitamínov a minerálov nedokáže sám vyrobiť. Preto je dôležité organizmus nimi v dostatočnej miere zásobovať.
V zimných mesiacoch je vhodné užívať vitamíny a minerály vo forme rôznych výživových doplnkov, ale v týchto letných mesiacoch máme vďaka sezónnemu ovociu vitamínov dostatok, tak prečo to nevyužiť. Len je dobré vedieť, ktoré vitamíny a minerály kde nájdeme. My vám prinášame prehľad najznámejších vitamínov a minerálov, vrátane toho, v ktorom sezónnom ovocí a zelenine ich môžete nájsť. A potom už stačí len vyraziť do záhrady alebo do obchodu.
- Vitamín A (retinol): ovocie a zelenina so žltou alebo oranžovou farbou, tekvica, hrášok, mrkva, vňať petržlenu, listová zelenina, čerešne, červená repa, marhule apod.
- Vitamín B1 (tiamín): žerucha, zemiaky, fazuľa, cesnak, pšeničné klíčky, strukoviny, špargľa, listnatá zelenina apod.
- Vitamín B2 (riboflavín): listová zelenina, avokádo, zemiaky apod.
- Vitamín B3 (niacín): slivky, obilné klíčky, avokádo, datle, figy apod.
- Vitamín B6 (pyridoxín): banány, kapusta, fazuľa, listová zelenina apod.
- Kyselina listová: tmavé zelené listy zeleniny, mrkva, marhule, avokádo, tekvica, fazuľa apod.
- Vitamín C: čierne ríbezle, paprika, jahody, pomaranč, petržlen, chren, žerucha, citrusy, brokolica, paradajky, karfiol, zemiaky, čerstvé i sušené šípky apod.
- Vitamín D: tresčia pečeň, rybí olej, slnečný svit, paradajky, huby a iné.
- Vitamín E: paprika, kukurica, paradajky, avokádo, orechy, ružičkový kel, listová zelenina, špenát, strukoviny a iné.
- Horčík (magnézium): jablká, figy, avokádo, špenát pšeničné klíčky, sója, fazuľa, hrach, orechy, mandle, hrozienka apod.
- Zinok: listová zelenina, semienka slnečnice apod.
- Mangán: hrášok, koreňová zelenina, hlávkový šalát, špenát, čučoriedky, jahody apod.
- Železo: kaleráb, kel, hlávkový šalát, brokolica, pažítka, ríbezle, slivky, avokádo apod.
- Vápnik: kel, špenát, brokolica, petržlen, pór, pažítka, mrkva, fazuľa, citrusové plody, datle, brusnice, avokádo apod.
- Fluór: mrkva, marhule apod.
Čo prináša pravidelná konzumácia ovocia?
Ovocie je známe svojim obsahom vitamínov a minerálnych látok, ktoré v organizme zohrávajú nezameniteľnú úlohu. Okrem toho však vyniká svojím podielom antioxidantov, ktoré pomáhajú bojovať s oxidačným stresom a voľnými radikálmi v tele. Zvyčajne mu nechýba slušný obsah vlákniny, ktorá je dôležitá pre správne fungovanie našich čriev a vlastne celého tráviaceho systému. Navyše je nevyhnutná tiež pre náš mikrobióm.
Ak sa budeme dobre starať o svoj mikrobióm, môžeme sa dočkať napríklad aj ľahšieho chudnutia, lepšej obranyschopnosti organizmu, zmiernenia alergických reakcií, zlepšenia psychiky a zápalových črevných ochorení. Takisto nesmieme zabudnúť ani na obsiahnutý ovocný cukor, ktorý je skvelým zdrojom energie. No a čomu vďačí ovocie za svoju šťavnatosť? Predsa vode.
Napríklad také jahody sa skladajú až z 90 % práve z vody. Konzumácia ovocia preto môže pomôcť nielen v lete s dodržiavaním pitného režimu a optimálnou hydratáciou nášho tela. Ovociu sa nemusia vyhýbať dokonca ani diabetici. Vďaka vláknine, ktorá spomalí vstrebávanie živín, majú tieto sladké plody nízky alebo stredný glykemický index. Po konzultácii s lekárom ich teda môžu pokojne zaraďovať do jedálnička aj ľudia s týmto ochorením.
Aj keď je konzumácia ovocia zdraviu prospešná, nepočítajte s tým, že zjete jedno jablko a hneď sa z vás stane nesmrteľný superhrdina. Pokiaľ však budete pravidelne jesť dostatok ovocia a zeleniny, sami naozaj môžete pocítiť ich pozitívny vplyv na tele.
Koľko ovocia by sme mali jesť?
Všeobecné odporúčanie nám hovorí, že by sme si mali dať denne 400 g zeleniny a 200 g ovocia. Ak každý deň zjete dva priemerné kusy ovocia, máte to hravo splnené. Také množstvo je potom dávané do súvislosti s prevenciou v oblasti ochorení srdca a ciev. A ako vieme, tieto problémy často trápia napríklad obéznych ľudí či osoby s nadváhou. Nie je teda potrebné mať strach z ovocia ani v prípade, že už máte nejaké to kilo navyše. Dopriať si pokojne môžete aj viac než 2 kusy denne. Tým viac, ak ste aktívni športovci. A ovocia sa nemusíte báť dokonca ani v prípade, že sa snažíte schudnúť. Síce je známe svojím podielom jednoduchých cukrov, no obsahuje taktiež rôzne fytochemikálie, ktoré môžu mať antiobezitogénne vlastnosti.
Možností, ako ovocie využiť, je nespočetné množstvo. S rozpučeným banánom napríklad výborne dosladíte raňajkovú kašu. Perfektne si však rozumie tiež s arašidovým maslom. Keď potrebujete cez deň zahnať hlad, nie je nič jednoduchšie, ako zahryznúť do jablka, banána alebo hrušky.
Možno vám napadne otázka, kedy je najlepšie jesť ovocie. Odpoveď je jednoduchá - kedykoľvek. Aj keď je takmer okamžitým zdrojom energie, neznamená to, že sa hneď uloží do tuku, ak nepôjdete športovať. O tom, či budete priberať, rozhoduje kalorický nadbytok. Pokiaľ budete jesť viac kalórií, než potrebujete k udržaniu hmotnosti, bude sa prebytočná energia z ovocia ukladať. Takisto by sa uložila aj prebytočná energia z mäsa, ryže či zeleniny. Nemusíte sa teda báť ovocia ani v popoludňajších a večerných hodinách.
Obsah vitamínov a minerálnych látok v ovocí
1. Jablko
Určite ste už počuli príslovie: „Jedno jablko denne zaháňa lekára aj choroby.” Samozrejme, ich každodenná konzumácia nezaručí, že už nikdy neochoriete. Okrem lahodnej chuti jablká vynikajú tiež svojím vysokým obsahom antioxidantov, ktoré pomáhajú chrániť bunky pred oxidačným stresom. Jablká sú dávané do súvislosti taktiež s nižším rizikom rozvoja srdcových chorôb. To môže okrem obsahu mikroživín súvisieť aj s vysokým podielom zdraviu prospešnej vlákniny, ktorá je dôležitá pre črevný mikrobióm.
Výsledky tiež ukazujú, že konzumácia aspoň jedného čerstvého jablka denne (166 g) môže mať väčší vplyv na zníženie rizika výskytu rakoviny než konzumácia menšieho množstva. To platí najmä pre rakovinu ústnej dutiny a hltanu, pažeráka, čriev, hrtana, prsníka či vaječníka. Určité schopnosti jabĺk však môžu byť pozorované aj v súvislosti s obsiahnutými vitamínmi a minerálnymi látkami. Ich najväčšou pýchou je pravdepodobne obsah vitamínu C. Ten prispieva k správnemu fungovaniu imunity, nervového systému a psychiky.
V jablku nájdeme aj horčík, ktorý pomáha znížiť únavu a vyčerpanie či vitamín K, ktorý má vplyv na zrážanlivosť krvi. Najmä športovci určite ocenia aj obsah draslíka a spomínaného horčíka. Tieto minerálne látky majú totiž vplyv na správne fungovanie nervového systému a svalov. Nie je teda prekvapením, že sú populárne u ľudí, ktorí chcú znížiť riziko vzniku svalových kŕčov.
2. Hruška
Hrušky sú plody, ktoré sú populárne pre svoju lahodnú sladkú dužinu. Podľa odrôd sa líši obdobie ich zberu a taktiež možná dĺžka skladovania. Také hrušky sa môžu pochváliť svojím obsahom flavonoidov a antioxidantov, ktoré pomáhajú v tele bojovať s oxidačným stresom, prípadne spomaľovať starnutie buniek. Možno vás prekvapí fakt, že hrušky môžu mať pozitívny vplyv na hyperglykémiu a vysoký krvný tlak spojený s cukrovkou 2. typu. No a tradične sa používajú aj na zmiernenie opice po prehýrenej noci, na úľavu od kašľa alebo zápchu.
Pozitívny vplyv hrušiek na organizmus sa spája tiež s obsiahnutými vitamínmi a minerálnymi látkami. Napríklad vitamín C má vplyv na našu imunitu a tvorbu kolagénu. Zabudnúť však nesmieme ani na úlohu medi, ktorá vplýva na energetický metabolizmus, zdravie spojivových tkanív, nervový systém a ochranu pred oxidačným stresom.
3. Banán
Kto by nemiloval sladkú chuť banánu, ktorá vyzdvihne na vyššiu úroveň snáď každé jedlo. Banán obsahuje mnoho bioaktívnych zlúčenín, ako sú napríklad fenoly, karotenoidy, biogénne amíny či fytosteroly. Tie majú mnoho pozitívnych účinkov na ľudské zdravie. Hlavne v banánovej dužine nájdete zložky s vysokým antioxidačným potenciálom a protinádorovou aktivitou. Takisto môže mať pozitívny vplyv na hladinu cholesterolu v krvi.
Čo sa obsahu minerálnych látok týka, banán je známy predovšetkým vďaka slušnému podielu draslíka. Výsledky výskumov potvrdzujú, že vyššie dávky tejto minerálnej látky sú spájané s nižším rizikom cievnych mozgových príhod. Navyše má pozitívny vplyv aj na náš nervový systém, fungovanie svalov a udržanie normálneho krvného tlaku.
4. Bobuľovité ovocie
Drobné ovocie, ktoré si môžete natrhať v lese, na záhrade alebo vybrať v regáloch supermarketov. Okrem ich lahodnej chuti a vzhľadu, ktorý skrášli každý dezert, obsahujú tiež vlákninu a ďalšie prospešné látky. Už len preto sa ich rozhodne vyplatí zaraďovať v rôznych formách do svojho jedálnička. Všetky tieto drobné plody vynikajú predovšetkým svojím obsahom antioxidantov, ktoré pomáhajú znižovať oxidačný stres v tele.
Ak budete pravidelne konzumovať dostatok týchto látok, môžete do určitej miery znížiť pravdepodobnosť rozvoja nádorových ochorení. Navyše majú vysoký obsah vlákniny, ktorá je dôležitá pre náš zdravý mikrobióm. Výskumy ukazujú, že pravidelná konzumácia jahôd môže mať pozitívny vplyv na hladinu cholesterolu. Čučoriedky sú zase známe svojím obsahom antokyánov a používajú sa na podporu pamäti.
Ak sa zaujímate o zdravý životný štýl, určite vás poteší aj obsah vitamínov a minerálnych látok v týchto druhoch ovocia. Lesné plody sú známe predovšetkým vysokým podielom vitamínu C. Ten podporuje náš imunitný systém, správnu funkciu psychiky a pomáha chrániť bunky pred oxidačným stresom. V zložení sa však objavuje aj vitamín K, ktorý má vplyv na zrážanlivosť krvi a zdravie kostí. Zabudnúť nesmieme ani na vitamín B9, ktorý vplýva na rast zárodočných tkanív počas tehotenstva, prispieva k správnej krvotvorbe, fungovaniu psychiky, imunity a tiež pomáha znížiť únavu aj vyčerpanie.
5. Kôstkovité ovocie
Odtrhnúť, vylúpnuť kôstku a pochutiť si na lahodnom plode. Aj keď sa čerešne, slivky či marhule zaraďujú medzi kôstkovité plody, na pohľad si nie sú veľmi podobné. Líšia sa ako svojou veľkosťou, tak aj farbou. Spomínané kôstkovité plody sa môžu, podobne ako iné druhy ovocia, opäť pochváliť svojím obsahom antioxidantov, ktoré zohrávajú v tele dôležitú úlohu.
Ako viete, prevencie nie je nikdy dosť, a preto nie je na škodu pridať toto ovocie do svojho jedálnička. Vo výskume sa slivkám dokonca vodilo lepšie než populárnemu psylliu. Na trávene vplývajú aj obľúbené marhule. Pravidelná konzumácia môže viesť k úľave od prejavov refluxu pažeráka. Takisto sú známe svojím obsahom betakaroténu. Ten je prekurzorom vitamínu A, ktorý podporuje napríklad zdravie pokožky.
Určite vás bude zaujímať aj obsah vitamínov a minerálnych látok v tomto kôstkovitom ovocí. Takisto ako pri bobuľovitom ovocí, aj tieto plody sa môžu pochváliť obsahom vitamínu A a vitamínu K, ktorý má vplyv napríklad na zrážanlivosť krvi. Opäť nechýba slušný podiel mangánu, draslíka a medi, ktoré sa v tele podieľajú na mnohých procesoch. Meď vplýva na správne fungovanie imunitného systému, prispieva k správnej pigmentácii pokožky, vlasov a tiež pomáha so správnym prenosom železa v tele.
Ako vidíte, ovocie nie je populárne len vďaka svojej lahodnej sladkej chuti. Svoje miesto v zdravom jedálničku si zaslúži predovšetkým vďaka pomerne nízkej kalorickej hodnote, obsahu vlákniny, antioxidantov či prospešných vitamínov a minerálnych látok. Snažte sa preto pravidelne konzumovať rôzne druhy, a to aj so šupkou.
Surová zelenina a ovocie obsahuje aj pre ľudský organizmus tak potrebnú vlákninu. Tá je nutná pre dobré trávenie, zabezpečuje pohyb čriev, čím podporuje pravidelné vyprázdňovanie. Potraviny, ktoré denne prijmeme by mali obsahovať až 60 percent surovej zeleniny a ovocia.
Surová zelenina a ovocie, okrem toho, že obsahuje množstvo vitamínov, odstraňuje aj pálenie záhy, lieči kožné problémy, zabraňuje vypadávanie vlasov, pôsobí priaznivo pri liečbe srdcových chorôb, ciev, cukrovky, znižuje váhu i cholesterol a má aj antikarcinogénne účinky.
Pokiaľ stále nie ste presvedčení o priaznivých účinkoch surovej zeleniny a ovocia, skúste ju vo väčšom množstve zaradiť do svojho jedálneho lístka. Pozorujte svoju pleť, vlasy, ale aj hmotnosť, trávenie či celkovú vitalitu. Zlepšenie uvidíte na sebe a my vás už nebudeme musieť presviedčať o dôležitosti konzumácie surovej zeleniny a ovocia. Tak do toho!
Na svete neexistuje jedno ovocie či zelenina, ktorá nám kompletne dodá všetky živiny dôležité pre správne fungovanie nášho organizmu. Odborníci, lekári, výživoví poradcovia a nutriční terapeuti preto odporúčajú zaradiť do jedálnička čo najširšie spektrum rôznych druhov ovocia a zeleniny každý deň.
tags:
